Dulovič otvoril i uzavrel skóre vlastencami

ske hostí. Strelil si vlastné góly.

KOŠICE. Na 7. november 2009 futbalista Vysokých Tatier Matúš Dulovič tak skoro nezabudne. V zápase 16. kola III. futbalovej ligy v Giraltovciach si v priebehu polhodiny strelil dva vlastné góly. Aj vďaka nim jeho tím prehral vysoko 0:5.

Dochádza z Bratislavy

Poniektorým hráčom by sa po takomto zápase nechcelo dvakrát rozprávať, inteligentný mladý muž spod Tatier bol však nad vecou a nemal najmenší problém rozprávať na tému smoliar kola.

Začneme však trochu netradične, lebo Matúš Dulovič nie je bežným treťoligistom v našom regióne. Tento 25-ročný futbalista totiž vôbec netrénuje a na každý zápas si "odskočí" na východ Slovenska z nášho hlavného mesta! Stopér, ktorý býva s rodičmi v Hranovnici, donedávna študoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. V máji ju úspešne ukončil a bol promovaný za inžiniera. Od 1. septembra však pracuje v Bratislave vo firme ABB. "V piatok večer prichádzam domov a v noci z nedele na pondelok cestujem späť do Bratislavy - o 1.30 mám vlak," prezradil svoju originalitu Matúš a pokračoval: "Ak mám pravdu povedať, tak momentálne som bez tréningového procesu. V Bratislave nemám možnosť trénovať. V práci som väčšinou do 17. hodiny, takže pomýšľať na tréningy veľmi nemôžem. Vlastne len dôjdem na zápas a po ňom sa vraciam späť."

Za 15 zápasov 12, za jeden 5

Športovci, zvlášť futbalisti, majú v predvečer pred pamätnými stretnutiami rôzne ciťáky. U vás niečo nasvedčovalo tomu, že si v tomto zápase strelíte dvoch vlastencov? "Práveže vôbec nie. Prvý polčas som odohral v pohode. Napokon, skončil sa nerozhodne 0:0. Myslel som si, že uhráme dobrý výsledok. Trochu sme si verili. Napokon, bol na to aj dôvod. Keď si pozrieme predchádzajúce zápasy, tak obrana na čele s brankárom v nich obstála veľmi dobre." Matúš Dulovič má pravdu. Pred stretnutím v Giraltovciach mali Vysoké Tatry tretiu najlepšiu defenzívu, keď inkasovali len 12 gólov. Lepšie na tom boli len vedúci Bardejov (10) a tretia Snina (11).

Takú kategóriu ani nemajú

Prišla však 50. minúta stretnutia a Matúš vlastným gólom otvoril gólový účet súboja. "Stál som na zadnej žrdi. Na prednú žrď smerovala prudká lopta z priameho kopu. Loptu som sa snažil nadvihnúť tak, aby šla ponad bránu. Podarilo sa mi to však tak, že išla nad brankárom do vinkla..." V dnešnom modernom futbale už vlastné góly nie sú také výnimočné. Ak však niekto stihne za polhodinu napnúť sieť vlastnej brány dvakrát, už sa to pokladá za veľkú kuriozitu. Medzitým však M. Dulovič dal možnosť prezentovať sa i domácim futbalistom, ktorí pridali ďalšie tri góly. V 80. minúte Dulovič uzatvoril účet zápasu ďalším vlastencom. To už sa chytal aj sám aktér za hlavu. "Samozrejme. Niečo také sa mi ešte nestalo. Nestrelil som si ešte ani jeden vlastný gól, nieto ešte dva za polčas! Išlo vlastne o moje prvé dva vlastné góly v živote. Pred druhým vlastencom išiel domáci hráč sám na brankára, vystrelil ponad neho a ja som šprintoval za loptou. Tá sa však odrazila od žrde rovno do mojich nôh a do brány. V tom čase som bol asi meter od žrde, čiže som sa ani nestihol spamätať." Matúš priznal, že keby jeho tím prehral 0:2, tak by ho tieto góly viac hnevali, takto ani nepotreboval žiadne slová útechy.

Vo väčšine klubov si pokladník mužstva účtuje sumičku za prvý gól, hetrik, narodeniny či narodenie potomka. Koľko sa platí do spoločnej kasy za dvoch vlastencov? "Ešte mi to neoznámili a dúfam, že ani neoznámia. Taká kategória asi ani nie je," smial sa Matúš.

Kolegom sa ešte nepochválil

Aké boli reakcie spoluhráčov či najbližších? "Chlapci hovorili, že nevadí, stávajú sa aj horšie veci. Samozrejme, cestou domov sme to trochu otočili aj na srandu, aby vás tento moment dlho nedržal a vnútorne netrápil. Otec sa doma smial. Pýtal sa ma, či som pomohol súperovi, ktorý sa nemohol vzchopiť." Kolegovia na pracovisku o jeho husárskom kúsku ešte nevedia. "Nemajú čas sa o to zaujímať. Vedia, že hrám futbal, no dnes tu máme dosť frmol, tak sme ešte nestihli debatovať na túto tému. Nestihol som sa pochváliť," usmial sa Matúš.