Boli stálicou, porážali aj okresné mestá. Namiesto tretej ligy si vybrali piatu

PLAVNICA. Na východe Slovenska boli synonymom futbalovo skromných podmienok. A zároveň veľkej zanietenosti.

Súperi si občas zašomrali na menšie rozmery ihriska, či nie práve najkreatívnejší štýl hry domáceho mužstva.

V Plavnici dokázali aj za málo peňazí robiť veľa muziky.

Obec v Staroľubovnianskom okrese, majúca tisícšesťsto obyvateľov, dokázala rovnocenne súperiť aj s okresnými mestami. Nie jeden rok, dlhodobo.

V nedávno skončenom ročníku III. ligy Východ obsadila deviate miesto. Za sebou nechala Sninu, Sobrance i Svidník. O malý kúsok vpred boli Stropkov a Spišská Nová Ves.  

Zlatá éra plavnického futbalu sa nateraz končí. Klub nevyužil právo štartu v súťaži a prihlášku si podal len do piatej ligy. Rozhodla ekonomika.

„Musíme sa prikrývať takou perinou, na akú máme,“ tvrdí starosta obce a manažér FK Družstevník Plavnica RASTISLAV GRICH.

Zavážilo pri rozhodovaní predovšetkým finančné hľadisko?

Áno. Bol to najväčší problém. Nejde len o financie na chod klubu, ktoré zabezpečuje obec. V tretej lige sú potrebné aj na odmeny pre hráčov. To sme riešili cez sponzorov.

Nedá sa povedať, že by už nechceli prispieť, ale keď môžu dať menej, tak sa to z roka na rok nabaľuje.

Ako dlho ste zvažovali možnosť prihlásiť sa len do V. ligy Šarišskej?

Nebolo to tak, že sa prišlo na schôdzu a padlo rozhodnutie. Bolo to už záležitosť aj predchádzajúcich mesiacov. Videli sme, že situácia je zlá.

Jedna vec je mať rozpočet a druhá ho naplniť. Nám sa to nepodarilo v takej miere, ako sme potrebovali. A je tu ešte i ďalšia vec.

Aká?

Hráčsky káder. Hoci v ňom boli hráči, ktorí na tretiu ligu majú, kvôli pracovným povinnostiam nemohli trénovať tak, ako by chceli.

V uplynulej sezóne sme navyše kvôli zraneniam prišli v úvodných štyroch kolách o štyroch hráčov - šlo o polročnú až ročnú dobu liečenia.

Tým pádom bolo potrebné doplniť káder. A to bol možno rovnako veľký problém ako otázka financií.

Niekedy v tomto regióne pozháňate peniaze ľahšie ako hráča. Teraz sme mali len dvoch-troch cezpoľných, ale svojho času tu hrali aj piati-šiesti. Z Prešova, Košíc, či Popradu vám pritom nebudú chodiť pre pekné oči.

Futbal sme stále robili v skromných podmienkach, niektorí sponzori naďalej chcú. Avšak keď sú kvôli dopadu krízy nižšie príjmy, je ťažké niečo sponzorovať.

Aký rozdiel je z hľadiska financií medzi treťou a piatou ligou?

Neviem ešte presne, koľko sa platí v piatej lige za zberné faktúry. V tretej lige sa náklady na rozhodcov pohybujú na úrovni 450 - 500 eur. Pri pätnástich domácich zápasoch za sezónu to vychádza zhruba 7-tisíc eur.

K tomu treba prirátať cestovné. To sa v piatej lige výrazne zníži. Sú v nej mužstvá, o ktorých zo srandy hovorím, že k nim môžeme ísť na bicykli. Či už je to Čirč, Šarišské Dravce, Torysa, Kamenica alebo nováčik z Rožkovian. Všetko sú to tímy vzdialené do 20 až 25 kilometrov.

Ďalší faktor je to, že kým tretia liga má šestnásť tímov, v piatej ich je len štrnásť.

Ako sa zmení káder mužstva?

Počítame s tým, že všetci hráči nezostanú. V mužstve stále sú takí, ktorí na tretiu ligu majú.

Uvidíme, čo sa stane do 15. júla (koniec letného prestupového termínu pre amatérov bez obmedzenia, pozn. red.), pretože mnohí čakajú do poslednej chvíle.

Na druhej strane, vrátiť sa budú môcť hráči z nižších súťaží a viac šancí dostanú tí, ktorí nastupovali sporadicky.

Vyše 50 kilometrovú trasu medzi Prešovom a Plavnicou pravidelne meral tréner Ľubomír Puhák. Bude mužstvo v piatej lige viesť niekto iný?

Pravdepodobne áno. Ešte sme to dopodrobna neriešili, ale oslovili ho už iné mužstvá. Ako tréner minimálne do tretej ligy patrí. 

Nehrozí futbalu v Plavnici čierny scenár v podobe úplného konca?

Chceme ho zachovať. Vznikol nový výbor, hrajúcim predsedom klubu bude Ján Kuľanda, ktorý bude mať na starosti najmä A-mužstvo. Chceme sa viac venovať mládeži, máme sedem mládežníckych tímov.

Hráčom nebudeme brániť v posune nahor, či už na striedavé štarty alebo formou prestupu. Ja som nejakú veľkú kariéru nemal, ale keby ma svojho času nepustili do Starej Ľubovne, nehral by som možno ani v Lipanoch.

Aké ambície budete mať v piatej lige?

Budeme sa snažiť o to, aby sme naplnili tribúny. Divák niekedy nie je zvedavý na to, aký klub sem príde, ale na hru na ihrisku.

Keď sme postupovali, na derby s Čirčom bolo zvedavých možno osemsto divákov. Veľa robí aj to, keď navzájom kolidujú zápasy v regióne.

Na záver osemročného pôsobenia Plavnice v najvyššej regionálnej súťaži prišla symbolická bodka. Zdolali ste klub so slávnou minulosťou - 1. FC Tatran Prešov. Aké spomienky vám zostanú?

Posledný zápas by mal byť zapísaný do kroniky. Otočili sme v ňom stav z 0:1 na 2:1, hoci v prvom polčase to tak nevyzeralo.

V súťažiach Východoslovenského futbalového zväzu účinkujeme od roku 2005, kedy sme postúpili do piatej ligy. Súčasťou najvyššej regionálnej súťaže sme boli od sezóny 2013/14. Vtedy to bola ešte IV. liga.

Uplynulé dva roky boli také, aké boli. Minulá sezóna bola zrušená a tentoraz sa odohralo len pätnásť zápasov. Som však rád, že to v našom prípade nebolo také, ako u niektorých mužstiev, ktoré prídu do vyššej súťaže na rok a vrátia sa naspäť, lebo to nezvládnu herne alebo finančne.

A spomienky? Bolo to krásne a emotívne obdobie. V kancelárii mám vitrínu, ktorá mi pripomína mnoho radostných chvíľ. Také, na ktoré nejde zabudnúť.

Máme tohto roku 70. výročie futbalu v obci, pri tejto príležitosti by sme radi vydali brožúru. Zároveň je trochu nešťastné, že akurát teraz došlo k takémuto kroku. Pri 60. výročí sme postupovali do štvrtej ligy.

Bohužiaľ, inak sa to nedá. Musíme sa prikrývať takou perinou, na akú máme.