SPLIT. Je pol hodiny po štvrtkovom zápase medzi Hajdukom Split a Žilinou. Pred hlavným vchodom z útrob štadióna čaká za policajnými barikádami skupina domácich fanúšikov. Sú nahnevaní a najradšej by svoju zlosť dali najavo osobne.
Nič však nehrozí asi päťdesiatim slovenským fanúšikom Žiliny, ktorí si v Splite pozreli postup svojho tímu do ďalšieho kola Európskej ligy. Torcida sú naštvaní na svojich vlastných hráčov a vedenie klubu. Až tak, že hráči Hajduku museli zostať na štadióne oveľa dlhšie, ako plánovali - v klubovej reštaurácii. A včerajší ranný tréning domácich preto strážili policajti.
V Chorvátsku nie sú najhorší
Taká je Torcida. Fanúšikovia Hajduku Split, ktorí sa hrdia, že sú najstarším fanúšikovským klubom v Európe. Na Slovensku sa o nich začalo hovoriť, keď sa pred prvým zápasom so Žilinou dostali do konfliktu so slovenskou políciou.
Aj keď našincovi by sa mohol zdať opak, v Chorvátsku nie sú považovaní za úplne najhorších fanúšikov. Darko, ktorý donedávna hrával futbal v Bosne a v súčasnosti je sčasti aj futbalový agent, hovorí, že ultras z konkurenčného Dynama Záhreb, prezývaní Bad Blue Boys, majú v krajine horšiu povesť.
„Na rozdiel od Torcidy je medzi nimi množstvo skinhedov a neonacistov," hovorí Darko.
Záhrebčania to dokázali aj pred rokom v Prahe. Popri hajlovaní stihli zbiť do bezvedomia jedného turistu, pobili sa aj s českou políciou. Toto leto už robili výtržnosti dokonca aj na prípravnom zápase v Rakúsku.
Slovenkí policajti - najbrutálnejší v Európe?
Medzi oboma najväčšími klubmi v krajine panuje rivalita, čo sa občas premietne aj do konfliktov fanúšikov s políciou. Rozbité fľaše či kamene nie sú výnimočné. Ako však hovorí Darko, podobní fanúšikovia sú aj v iných krajinách bývalej Juhoslávie. Pred dvoma rokmi UEFA pre výtržnosti ultras vylúčila zo súťaže srbský Partizan Belehrad.
Stipe Lekič nás prijme vo svojej kencelárii v klubovni Torcidy neďaleko známej promenády Riva. Asi triadsaťročný chlap je tajomníkom Torcidy a základnou angličtinou sa nás snaží presvedčiť, že v Žiline bola Torcida obeťou, a nie páchateľom.
Po pozdrave nám hneď začne ukazovať zranenia zo Slovenska. Má zabandážované zápästie, koleno a členok. „Toto je výsledok brutality slovenskej polície," hovorí. Fotografie z incidentu sú na internete označené ako Guantánamo Žilina.
Stipe má s Hajdukom za sebou už 250 výjazdov po Chorvátsku aj inde v celej Európe. „Bol som aj v Londýne, no nikde nebola polícia taká brutálna, ako na Slovensku," hovorí s tým, že mu policajti ukradli z peňaženky sto eur.
Keď sa ho pýtame na kamene či rozbité poháre v Žiline, hovorí, že o ničom nevie. A ak to aj niekto z nich spravil, bolo to v sebaobrane. Hovorí, že Torcida nie sú bitkári. „Nie, my sa nechceme biť. Možno, keď sa prehráva, tak môže vzniknúť konflikt."
Darko nie celkom súhlasí. Hovorí, že mnohí z Torcidy sa radi bijú. Najmä mladí tínedžeri sa chcú predviesť pred staršími, možno s nádejou, že potom postúpia vyššie a budú si užívať výhody členstva. Aj v klubovni čaká pred Stipeho kanceláriou hŕstka detí z chudobnejšieho predmestia, ktoré veria, že sa im ujde lístok zadarmo.
Vojnoví veteráni? Tí najlepší
Podobne ako v iných ultras futbalových kluboch v Európe, aj v splitskej Torcide sú nacionalisti. Na stene v ich klubovni visí fotka chorvátskeho generála Anteho Gotovinu s nápisom: Hrdina a nie zločinec.
Známu postavu vojny v Juhoslávii súdi momentálne medzinárodný súd za zločiny, ktoré páchal na Srboch.
Práve futbaloví fanúšikovia v Juhoslávii patrili medzi skupiny, ktoré počas občianskej vojny v 90. rokoch páchali najväčšie zverstvá.
Najznámejší srbský líder polovojenských jednotiek Arkan bol šéfom fanúšikov belehradskej Červenej hviezdy. A práve zo svojich členov urobil jednotky zabijakov.
Po vojne sa mnohí z frontu vrátili späť do svojich klubov. Priznáva to i Stipe Lekič. „Áno, máme medzi sebou veľa vojnových veteránov," hovorí. „To sú tí najlepší z Torcidy," dodáva dostatočne hrdo.
Počas odvetného zápasu so Žilinou sa jeho muži dlho ukazujú len v tom lepšom svetle. Asi päťtisíc skalných na severnej tribúne počas celého zápasu drukuje a spieva. Keď začnú skákať, otriasa sa celý štadión.
Rovnako, ako keď hodia na ovál za bránku prvý delobuch. Celkovo ich padlo asi šesť, jeden z nich pristál nebezpečne blízko pri chorvátskych policajtoch.
Po poslednom hvizde a výbuchu žilinskej postupovej radosti Torcida stratí trpezlivosť a začína hráčom Hajduku zborovo nadávať.
Keď pred niekoľkými rokmi bol klub v podobnej kríze, hráči vykopali na štadióne jedenásť skoro dvojmetrových hrobov. Presne v rozostavení 4-4-2. Bolo jasné, pre koho sú. Aj takto Torcida prejavuje, ako jej na svojom klube záleží.
