NITRA. Slovenský boxer Tomáš Kovács sa so svojou profesionálnou kariérou rozlúčil víťazne.
Na záver sobotňajšieho nitrianskeho galavečera zdolal hneď v prvom kole technickým knokautom Gruzínca Giorgiho Berošviliho, ktorému odplatil prehru rovnakým spôsobom z júna tohto roka.
Prehral iba dvakrát
"Vedel som, že musím ísť dopredu, lebo nie je obranár, ale útočník. Nacvičovali sme blízky boj, ako pred ním neutekať a pristúpiť k nemu. Prišiel tým o priestor na tvrdé údery, možno ho to zaskočilo. Naopak, ja som ho zatlačil a dal som mu niekoľko úderov na telo," povedal "Tomi Kid".
Rukavice zavesil na klinec vo veku 39 rokov po jubilejnom 30. profesionálnom súboji s bilanciou 28 víťazstiev (z nich sedemnásť pred časovým limitom) a dve prehry (obe pred časovým limitom).
V zbierke má medzinárodné opasky World Boxing Foundation i World Boxing Federation v poloťažkej hmotnostnej kategórii, v druhej menovanej verzii sa neskôr stal aj majstrom sveta či držiteľom internacionálneho primátu v ťažkej váhe.
V minulosti si vybojoval tiež európsky titul World Boxing Organization, ktorá je jedna zo štyroch najprominentnejších.
Štrnásteho decembra 2013 neuspel v Alamodome v texaskom San Antoniu v stretnutí o opasok svetového šampióna s prívlastkom "Super" prestížnej World Boxing Association.
V treťom kole bol technickým knokautom nad jeho sily Kazach Bejbut Šumenov.
Po príchode plakal
"Musí to byť posledný zápas, hoci ešte stále figurujem v rebríčku a dostal som ponuky na súboje v USA alebo Kanade za veľké peniaze. Nebolo však náročné odolať im. Budúcnosť je v mládeži, ktorá ma potrebuje. Spravím všetko pre výchovu čo najviac pästiarov a zlepšenie renomé slovenského boxu. Mohol som sa venovať iba sebe alebo im. V nasledujúcom roku budem mať štyridsiatku, nastal čas odísť do dôchodku," uviedol zakladateľ KO Box Clubu Galanta.
Pri nástupe do ringu Kovácsom lomcovali veľké emócie, s ktorými sa vyrovnával len ťažko.
"Toho som sa bál najväčšmi. Celú noc som nespal, snívalo sa mi o mojej boxerskej minulosti, veď je to tridsať rokov života. Spomenul som si na prvé víťazstvo, prvý pád. Viac som bojoval proti emóciám než s oponentom. Prvýkrát som neriešil žiadne organizačné aspekty a dokonca ani víťazstvo, sústredil som sa výhradne na box," prezradil.
"Už v šatni pri rozcvičke som si uvedomil, že bojujem naposledy, Pri príchode som sa rozplakal, možno som slaboch a človek, ktorý podľahne emóciám, ale zanechal som takmer celý môj doterajší život. Neviem o nikom na Slovenku, kto by ťahal profesionálnu kariéru do 39 rokov," dodal.
