aj v zahraničí, hoci kurz našich futbalistov je dosť zdevalvovaný a ani občasné stúpanie na burze neopraví fakt, že je to skôr biedne ako veselé. Marek Mintál (na snímke uprostred) je však zo sorty hráčov, o ktorých sa hovorí. Možno nie tak nadnesene a s pátosom, ako o niektorých ďalších, ktorých chcú kluby silou mocou výhodne predať do cudziny, no je isté, že na pomery medzi Tatrami a Dunajom je už asi neudržateľný. Predstavitelia žilinského klubu však deklarujú snahu o odchod citlivejšie a diplomatickejšie než predtým trebárs slovanisti, ktorých snaha predať Vitteka sa blížila doslova ku kupčeniu a nadháňaniu solventných partnerov do ohrady vlastných záujmov. Naopak, manažér MŠK Karol Belaník informoval, že Mintál si prestup do cudziny zaslúži za to, čo urobil pre futbal pod Dubňom. Má svoj vek a ak sa naskytne možnosť uplatniť sa v klube, ktorý bude zábezpekou jeho futbalového rastu, realizácie, MŠK mu nebude robiť prieky. V prvom rade ide o spokojnosť a sledovanie záujmov hráča, jeho najbližších, terajšieho klubu a reprezentácie. Takéto slová sa málokedy v súčasnom spustošenom prostredí naháňania posíl málokedy počujú. Navyše ak berieme do úvahy, že činovníci šampióna dali tomuto strelcovi voľnú ruku a neoháňajú sa tým, že má u nich ešte na rok platnú zmluvu.
Ako to už chodí, situácia s hľadaním nového angažmán sa mení z hodiny na hodinu a preto informácie v podobe tlačeného slova môžu zavše počas cesty od napísania k čitateľovi stratiť na aktuálnosti. My sme Mareka zastihli deň pred ukončením dovolenky, akurát vtedy, keď sa otvorene uvádzali predpoklady sprevádzajúce jeho zmenu dresu. "Prejav dôvery od predstaviteľov MŠK je cenný, som s nimi korektne dohodnutý. Nevidím v tom problém. Pokiaľ ide o konkrétne ponuky, nič nie je doriešené a žiadna ruka v rukáve ešte neexistuje. Nebol by som rád, keby sa niečo predbiehalo, čo nie je pravda. Možno o pár dní alebo týždňov bude všetko isté," vyznal sa zo svojich pocitov 26-ročný doterajší kapitán Žiliny. Už pred rokom ho kontaktovali predstavitelia Slovana Liberec a teraz sa zase ozvali z tohto istého klubu. Vlani bola taká menšia naťahovačka a takpovediac prekáračky, či by mali Česi zaplatiť niekoľkomiliónovú sumu v českých alebo slovenských korunách. Bola to však len skôr športová diplomacia, lebo Žilinčania ešte sa vtedy nemienili vzdať svojho tromfu. Momentálne je to už iné. "Nechcel by som ale niečo zakríknuť." Mintál ozrejmil, že okrem českých záujemcov sú možnosti aj v iných krajinách v Európy. Nevytiahli sme však z neho nič presnejšie. "V prvom rade sa budem rozhodovať podľa toho, aké sú predpoklady na moje ďalšie futbalové povyrastenie, získanie nových skúseností. Peniaze sú dôležité, ale nebudú prioritné. Rád by som skončil tam, kde dostanem možnosť a tak napredoval." Aj z týchto obozretných myšlienok je cítiť snahu nerúbať vysoko a nespáliť sa. Radšej možno aby to bol menej zvučný celok, v ktorom však bude zábezpeka stabilného miesta, než nejaký velikán trávnikov, kde by bol nosičom vody.
V každom prípade borec, čo v našej lige nastrieľal 75 gólov a v posledných dvoch sezónach 41, niečo vie. Mimochodom, na konci 90. rokov, keď štartoval v elitných zápoleniach, mal na konte iba toľko zásahov, čo sa dali porátať na prstoch jednej ruky. Na konci predminulého ročníka sa dvojnásobne tešil, teraz si to zopakoval. "Bolo ťažké obhájiť primát v súťaži aj medzi kanoniermi. A to bez ohľadu na to, že sme sa na prvej priečke umiestili dvaja vedno s Martinom Fabušom. Možno by som nemal byť až taký uveličený, lebo som nevyhral korunu kanonierov ako sólista. No teší ma, že aj Fabino sa k tomu dopracoval, zaslúžil si to rovnakou mierou." Tréneri nezvyknú svojich zverencov chváliť, lebo sa a neraz oprávnene - obávajú, že ich lichôtky hráči zneužijú a začnú si zľahčovať ďalšie povinnosti. U Mintála je ale predpoklad, že vystrúhané poklony berie jedným uchom dnu a druhým von. Na oplátku sa revanšuje tým, že vie poďakovať každému koučovi, ktorý ho dosiaľ viedol. "Niekedy som samoľúby, tvrdohlavý, ale snažím sa zobrať si od trénerov iba to dobré. Okrem toho iba chváliť nie je azda dobré, veď to smrdí, ako sa hovorí." Každého čosi mrzí, čo nezvládol, jeho škrie červená karta, ktorou sa pripravil o lepšiu pozíciu a plusové body. "Je to poučenie, aby som sa nenechal v budúcnosti takto uniesť a zaskratoval."
Mintálov otec vlastní pneuservis a Marek sa tam zdržiava dosť často. Vzťah k autám dáva všeobecne najavo. Možno raz, keď sekne s futbalom, bude pokračovať v rodinnej tradícii, hoci si netrúfa na opravárenské zásahy. Vychutnáva však s pasiou jazdu na Peugeote 307, pričom tátoše, po ktorých mu piští duša, je Mercedes alebo BMW. Ktovie, možno sa ocitne i v krajine, kde sa tieto skvosty na kolesách vyrábajú. "Nuž, nebol by som proti, potešilo by ma to."
