ADAM NEMEC - hokejista, ktorý má rovnaké meno ako bývalý futbalový reprezentant. Ak si ho nemýlia s futbalistom, poznajú ho ako mladšieho brata Šimona, ktorý sa už etabloval ako obranca v NHL.

Aj mladší z bratov si však buduje svoju hokejovú cestu. Zámorskú kariéru započal odchodom z Nitry do Sudbury v juniorskej OHL a v lete prešiel draftom, kde si ho vybrala Ottawa.

V rozhovore zo série Hokejové leto pre Sportnet rekapituloval dôležité momenty sezóny, hovoril o tom, ako iné reprezentácie berú Slovensko stále ako outsidera, ale aj o tom, čo bolo po príchode do Kanady oveľa extrémnejšie ako v jeho rodnom Liptovskom Mikuláši.

Začnime turnajom piatich krajín, ktorý ste nedávno odohrali a obstáli ste na ňom veľmi dobre. Vyhrali ste nad Fínskom, Švajčiarskom aj Švédskom, prišla len jedna prehra s Českom. Aký to bol turnaj a ako ho hodnotíte?

Stále je to taký letný hokej, ale každý z nás si to užil a už sa nevieme dočkať ďalších zrazov. Turnaj to bol celkom fajn. Škoda toho výbuchu s Čechmi, ale myslím si, že ostatné zápasy sme odohrali dobre.

Pristavme sa ešte pri zápase s Českom. Do druhej tretiny ste išli za stavu 2:2, no potom ste dostali štyri góly a napokon prehrali 3:9. Čo sa tam stalo?

Prvú tretinu sme hrali tak, ako sme chceli, bolo 2:2. Potom však prišli hlúpe, zbytočne fauly a hneď sme dostali štyri góly. Následne prišli ďalšie fauly a hrali sme asi 30 minút v oslabení. Neviem, či z našej strany odišla koncentrácia, ale padli rýchle góly a bolo po zápase.

Stále je však pozitívne, že ste dokázali zdolať Švédsko aj Fínsko. Slováci často chodili do takýchto zápasov ako jasný outsider. Aké je teraz nastavenie v kabíne? Pripravujete sa s tým, že idete hrať proti komukoľvek ofenzívny hokej?

Ostatné tímy nás stále vnímajú ako outsiderov, ale my ideme do zápasu proti komukoľvek s tým, že chceme vyhrať. Dúfam, že presne takúto mentalitu si prenesieme aj na majstrovstvá sveta – chcieť vyhrať proti hocijakému mužstvu.

Váš ročník 2007 je silný a má šancu uspieť aj na MS do 20 rokov. Na MS do 18 rokov ste mali smolné štvrté miesta a na dvadsiatkach sa vám nedarí prejsť cez štvrťfinále. Ako vidíte vaše šance na úspech a čo by pre vás bolo úspechom?

Šance sú podľa mňa vysoké a uvidíme, čo prinesie budúcnosť. Nechceme dávať prehnané vyhlásenia do médií, ale určite chceme niečo uchmatnúť.

Vráťme sa ešte k turnaju piatich krajín. Vám osobne sa vydaril. Boli ste najproduktívnejším hráčom a strelili ste všetky tri víťazné góly. Ako sa vám hralo z individuálneho hľadiska?

Hralo sa mi celkom fajn. Zlepšil som sa v korčuľovaní a cez leto som nabral aj nejakú hmotnosť. Konečne som si zahral opäť s Tomášom Chrenkom, keďže sme sa nevideli pol roka. Bolo skvelé byť znova na ľade s chalanmi. Teraz sa už pripravujem v Kanade na novú sezónu a cez Vianoce sa vidíme znovu.

Práve Tomáš Chrenko vám prihral na oba góly v predĺžení. Aké to bolo byť znova spolu na ľade?

My sa na ľade vidíme aj naslepo. Stále to tam je, aj keď sme si od seba trošku oddýchli. Vždy je pekné zahrať si s ním, pretože si myslím, že máme takmer identické videnie hokeja.

Označili by ste ho za hráča, s ktorým máte najväčšiu chémiu?

Áno, je to asi Tomáš, s ním som hral nejakých päť rokov. No teraz sa mi hrá výborne aj tu v Sudbury s Jánom Chovanom.

Tomáš Chrenko sa rozhodol zostať v Nitre, zatiaľ čo vy ste počas minulého ročníka zvolili odchod do kanadskej juniorskej OHL. Prečo prišlo toto rozhodnutie?

V Nitre som nedostával až taký priestor. Bolo tam fakt veľa skvelých a skúsených hráčov a vnútorne som cítil, že potrebujem odísť. Bola to navyše moja draftová sezóna. Som veľmi rád, že som to spravil, pretože tu som dostal neskutočný priestor.

Nitre sa však chcem poďakovať za šancu zabojovať. Pre mňa sa tam však cesta minulý rok skončila a som rád, ako som sa rozhodol.

Ako by ste porovnali tieto dve ligy? Na Slovensku ste hrali extraligový hokej s mužmi, v Kanade síce juniorský hokej, ale v jednej z najlepších líg na svete. V čom je ten hokej iný?

Keď som prišiel do Kanady, len som pozeral, aké je to rýchle. Hlavne sa tu dohráva každý jeden súboj. Je to hokej hore-dolu, čomu pomáha aj menšie klzisko. Na Slovensku je to viac o taktike, hráči občas postoja za bránou, čo tu vôbec neexistuje.

V CHL ste zbierali viac ako bod na zápas a mali ste tam aj krajana Jána Chovana. Vyzerá to, že ste do klubu výborne zapadli. Ako ste sa tam cítili?

Dostal som hlavne obrovský priestor a keď ho mám, viem ho využiť aj bodovo. Hral som presilovky, mal som okolo 22 minút na zápas, takže vtedy sa tie body zbierajú ľahšie.

Aký bol príchod do rozbehnutého tímu v strede sezóny? Ako prebehla adaptácia?

Bolo to fajn. Veľmi mi pomohol Jano Chovan. Písal som si s ním ešte pred odletom, pýtal som sa ho, ako to tam vyzerá. Keď som prišiel, všetko mi ukázal. Chalani ma prijali veľmi dobre. Trvalo mi možno jeden zápas, kým som sa oťukal, a potom už bolo všetko v poriadku.

Ako hodnotíte život v Kanade? Jazyk, bývanie v hosťovskej rodine a podobné veci, ktoré k tomu patria.

Keď som prišiel, bolo mínus 35 stupňov, takže som bol v šoku. Bolo to niečo neskutočné. Teraz je to už fajn. Čo sa týka jazyka, po anglicky som sa vedel dohovoriť, ale teraz už viem oveľa lepšie. Veľmi mi pomáha, že sa so spoluhráčmi v šatni rozprávam len po anglicky. Bývam v hosťovskej rodine spolu s Janom, takže to máme výborné.

Čiže je tam väčšia zima ako v Liptovskom Mikuláši?

Áno, oveľa väčšia.

Sudbury je pomerne ďaleko od iných väčších kanadských miest aj od ostatných klubov OHL. Aké je to mesto a ako sa tam žije?

Zatiaľ som z mesta veľa nevidel, keďže tu bolo pol metra snehu. Je to však väčšie a tichšie mesto, nie je tu veľa vysokých budov. Od ostatných tímov sme dosť ďaleko, takže nacestujeme veľa kilometrov autobusom.

Koľko trvajú najdlhšie cesty?

Keď sme išli do Ameriky, napríklad do Saginawu, trvalo to okolo 10 hodín.

Čo robíte vo voľnom čase?

Väčšinou ideme so spoluhráčmi k niekomu domov, niečo si pozrieme alebo sa zahráme na play-station.

Po sezóne prišiel draft, kde si vás zo 72. miesta vybrala Ottawa. Vy ste na drafte neboli. Ako ste sa dozvedeli, že si vás vybrali?

Sledoval som to doma s rodinou. Potom mi začali volať neznáme čísla a o niečo neskôr som to videl aj v televízii. Písal mi aj Tomáš Chrenko, ktorý bol priamo tam. Mal som to asi o 30 sekúnd neskôr, tak mi napísal: „Ottawa“. Ja som nechápal, čo píše, a až potom som uvidel svoje meno. Bol som šťastný.

Tie neznáme čísla boli od zástupcov klubu?

Áno, boli to páni z klubu.

Čo vám napadlo, keď ste sa dozvedeli, že si vás vybrala práve Ottawa?

Bol som neskutočne šťastný. Ottawa bola zatiaľ jediným tímom, na ktorého zápase NHL som bol. Bolo to pekné, lebo minulý rok sme sa boli pozrieť dokonca aj v ich šatni. Povedali mi, že o mňa mali veľký záujem, čo ma veľmi teší.

Ako ste sa vtedy dostali na ten zápas NHL?

Hrali sme so Sudbury zápas OHL v Ottawe a v tom čase tam hral aj môj brat Šimon za New Jersey. Majiteľ Sudbury nám kúpil lístky na ten zápas, aby sme sa išli pozrieť, tak sme tam boli všetci spolu.

Hovorili ste pred draftom aj s vedením Calgary, kde pôsobí váš brat Šimon? Dúfali ste trochu, že by ste mohli ísť za ním?

Hovoril som aj s Calgary a trochu som v to pred draftom aj dúfal. Teraz som však šťastný, že je to práve Ottawa. Calgary malo veľa výberov na drafte a je tam obrovská konkurencia. Som veľmi rád za Sens.

Rozprávali ste sa už s niektorými hráčmi Ottawy?

Hneď po drafte mi písal Tim Stützle, čo bolo veľmi milé. Bol som milo prekvapený a potešilo ma to.

Čo vám napísal?

Gratuloval mi a pýtal sa na budúcu sezónu, kedy idem na kemp a podobne.

Predtým ste sa nepoznali?

Videli sme sa vtedy v tej šatni po zápase, ale myslím si, že on si ma nepamätá.

Zrejme sledujete dianie v NHL. V Ottawe bolo cez leto dosť rušno, odišiel kapitán Brady Tkachuk. Ako ste vnímali túto situáciu?

Bolo to ešte pred draftom a tým pádom som Ottawu až tak podrobne nevnímal. Čo som však čítal, fanúšikovia neboli veľmi nadšení, ale uvidíme, čo prinesie budúcnosť.

S ktorým hráčom Ottawy by ste si najradšej zahrali?

Asi práve s Timom Stützlem, lebo je to neskutočný hráč.

Čo nasledovalo po drafte? Leteli ste do Kanady na rozvojový kemp?

Nešiel som tam. Volali mi z Ottawy, že európski hráči nemusia cestovať na tento development kemp, lebo by sa im to na pár dní neoplatilo. Odporučili mi ostať doma trénovať. O pár dní však už letím na nováčikovský kemp.

Akým herným štýlom by ste sa chceli prezentovať? Aký typ hráča chcete byť?

Som hráč, ktorý dokáže zahrať v každej formácii. Samozrejme, radšej by som hral ofenzívnejší hokej, ale nevadí mi ani keď sa zrážam a bojujem o puky za bránou. Najradšej by som však bol presilovkovým hráčom.

Máte nejaký vzor, podľa ktorého sa snažíte modelovať svoju hru alebo ku komu by ste sa vedeli prirovnať?

Asi sa k nikomu neprirovnávam, to nie, ale veľmi sa mi páči Jason Robertson z Dallasu. Je to skvelý strelec.

Akým hráčom musíte byť, aby ste sa raz prebojovali do NHL? Na čom potrebujete najviac zapracovať?

Určite musím ešte nabrať fyzickú silu a zlepšiť korčuľovanie. Verím, že keď budem takto pokračovať, mám šancu sa tam dostať.

Aké bolo vaše leto a letná príprava?

Bolo to asi najdlhšie leto, aké som zažil, keďže sme v klube vypadli celkom skoro. Už v apríli som bol doma. Čo sa týka fyzickej prípravy, bolo to náročné, ale pribral som asi šesť kíl, čo je na mňa dosť. Bolo to ťažké, no zároveň pekné leto, keďže som bol konečne dlhšie s rodinou.

Pripravovali ste sa aj s bratom Šimonom?

Áno, trénovali sme spolu.

Keď spolu trénujete, šetríte sa, alebo vás to naopak viac vybičuje?

Práve naopak, veľmi nás to hecuje.

Brata Šimona v lete vymenili z New Jersey do Calgary. Čo hovoríte na túto výmenu?

Uvidíme v budúcnosti, aké to tam bude, ale som rád, že oňho majú veľký záujem, čo vidno aj na novej zmluve. Dúfam, že sa mu tam bude dariť a ukáže, že má na to byť prvým obrancom tímu.

Radí vám vo vašej hre? On je síce obranca, ale dáva vám nejaké tipy?

Snaží sa skôr o to, aby som na veci prišiel sám. No keď už niečo povie, tak chce, aby som viac strieľal a bol na ľade trochu väčší sebec, čo mi občas chýba.

Obaja žijete v zámorí. Na Šimonovu neprítomnosť si už rodina zrejme zvykla, no vy ste boli predtým aspoň v Nitre. Chýbali ste už doma rodine a kamarátom?

Asi áno. Aj keď som bol v Nitre, s rodinou sme sa videli možno trikrát za pol roka, takže sú zvyknutí, že sme z domu preč. V zámorí je to trošku iné kvôli časovému posunu, ale myslím si, že si už zvykli.

Čo vám zo Slovenska v Kanade najviac chýba?

Určite rodina, priateľka a jedlo.

Jedlo chýba po odchode do zámoria mnohým. Čo by ste si v Kanade dali?

Klasicky bryndzové halušky a určite aj taký fajný segedín.

Ostávate v nasledujúcej sezóne v Sudbury?

Pravdepodobne áno. Teraz idem na kemp do Ottawy a tam sa uvidí, ale ešte jeden rok by som mal stráviť v juniorke.

Hneď z turnaja vo Fínsku ste teda leteli priamo do Kanady?

Áno, do Kanady som letel rovno z Fínska. Máme tu predsezónny kemp. Zatiaľ je nás tu o niečo viac, keďže sú tu aj hráči na skúšku. Keď sa vrátim z kempu Ottawy, tím už bude sformovaný tak, ako má byť, a začne sa sezóna.

Kedy vám štartuje súťaž?

Prvý zápas hráme 18. septembra.

S akými cieľmi idete na kemp do Ottawy? Chceli by ste sa prebojovať až do hlavného kempu?

Hlavne chcem byť sám sebou na ľade aj mimo neho. A samozrejme, mojím cieľom je prebojovať sa do hlavného kempu.