Do neba odišla futbalová včelička. Zomrela legenda VSS Košice

KOŠICE. Záver minulého týždňa bol pre východoslovenský šport neobyčajne smutný.

Po hokejistovi Imrichovi Lukáčovi zomrel vo veku 76 rokov (narodený 30. novembra 1942) bývalý futbalista VSS Košice, Dukly Banská Bystrica, Martina a VSŽ Košice Tibor Tóth.

Parádnymi kľučkami bavil divákov

Tento košický rodák však až do maturity žil a hral futbal v Moldave nad Bodvou.

Z tohto mesta, ktoré malo zastúpenie v divízii ho s radosťou privítali vo vtedajších VSS Košice, ktoré zápolili o návrat medzi najlepšie mužstvá Československa.

Bolo to v roku 1962 a žlto-modrým sa to po troch ročníkoch aj podarilo.

Svoj ligový debut absolvoval v tíme, v ktorom väčšina hráčov bola od neho staršia aj o celé desaťročie.

Boli v ňom Švajlen, Csakvári, Pavlík, Štefan Tóth, Pintér, Somoši, Kánássy, Martinček, Strausz...

Tibor Tóth, nenápadný svojou nevysokou a chudou postavou však zaujal svojou hrou na pravom krídle.

Jeho kľučky, rýchlosť či presné prihrávky najmä na hlavu obávaného kanoniera Strausza sa stali povestné a na ihrisku na vtedajšej Solovjevovej ulici (dnes Watsonova) si neraz vyslúžili potlesk a ovácie zo strany fanúšikov strojárov.

Sám však veľa gólov nedával, nezištne nahrával svojim spoluhráčom. Má nemalý podiel na tom, že v ročníku 1964/65 mužstvo VSS Košice obsadilo v tabuľke 3. miesto a za sebou nechalo také slávne mužstvá ako Slovan Bratislava, Dukla Praha, Inter Bratislava, Trnava...

Povinnú vojenskú službu absolvoval v rokoch 1966/67 v druholigovej Dukle B. Bystrica a po návrate domov obliekal žlto-modrý dres do roku 1970, potom prestúpil do ZŤS Martin a svoju aktívnu futbalovú kariéru ukončil v roku 1973 vo VSŽ Košice.

Na ihrisku urobil kus veľkej práce

Ako si na svojho vtedajšieho spoluhráča spomína dnes už legendárny brankár Anton Švajlen?

„Tibor po svojom príchode k nám rýchlo zapadol do kolektívu a to i napriek tomu, že bol podstatne mladší než väčšina z nás. Jediným jeho rovesníkom bol v mužstve vtedy iba Ján Strausz. Nikdy s ním neboli žiadne problémy, bol to veľmi slušný a disciplinovaný hráč. Jeho hrací štýl sa veľmi podobal na ten, ktorý predvádzal na trávniku Július Kánássy. Charakterizovali ho driblérske kľučky, ktorými sa ľahko dostával cez obrancov súpera, pritom ich robil pri veľkej rýchlosti a nasledovali presné prihrávky na spoluhráčov. Bol skutočne taká neúnavná včelička, ktorá na ihrisku odviedla kus veľkej práce. Po skončení športovej kariéry pracoval ako učiteľ na základných školách a i tam bol veľmi obľúbený, či už medzi žiakmi alebo kolegami. Nečakaná správa o jeho úmrtí ma veľmi prekvapila a zronila...“