„Mohli byť problémy," usmiala sa Katarína Ráczová - Lokšová.
BRATISLAVA. Malá Katarína Ráczová, keď v jej rodných Košiciach nehrozili dopravné kolapsy, lebo auto bolo vzácnosťou, plávala, krasokorčuľovala a čítala dumasovky. Lenže, šermoval brat. Rodičia rozhodli: „Nestíhame vás odprevádzať hore-dole na tréningy, Katka, aj ty budeš šermovať."
Nedbala. Nadchýnali ju filmové a knižné osudy trebárs o kňažnej de Cléves. „Vždy ma fascinovala elegancia. Noblesné časy so šemiarskymi súbojmi o lásku a česť," povedala oslávenkyňa. „Šerm je v športe synonymom fair play, išlo však v ňom o život. Má to aj temnú stránku. Som romantička, zostaňme pri tom krásnom."
Dopingové kontroly u detí? Bŕŕŕ
Slovensko nemá mnoho funkcionárov svetového formátu. Ráczová - Lokšová (60) je našou vyslankyňou pre šport, toleranciu a fair play Rady Európy, členkou exekutívy európskeho hnutia fair play. V československom hnutí pre čistý šport pracovala ešte ako pretekárka. V rokoch 1969 - 1983 bola nepretržite majsterkou republiky. Zakladala slovenský Klub fair play.
Žije v Rakúsku pri slovenských hraniciach, mládež trénuje v Bratislave. A myslí si, že s férovosťou v dnešnom športe je to čoraz problematickejšie.
„Neviem, koľko ľudí ma sfúkne, ale mám dosť výhrad k nedávnym olympijským hrám mládeže," povedala. „Veď to bola takmer kópia veľkých Hier. S dopingovými kontrolami. Bŕŕŕ, už v takomto veku? S myšlienkami o finančných odmenách. To je priam hrozné."
Počula, že maďarský prezident Pál Schmitt, bývalý významný člen Medzinárodného olympijského výboru (a dvojnásobný šermiarsky olympijský víťaz) sa stretol so šéfom MOV Jacquesom Roggem. Múdro usúdili, že na mládežníckej olympiáde nebudú odovzdávať medaily so všetkými fanfárami, ktoré patria k štátnej príslušnosti.
„A zrazu v maďarskej tlači čítam: Boli sme piata najúspešnejšia krajina. Neznášam túto medailomániu ani u dospelých."
Z „milióna" príkladov fair play, ktoré Katarína Ráczová - Lokšová spoznala, navrhovala, odobrovala, vybrala dva. „Kord sa rozhoduje ľahko. Zásah na akúkoľvek časť tela znamená bod. Nemka sa priznala, že trafila do zeme, Talianka to v rovnakej situácii odškriepila. Napriek všetkej elektronike je v šerme pánom výsledku rozhodca. Talianky sa stali majsterkami sveta, Nemky zlatými vo férovosti."
„Polepšený" tréner
Druhý príklad je doslova výchovný. „Stolný tenista junior sa priznal, že súperova loptička ,olízala' stôl, čo rozhodca nevidel. Tréner ho zvozil pod čiernu zem. Ale ten istý tréner po šampionáte prišiel za nami, aby sme mu prepáčili nevhodné pôsobenie na mládenca. Povedali sme si, že naša práca má význam. Nie sú to len kongresy a slávnostné vyhlásenia."
Jubilantka najdlhšie rozmýšľala nad odpoveďou: Je doping najväčšou neférovosťou súčasného športu? Ani ju neuzavrela. Nateraz považuje za väčšie zlo prehnané stotožňovanie športu s veľkým majetkom.
„Počujete to odvšadiaľ, zarobil toľko a toľko, a ani neviete za čo, za aký úspech. Trénera vyhodia a dajú mu ešte dva roky plný plat. Čo je to za nezmysel. Tento stav v športe môže viesť k jeho samozničeniu."
Najlepšia slovenská šermiarka zďaleka nie je nemoderný človek. Miluje kvety a zvláda každú technickú novinku, ktorú potrebuje k práci. „Ale šport chápem skôr ako tie kvety."
Životnú skúsenosť zhrnula do jubilantského vyznania: „Každý šport je o kamarátoch, klubovom živote. Je neférové principiálne rozmýšľať: Šport je extra dobre platený džob. Musím vyhrať, kľúčovo olympiádu, a poďho zhŕňať. Tento prístup je asi nebezpečnejší ako doping, ba často je motorom, aby ho niekto zobral."
A zakončila pre ňu klasicky: „Nemýlim sa?"
