Filmy ho nebavili, stratil čuch aj chuť. Slovanista Rigo spomína na Faerské ostrovy

V najvyššej súťaži debutoval v osemnástich. Vo svojej premiérovej sezóne odohral trinásť zápasov za bratislavský Slovan, v ďalšej po ňom siahla Senica, následne Zlaté Moravce. Za dve sezóny nazbieral 31 štartov a strelil jeden gól.

Odvtedy si už v najvyššej súťaži nezahral. V lete 2019 prestúpil do Komárna, od začiatku roka hosťuje v slovanistickom béčku.

MAREK RIGO má za sebou pamätné leto. So spoluhráčmi z B-mužstva mali zachrániť Slovan v predkole Lige majstrov na pôde faerského tímu Kí Klaksvík, no Slovan napokon zápas neodohral, vypadol a pozitívne testovaný Rigo musel v ostrovnej krajine čakať v izolácii na návrat domov.

„Chalani si ešte zo mňa občas trochu uťahujú,“ priznal 22-ročný mladík v rozhovore pre futbalnet.

Cez víkend ste v druhej lige pretrhli sériu deviatich prehier a to práve proti vášmu kmeňovému klubu KFC Komárno. Ako ste to vnímali?

Necítim sa ako hráč Komárna, vždy som bol slovanista. Komárno malo navyše dosť pozmenený káder, poznal som len zopár bývalých spoluhráčov. Bral som to ako normálny zápas, v ktorom som chcel vyhrať a našťastie sa to podarilo. Po deviatich prehrách sme totiž na tom boli psychicky dosť zle.

Pomôcť vám prišli aj hráči z A-mužstva, v základnej zostave nastúpili Šulla, Medveděv, Abena, Henty, Ratao, Cmiljanič a Weiss. Čo to pre mladé mužstvo znamenalo?

Bolo to veľké plus. Títo hráči majú obrovské množstvo skúseností a my sa od nich môžeme len učiť. Úprimne, bez nich by sme u súpera veľký rešpekt nevzbudili. Aj vďaka tomu sme napokon Komárno zdolali, pretože sme nepodali optimálny výkon.

Do tabuľky ste si pripísali prvé body, za sebou máte len Poprad, ktorému body odrátali. Aj v minulej sezóne ste boli na hrane vypadnutia. Pred dvomi rokmi ste pritom postúpili do druhej ligy so suverénnym náskokom 26 bodov. Je medzi bratislavskou treťou ligou a celoštátnou druhou taký veľký rozdiel?

Samozrejme, rozdiel v kvalite súťaží tam je, ale najväčší rozdiel cítiť pri prechode z dorasteneckých súťaží. Došlo k značnému obmeneniu kádra, pred dvomi rokmi nás ťahal napríklad dvadsaťgólový Dávid Hrnčár (dnes opora Zlatých Moraviec – pozn. red.), viacerí hráči mali skúsenosti s druhou ligou. Z vtedajšieho tímu sme zostali len traja, okrem mňa Adam Laczkó a Martin Hubert.

Zvyšok kabíny tvoria hráči, ktorí vyšli z dorastu a ešte sa musia adaptovať. V druhej lige hrávajú aj hráči s prvoligovými skúsenosťami, je to mužský futbal.

Mnohí bývalí hráči Slovana tvrdia, že problém by mohol byť aj v motivácii, keď mladí hráči vidia v A-tíme len dvoch odchovancov – Dominika Greifa v bránke a Dávida Strelca na lavičke. Čo si o tom myslíte?

Niečo pravdy na tom bude. Ale mladých hráčov musí motivovať najmä to, že si môžu obliekať dres Slovana. Hráme predsa kvalitnú súťaž, druhú najvyššiu na Slovensku. Každý z nás má možnosť sa ukázať a aj keď sa nemusí prebojovať do nabitého A-tímu, môže sa predať do iných fortunaligových klubov a tak naštartovať veľkú futbalovú kariéru.

Pri postupe z tretej ligy vás viedol Ján Kozák, ktorý si následne spravil dobré meno aj pri áčku Slovana. Verili ste, že by za jeho pôsobenia mohlo dostať priestor viac odchovancov?

Pravdupovediac, myslel som si to a dúfal som, že by niektorých z nás mohol vytiahnuť hore a dať určitý priestor. Ale nestalo sa. Chodil na naše zápasy, sledoval nás, ale aj keď sme komunikovali, nikdy nebola reč o áčku.

Boli sme na niekoľkých tréningoch, no viac nás nezapojili. Musel so Slovanom dosahovať výsledky a robil svoju prácu dobre, možno si ju nami nechcel pokaziť.

Pred mesiacom prevzal Slovan slovinský tréner Darko Milanič. Už ste sa s ním stretli?

S trénerom sme sa zatiaľ nemali možnosť spoznať. Niekoľko hráčov z béčka už bolo na tréningu s prvým tímom, sám som tam bol počas reprezentačnej prestávky. Zatiaľ sa však s nikým z nás nerozprával. Možno ešte len spoznáva káder.

Koncom augusta mal Slovan odohrať zápas prvého predkola Ligy majstrov na Faerských ostrovoch, no po pozitívnom teste jedného člena výpravy museli odcestovať do krajiny náhradníci a futbalisti z béčka. Ako ste to vnímali?