Nedeľa, 19. septembra, 2021Dnes je Deň prvého verejného vystúpenia Slovenskej národnej rady, Meniny má Konštantín

Bolesti zázračne zmizli, tak sa pokúsil o návrat. Spanilá jazda pokračuje

Filip Polášek - ilustračná fotografia. (Autor: Michal Svítok TASR)
Prémiový obsah
Viktor Kiššimon|3. aug 2019 o 17:51

Filip Polášek slávi titul.

BRATISLAVA, KITZBÜHEL. Slovenský tenista Filip Polášek patril medzi najtalentovanejších deblistov sveta. V roku 2012 bol vo svetovom rebríčku dvadsiaty.

Ešte o rok neskôr vyhral turnaje v Záhrebe a v Casablance. Lenže na konci sezóny bol prinútený ukončiť kariéru. Stopli ho neprestávajúce bolesti kolena. Tie však po piatich rokoch zázračne zmizli a zvolenský rodák sa pokúsil o návrat.

Začal na najmenších turnajoch kategórie Futures. Rýchlo prešiel vyššie na úroveň ATP Challenger. Darilo sa mu skvelo. Vyhral sedem turnajov a po roku sa dostal medzi najlepšiu svetovú stovku.

Úspešné obdobie pokračovalo aj po boku Chorváta Ivana Dodiga. Po šiestich rokoch si zahral aj na hlavnom okruhu ATP. V tureckej Antalyi to dotiahli do finále.

Následne šokovali na grandslamovom Wimbledone, kde postúpili až do semifinále. Polášek sa stal prvým Slovákom, ktorý hral o deblové finále na turnaji veľkej štvorky.

Na dva európske antukové turnaje sa podľa dohody vrátil k Rakúšanovi Philippovi Oswaldovi. A spanilá jazda neustala. Minulý týždeň v Gstaade postúpili do finále a rovnaký kúsok sa im podaril aj teraz v Kitzbüheli. Akurát s víťaznou bodkou.

Ako chutí titul na hlavnom okruhu ATP po šiestich rokoch?

Dobre. Priam veľmi dobre. Zároveň je to veľká úľava, že po dvoch prehratých finále som to konečne prelomil a môžem sa tešiť.

Hrali ste tretí turnaj ATP v tomto roku, tretíkrát ste postúpili do finále, ale po prvý raz ste ho vyhrali. Prečo sa vám podarilo uspieť až na tretí pokus?

Svoju úlohu v tom zohralo viacero vecí. Priznám sa, že to prvé finále v Antalyi som vôbec nečakal a aj ma trošku prekvapilo. Samotný zápas príliš nevyšiel môjmu parťákovi.

V druhom finále minulý týždeň v Gstaade som zase pokazil ja. Bol som jednoznačne najslabší na dvorci. Navyše sme hrali súbežne s finále dvojhry, takže sa na náš zápas pozeralo asi tak sedem divákov. Až teraz v Kitzbüheli to všetko sadlo ako malo.

Hrali sme naozaj veľmi dobre, pred plnou kulisou, takže všetko bolo dokonalé. A potom je tu aj psychologický moment, že som dlho nehral a na finálové zápasy si jednoducho treba zvyknúť.

Vnútorne veľmi chcete vyhrať, ste premotivovaný a potom ste zbytočne dosť pod tlakom. Ak chcete uspieť, musíte sa ho zbaviť. A mne to istý čas trvalo.

Získali ste ho 14 mesiacov od návratu na dvorce po päťročnej pauze, keď ste začínali od nuly. Čakali ste, že sa vám to podarí tak rýchlo?

Ak mám byť úprimný, keď na to prišla vlani reč, práve toto letné obdobie som označil za moment, kedy by sa to mohlo podariť. Na letných antukových turnajoch v Európe sa mi vždy darilo a v tej mojej prvej kariére sa mi len v poslednej sezóne stalo, že som žiadny z tých turnajov nevyhral.

Mám rád podujatia v Bastade, Gstaade, Umagu či Hamburgu. V Kitzbüheli sa mi doteraz príliš nedarilo, ale aj to je už minulosť.

Poznáte odpoveď prečo sa vám na týchto turnajoch tak darí?

Dočítajte tento článok
s predplatným sportnet.sk

Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.

Máte už konto alebo predplatné? Prihláste sa

Súvisiace články