Senzáciou bolo už len to, že sa dostali tak ďaleko. Steaua Bukurešť bola vo finále Európského pohára majstrov jednoznačným outsiderom. Jej súperom bola slávna Barcelona.
Zápas gól nepriniesol a v penaltovom rozstrele prišli chvíle fúzatého brankára, ktorý vyzeral, že má nadprirodzenú moc.
Chytil všetky štyri pokutové kopy a najvzácnejšiu klubovú trofej mohli zdvihnúť nad hlavu hráči rumunského majstra.
Po prvý raz v histórii triumfovalo v EPM mužstvo z východnej Európy.
Stalo sa tak 7. mája 1986, presne pred štyridsiatimi rokmi.
Vrtuľníky nad ihriskom
Steaua získala titul v roku 1985 po šesťročnej pauze, vďaka tomu mohla štartovať v najprestížnejšej pohárovej súťaži.
V prvom kole vyradila dánsky tím Vejle. Po remíze 1:1 vonku ho doma zdolala jednoznačne 4:1.
Nasledoval budapeštiansky Honvéd. Ten na svojom ihrisku zvíťazil 1:0, ale Steaua doma opäť vyhrala 4:1.
Štvrťfinále proti fínskemu celku Kuusysi z mesta Lahti sa odohralo v čase, keď celé Rumunsko postihli záplavy. Voda stála aj na ihrisku Steauy.
Klub však patril armáde a jeho prvým mužom bol starší syn rumunského prezidenta Nicolaa Ceausesca, Valentin. V komunistickom Rumunsku preňho prakticky neexistovalo nemožné.
Pred zápasom tak celé dva dni krúžili nad ihriskom dva vojenské vrtuľníky, aby vysušili ihrisko. V zápase napokon gól nepadol.
VIDEO: Zostrih zápasov Steauy Bukurešť v EPM v sezóne 1985/86
V odvete zase stáli okolo ihriska veľké hromady snehu, ale ihrisko bolo spôsobilé na hru. Jediný gól stretnutia strelil v 86. minúte kanonier Victor Piturca.
V kádri figurovali ďalší skvelí futbalisti tých čias, okrem iných Miodrag Belodedici, Marius Lacatus, László Bölöni či spomínaný brankár s fúzmi, Helmut Duckadam.
Pod vedením trénera Imreho Jeneiho vytvorili naozaj súdržný tím, ktorý šokoval Európu.
V semifinále vyradila Steaua belgický Anderlecht. Po prehre 0:1 v Bruseli doma zvíťazila 3:0.
Nechytajte loptu, je rádioaktívna!
Pred finále bolo favoritom Barcelona, ktorá štartovala v EPM po štvrtý raz a vždy sa dostala minimálne do semifinále. V sezóne 1960/61 sa prebojovala až do finále, kde podľahla Benfice Lisabon.
V ročníku 1985/86 viedla cesta Barcelony do finále cez pražskú Spartu, Porto, Juventus a IFK Göteborg. Cez prvých dvoch súperov prešli Katalánci vďaka pravidlu o góloch na ihriskách súperov, následne Juventus doma zdolali 1:0 a vonku uhrali remízu 1:1.
Keď však v prvom zápase semifinále švédsky majster dokázal doma vyhrať 3:0, o postupujúcom sa zdalo byť rozhodnuté. Lenže v odvete prišiel hetrik Pichiho Alonsa, predĺženie a napokon penaltový rozstrel. Ten vyhrala Barcelona 5:4 a postúpila do finále.
Prípravu rumunského majstra pred najväčším zápasom v histórii klubu narušila havária v atómovej elektrárni v Černobyle. Rumunská liga bola prerušená na dva týždne.
Na tréningoch Steauy boli prítomní vojaci, ktorí merali rádioaktívne žiarenie.
„Radiácia bola veľmi vysoká. Nám, brankárom radili, aby sme loptu nedržali príliš dlho v rukách, lebo žiarenie sa vraj akumulovalo v trávniku a tým pádom ho absorbovala aj lopta,“ spomínal Helmut Duckadam.
Dva tréningy mala Steaua aj v čase zápasu, vo večerných hodinách pod umelým osvetlením. V Rumunsku sa v tom čase prísne šetrilo elektrinou. Obľúbený tím diktátorovho syna však dostal výnimku.
Klub musel riešiť ešte aj nové dresy, keďže tie pôvodné sa príliš podobali na dresy Barcelony. Opäť musel zakročiť Valentin Ceausescu, ktorý narýchlo dal vyrobiť novú, bielo-červenú sadu.
Nezabudnuteľný rozstrel
Rumunský klub disponoval niekoľkými videonahrávkami z predošlých zápasov súpera. Chýbal akurát záznam zo semifinále, teda aj z penaltového rozstrelu.
„Možno to bolo takto lepšie. Nevedel som, kto ako kope penaltu, spoliehal som sa na inštinkt,“ vravel neskôr brankár Helmut Duckadam.
Vo finále bol neprekonateľný, po magickom večeri dostal prezývku „hrdina zo Sevilly“.
Sedemdesiattisíc divákov gól nevidelo v riadnom hracom čase ani v predĺžení.
„Mali sme pred Barcelonou rešpekt. Spoliehali sme sa na protiútoky a dúfali sme, že nedostaneme gól,“ spomínal Duckadam v krátkom dokumente rumunskej televízie.
Pred penaltovým rozstrelom si veril. „Bol som si istý, že chytím aspoň jednu. Brankár pri jedenástkach nemôže nič stratiť, tlak je na exekútoroch,“ poznamenal.
O penaltách sa často hovorí, že sú lotéria, ale rozstrel je skôr sofistikovaná psychologická hra.
„Brankár si vždy musí vopred vybrať stranu. Ak by reagoval len po odkopnutí lopty, nemal by veľkú šancu,“ vysvetľoval legendárny gólman.
VIDEO: Jedenástkový rozstrel v zápase Steaua - Barcelona
Rozstrel začali Rumuni, ale Mihai Majearu brankára Barcelony Urrutiho neprekonal.
Z Barcelony išiel kopať ako prvý Alexanko, Duckadam sa hodil doprava a loptu vyrazil.
Zo Steauy nedal ani Bölöni, lenže nepremenil ani druhý hráč Barcelony, Pedraza. Duckadam si opäť vybral pravú stranu a hoci to bola dobre umiestnená strela k žrdi, chytil ju.
„Uvažoval som tak, že strelec si bude myslieť, že tentoraz pôjdem doľava. Kopol to dobre, bol to najťažší zákrok zo všetkých,“ prezradil Duckadam.
V tretej sérii Steaua konečne strelila gól, úspešným exekútorom bol Lacatus.
Proti Duckadamovi sa postavil Pichi Alonso. „Tušil som, že očakáva, že po dvoch skokoch doprava teraz skočím doľava. No ja som sa zase hodil doprava,“ vravel brankár, ktorého neprekonali ani z tretej jedenástky.
Gavril Balint sa v štvrtej sérii nemýlil a tak štvrtý exekútor Barcelony, Marcos Alonso Peňa nastupoval pod obrovským tlakom. Na to, aby nádeje jeho tímu definitívne nezhasli, potreboval skórovať.
Duckadam tentoraz zmenil svoju zaužívanú stranu. Skočil doľava a chytil aj štvrtú jedenástku.
Stal sa prvým a doteraz jediným brankárom na svete, ktorý v jednom rozstrele zneškodnil všetky penalty.
„Bolo to našich deväť minút, aké sa naskytnú len raz za život, ak vôbec,“ spomínal na svoj veľký triumf.
Po triumfe sa vytratil
Brankár s typickými fúzmi sa v tú noc stal prakticky ľudovým hrdinom. Jeho výkon sa dostal aj do Guinnessovej knihy rekordov.
Na letisku v Bukurešti čakalo na víťazný tím desaťtisíc nadšených fanúšikov.
Hráčom sľúbili za triumf najnovší model Dacie. Postupne sa to však zmenilo na vozidlo ARO s pohonom na štyri kolesá.
„Nakoniec nám dali ojazdené autá, lebo nové neboli na sklade. Kapitán Stefan Iovan dokonca dostal auto, ktoré bolo zložené z rôznych dielov z vrakoviska," vravel Duckadam.
Futbalisti sa však vynašli: odolné terénne vozidlá predali za dobrú cenu pastierom oviec.
Duckadam mal v čase triumfu v EPM 27 rokov. Následne sa však vytratil z vrcholového futbalu.
V Rumunsku hneď začali kolovať zaručené fámy, čo sa s ním stalo. Podľa jednej ho pri hádke postrelil do ruky mladší syn Ceausesca Nicu. Ďalšia historka tvrdila, že ho dal zbiť Valentin Ceausescu.
„Takto to vtedy v Rumunsku fungovalo, niekto niečo vyslovil ráno v továrni a večer o tom hovorila celá Bukurešť,“ poznamenal s odstupom času Duckadam.
Realita bola iná: Duckadam po triumfe v Seville strávil niekoľko dní v rodnej obci Semlak neďaleko maďarských hraníc a počas rybačky alebo kempovania s deťmi sa pošmykol na mokrej tráve.
Nešťastne spadol na pravú ruku a pocítil veľkú bolesť. Vyšetrenia ukázali, že sa mu v nej vytvorila krvná zrazenina. Ihneď ho museli operovať, zákrok trval vyše štyri hodiny, ale lekári jeho ruku zachránili.
Na najvyššiu úroveň sa však už Duckadam nikdy nevrátil, zopár rokov ešte strávil v druhej lige v Arade.
Legendárny brankár zomrel v decembri 2024 vo veku 65 rokov. Jeho parádny - a pravdepodobne nezopakovateľný - výkon mu však zaručuje miesto medzi najväčšími hrdinami futbalovej histórie.
