Jozef Tománek mladší je otec a tréner dcérky Patrície a syna Jozefa. Džudistická rodina z Pezinka, v ktorej sa dedí láska k tatami, pre zdokonaľovanie techniky a spôsobu vedenia boja pravidelne nasadá do lietadla smer Japonsko.
Vypláca sa to. Vidieť na počte Patríciiných medailí, na tituloch majsterky sveta u Európy a už aj Jozef začína pravidelne zbierať juniorské medaily.
Keď mali jeho deti trinásť a štrnásť, prvý raz ich viezol Jozef Tománek najmladší na sústredenie do Japonska.
„Teraz sa tam vraciame dvakrát do roka. Niekedy aj trikrát,“ vraví tréner Jozef Tománek mladší, zároveň podpredseda Slovenského zväzu džuda.
„Začali sme trénovať ešte na stredných školách s tamojšími džudistami. Teraz cestujeme na univerzity a sme tam prívetivo vítaní. 8. júla ideme aj teraz na niekoľko dní do Sendai, čo je 150 kilometrov od Tokia a potom sa vraciame do Tokia.
Robíme to preto, že sme v kolíske džuda, a preto, že Japonci robia svoje tradičné techniky. Patrícia i Jozef si v minulých rokoch vytvorili také meno, že nemajú problém trénovať s najlepšími Japoncami. Patrícia napríklad bojuje na tatami so svetovou džudistkou Abeovou. Ale aj s ďalšími.
Je tam striktný režim i pravidlá. Ale aj mne Japonci dovolia byť s mojimi deťmi na tréningu priamo na tatami a dozerať na ich boj a techniku. Neskutočne to nabíja. Začínali sme v sparťanských podmienkach, keď sme bývali v takých hoteloch, že v izbe sa nedal pomaly otvoriť kufor. Ale všetko to vynahrádza možnosť trénovať s olympijskými medailistami.
Máme dvojfázové tréningy, veľmi zdravú a kvalitnú stravu. Myslím si, že týmto všetkým držíme krok so svetovým džudom. Je to drahé, musíme do toho dávať aj financie z môjho biznisu, ale vieme, prečo to robíme.“
Syn Jozef k tomu dodal: „V Japonsku je veľa sparingu, veľa kvalitných džudistov. Japonci majú iný štýl ako my v Európe. Európske džudo sa sústredí na to, že sa chytia dvaja ľudia, dostanú sa telo na telo a jeden druhého hodí v istej chvíli. Japonci si držia odstup v boji. Je tam viac boja o úchop, viac sa vytrhávajú, rukávy, límce, aby jeden získal dobrý úchop a ten druhý ho nemal.
S dobrým úchopom sa ľahšie hodí a práve to robia Japonci. Viac tam natrénujem boj o úchop ako doma alebo v Európe. Japonci viac kombinujú techniky. Budeme mať niekoľko tréningov aj v Kodokane, kde je miesto, kde sa zrodilo džudo.
Sú tam prísne pravidlá. Môže sa tam vstúpiť na tatami iba v bielom kimone. My chalani nemôžeme mať tričko pod kimonom, to môžu mať len džudistky. My sa ukloníme pri vstupe na tatami v stoji, tam sa treba ukloniť v sede na kolenách. Je to zážitok.“
Prípravu v Japonsku si pochvaľuje aj Patrícia Tománková: „Potrebovala som si doliečiť lakeť a členok, aby som bola v poriadku na náročné sústredenie v Japonsku, z čoho sa odvíja moja príprava na septembrové juniorské majstrovstvá Európy v Bratislave.
V Japonsku máme tradične veľa súbojov na tatami, veľmi intenzívne a s rôznymi sparingpartnerkami. Prispôsobujeme sa tradíciám aj v tom, že napríklad prídeme na tréning o hodinu skôr spolu s Japoncami, ktorí sa usadia a premýšľajú, čo budú robiť na tréningu a čo chcú tréningom získať. Takže som sa to naučila aj ja.“
