Cibulková: Väčšina dievčat rozmýšľa, ako od Sereny nedostať dvanásť nula

DOMINIKA CIBULKOVÁ prežila rok zmien. S trénerom Matejom Liptákom pracuje na nových prvkoch v hre. To ju možno trochu stálo aj rebríčkové postavenie, keď tesne vypadla vo svetovom rebríčku z dvadsiatky. Verí však, že na budúci rok sa tvrdá práca odrazí na výsledkoch. Uspieť chce najmä na grandslamoch. Tento rok jej nevyšli.

Ako by ste zhodnotili sezónu, čo boli jej vrcholy a sklamania?

„Tento rok bol hlavne o tom, že sme s trénerom Liptákom skúšali iné herné prvky, čo nie je jednoduché. Vrcholom bolo turnajové víťazstvo v Stanforde. Sklamaním boli grandslamy. Na Australian Open, Roland Garros som vypadla v druhom kole so slabšími hráčkami a podobne aj na US Open, kde som vypadla už v prvom kole. Pozitívne bolo len tretie kolo vo Wimbledone proti Talianke Vinciovej, čo je adekvátna súperka. Na druhej strane je super, že na budúci rok nemusím obhajovať veľa bodov.“

V staršom rozhovore ste povedali, že keby ste zmenili útočný štýl, necítili by ste sa dobre. Teraz sa snažíte s trénerom viac o variáciu úderov, nerobí vám to problémy?

„Nie je to o tom, že mením štýl. Nikdy nebudem hráčka, ktorá bude pinkať a vybehávať loptičky tri metre za čiarou. Tréner mi chce pomôcť, aby som rozmýšľala sama na kurte a vedela si pomôcť a nemala stále v hlave len jeden plán, že súperku vystrelím z kurtu. Zaraďujeme krátke krížne údery, trénujeme vybiehané údery, aby som bola lepšia v obrane. Nesnažíme sa zmeniť štýl, pracujeme na veciach, ktoré sú mojím mínusom.“

Je po dlhom čase Matej Lipták trénerom, ktorého ste hľadali?

„Myslím si, že je. Po dlhom čase je to kouč, s ktorým sme si sadli aj ľudsky. Aj keď to má trošku komplikované, keďže má malé deti. Po Roland Garros sa mu narodilo bábätko.“

Lipták opakuje, že v rebríčku patríte vyššie, čo si myslíte vy?

„Stále som okolo dvadsiatky. Minulý rok som bola pätnásta, čo bola moja najlepšia sezóna, teraz budem do 24. miesta. Nechcem však hovoriť o konkrétnom postavení v rebríčku. O úderoch to už nie je, je to skôr v hlave. Verím, že na budúci rok sa už ukáže to, na čom pracujeme už dlhšie.“

V minulosti vás trápili viaceré zranenia. Ako ste na tom po sezóne zdravotne?

„Bolo tam cez rok pár problémov, ako keď som v Srbsku cez Fed Cup skolabovala pre problémy so žalúdkom. Potom som bola tri týždne vyčerpaná. Od Indian Wells až po Roland Garros som zase mala veľké problémy s achilovkou. Po Paríži som bola len na tabletkách, takmer som nemohla trénovať. Mala som na achilovke výrastok. Veľmi mi pomohol doktor Lupták, ktorý ma dal za dva, tri týždne dokopy, lebo to vyzeralo na operáciu, pre ktorú by som nedohrala rok. To, že som mohla hrať vo Wimbledone, bol zázrak. So zraneniami som nemala nič také konkrétne ako natrhnutý sval, skôr to boli takéto skryté veci, ktoré ma stáli dosť turnajov.“

Aké máte plány na najbližšie týždne?

„Oddych. Bola som na športových podujatiach. V stredu som bola pozrieť kamarátku Broňu Borovičkovú na basketbale v Piešťanoch, kde robí asistentku trénera, vo štvrtok som zase bola na hokejovom Slovane. V pondelok odlietam na desať dní na dovolenku. Prípravu na novú sezónu začneme okolo desiateho novembra, pôjdeme na kondičnú prípravu do Tatier, pár dní potrénujeme aj doma a potom odlietame na Floridu. “

Ako sa vám páčilo na Slovane?

„Na novom zimáku som bola prvýkrát. Bola som hotová z atmosféry. Až tak KHL nesledujem, ale užila som si to. Sama pre seba som si hovorila, že dúfam, že sa nám raz podarí hrať doma finále Fed Cupu a bude to na plnom hokejovom štadióne.“

Medzi tenisovou elitou sa pohybujete osem rokov, ste vyspelejšia hráčka. Pociťujete stále na kurte nervozitu?

„Každý cíti nervozitu, bez nej by to nebolo ono. Maťo Lipták sa snaží pracovať na tom, aby som si vedela poradiť sama a neprepadala panike. Celý tenisový život som bola zvyknutá, že pozriem na trénera a ten ma navedie, čo mám robiť. Teraz to je iné, musím byť odkázaná sama na seba. Tréner to prirovnáva k tomu, že najlepšie hráčky ako Radwanská, Na Li nie sú ako stroje, samy rozmýšľajú. Vedia, kedy čo zmeniť.“

V Amerike ste mali cez leto aj nešťastnú sériu, že ste vypadli viackrát v prvom kole, čo vtedy pomáha, aby ste sa z toho najrýchlejšie dostali?

„Aj po toľkých rokoch, čo som na Tour, ešte nie som v tomto taká skúsená. Som veľmi emocionálny človek, čo mi berie veľa síl. Nie som ako Radwanská, ktorá sa tvári rovnako, či hrá finále grandslamu, alebo prvé kolo malého turnaja. Niekedy potrebujem dva, tri týždne, kým sa z vyčerpania fyzického aj psychického dostanem. V Amerike to bolo podobné, po Montreale, kde som sa dostala do štvrťfinále, som si mala dať dlhšiu pauzu. Mala som vypustiť Cincinnati alebo New Haven, kde som už nevládala a išla som len cez vôľu, čo nie je dobré.“

Tento rok sa dostala do stovky aj osemnásťročná Karolína Schmiedlová, ako ju vnímate?

„Kaja je talentovaná hráčka. Párkrát som s ňou trénovala. Je super, že je v stovke viac slovenských hráčok. Aj pre Fed Cup.“

Nebol túto sezónu ženský tenis len o Serene Williamsovej a možno o Viktorii Azarenkovej?

„Neviem, či sa dá k Serene niekto prirovnávať. Deväťdesiatdeväť percent dievčat rozmýšľa už v šatni nad tým, aby od nej nedostalo dvanásť nula. Je to dosť smutné, keď vidím zápasy, v ktorých ide proti nej s malou dušičkou aj hráčka ako Na Li. Serena je absolútne inde, ale nie je to len o nej. Ženský tenis je veľmi vyrovnaný. Keď som si pozerala body, tak s týmito výsledkami by som bola minulý rok v dvadsiatke, teraz to nestačí. Hore sa posunuli hráčky ako Rumunka Halepová či Španielka Suarezová-Navarrová. V rebríčku vidno nárast podobných tenistiek, čo sú okolo dvadsiatky a je to náročnejšie.“

Ako vnímate debatu okolo toho, že keď beriete na grandslamoch rovnaké odmeny ako muži, mali by ste hrať na tri víťazné sety.

„Po pravde, sme predsa len ženy a máme iné fyzické možnosti. Pre nás je ťažké hrať na tri sety, rovnako ako pre nich hrať na päť. Myslím si, že keby človek videl aspoň jeden ženský päťsetový zápas, tak by sa mu to nepáčilo, pretože by sme nedokázali udržať takú úroveň ako muži. Ženy by to nezvládali. Myslím si, že sa to nebude ani skúšať. Áno, keď sa človek na to pozrie, koľko peňazí dostaneme, napadne mu to. Ale nie je to také ľahké.“

Tenisový svet tento rok najviac zaujali skvelé výkony Rafaela Nadala pri návrate po zranení. Prekvapil aj vás?

„Rafu veľmi uznávam, doslova ho žeriem. Veľmi mu to prajem, lebo je to úplne normálny človek, preto je u mňa najvyššie. To, ako sa vrátil, je neskutočné, je to pán športovec.“

Naopak, vôbec sa nedarí Rogerovi Federerovi. Myslíte si, že sa blíži jeho koniec?

„Federera nemôže nikto hodnotiť. Osobne si to nedovolím a nedovolí si to ani Nadal. Je to taká tenisová legenda, že môže len on sám posúdiť, či chce ďalej hrať.“