Tenis ma naučil pokore, vraví Cibulková vo svojej autobiografii

BRATISLAVA. Osem turnajových triumfov a medzi nimi aj titul na prestížnom šampionáte WTA Finals v Singapure. K tomu štvrté miesto v rebríčku medzi najlepšími tenistkami sveta a množstvo víťazných zápasov v Pohári federácie.

To sú zrejme vrcholy kariéry Dominiky Cibulkovej (30), ktorá sa pozvoľne chýli ku koncu. Aj preto sa rozhodla pripraviť svojim fanúšikom niečo viac ako len zhrnutie kariéry formou tenisových výsledkov.

Autobiografia "Tenis je môj život" je nahliadnutím do zákulisia tenisu aj súkromia jednej z najlepších slovenských tenistiek, ktorá sa výrazne presadila aj vo svetovom meradle.

Jej krst bude 12. novembra v Bratislave.

Chce, aby ju fanúšikovia spoznali

"Keď si spomeniem na moje začiatky, mala som z tenisu stres. Veľmi som chcela hrať, ale bola som nervózna.

Koľkokrát sme po prehratom zápase išli ešte s tatinom na stenu a on po dvoch hodinách búšenia do lopty zavolal mamine, že - ona to vie hrať. Mala som zápal, ale nikdy nie veľké oči," skonštatovala Dominika Cibulková v rozhovore pre portál lepsiden.sk.

Cibulková sa rozhodla byť v knihe emotívna a osobná, čo neraz ukázala aj na tenisovom kurte. Potvrdila, že pôjde s kožou na trh. Spomenie bývalých trénerov aj bývalé lásky, vnesie viac svetla do svojich problémov s alergiou, o ktorých mnoho fanúšikov ani len netušilo, že ju sprevádzali počas kariéry.

"Po toľkých rokoch na očiach verejnosti a pod neustálym tlakom som sa naučila, že svoje osobné veci a zraniteľné miesta neukazujem navonok. No cítila som, že chcem napísať takúto knihu, aby ma ľudia a najmä moji fanúšikovia ešte viac spoznali.

Že nie som len silná Dominika, aj keď sa o to stále pokúšam a je to taký môj štít pred celým tým tlakom. Preto som chcela, aby knihu písala Andy (Andrea Coddington - pozn.) a nie nejaký športový novinár, pretože je napísaná naozaj úprimne. Nie je to žiadna športová encyklopédia, ani odborná kniha," vysvetlila Cibulková.

Cibulková: Tenis ma vytvaroval

Knihu napísala so slovenskou spisovateľkou Andreou Coddington, s ktorou sa poznajú 10 rokov a na spoločnom diele intenzívne pracovali rok a pol.

Cibulkovú tento rok vo veľkom trápili zdravotné problémy. Absolvovala iba deväť turnajov a sezónu ukončila takpovediac ešte pred jej polovicou po Roland Garros v Paríži. Stihla aj oficiálnu rozlúčku s fedcupovým tímom Slovenska, keď v súboji s Brazíliou dosiahla dve víťazstvá.

Od júna si však súťažne "nepinkla" a vo svetovom rebríčku vo dvojhre sa prepadla až na aktuálne 312. miesto. Podľa vlastných slov budúcnosť zatiaľ nerieši, ale odpoveď na jednoduchú otázku, čo jej dalo takmer 15 rokov v profitenise, vypointovala veľmi pekne.

"Vyplakala som veľa sĺz - aj od šťastia. Tým som notoricky známa, keď mi je najlepšie, som najšťastnejšia, plačem. Nespočetne veľakrát som spadla a vstala, vyhrávala, prehrávala…Tenis mi dal možnosť ísť, rozprestrieť krídla a lietať. Tenis mi dal slobodu. Naučil ma pokore. Vytvaroval ma.”