Brankár Slovana je hrdý, že bude chytať za Kanadu

V zápase vyzerá, akoby nemal nervy. Presnými zásahmi bleskovo rieši gólové príležitosti súpera a svojmu tímu dáva šancu na víťazstvo. Kanadský brankár Slovana Bratislava v KHL BARRY BRUST (33) je už druhý rok obľúbencom fanúšikov.

Čo cítite, keď zaplnená aréna v Bratislave skanduje po vašich zákrokoch Barry, Barry?

"Mám z toho výborný dojem. Povzbudzuje ma to. Bratislavské obecenstvo je skvelé. Veľmi si to vážim."

Nastupujete v bránke mužstva, ktoré hrá v tejto sezóne nevyspytateľne. Napríklad v posledných zápasoch doma Slovan najprv prehral s podpriemernýn Nižnekamskom a o dva dni zdolal lídra Východnej konferencie Kazaň. Ako si to vysvetľujete?

"Ani mne to nejde do hlavy. Len tak uvažujem - proti Nižnekamsku sme v defenzíve urobili veľa chýb, proti Kazani sme sa im vyhli, hrali sme zodpovednejšie. Svoju rolu zohrávajú aj naše slabšie začiatky. S Nižnekamskom sme prehrávali už 0:3, potom sme márne doťahovali náskok súpera. S Kazaňou sme sa ujali vedenia, hralo sa nám lepšie."

Po stredajšom zápase strácal Slovan v Západnej konferencii na ôsme postupové miesto osem bodov. Neznepokojuje vás to?

"Osem bodov zatiaľ nič neznamená. Stále sme len v prvej polovici základnej časti. Odohrali sme dvadsaťjeden zápasov a celkovo ich hráme šesťdesiat. Mali sme ťažký žreb. Ak si dobre spomínam, tak aj vlani sme boli v podobnej situácii a nakoniec sme sa dostali do play off."

Po minulej sezóne ste boli voľným hráčom, mohli ste si vyberať z viacerých ponúk. Prečo ste sa vrátili do Slovana?

"Bolo to pre mňa jednoduché rozhodnutie. Poznal som klub, mesto, krajinu. Vždy som sa tu dobre cítil."

V KHL ste od roku 2013. Nikdy ste neľutovali odchod zo Severnej Ameriky do Európy?

"Nie. V AHL som nevidel perspektívu, chcel som skúsiť niečo nové. Bolo to zaujímavejšie aj z finančnej stránky. Prijal som ponuku Záhrebu, neskôr som si užil Rusko na Sibíri v Chanty Mansijsku a teraz som v Bratislave. Som tu spokojný, môžu ma prísť navštíviť rodičia."

V sezóne 2006-2007 ste odchytali za Los Angeles jedenásť zápasov. Považujete kapitolu NHL za uzavretú?

"Áno. Pred štyrmi-piatimi rokmi som možno ešte veril, že sa vrátim. Teraz už nie. Mám tridsaťtri rokov, patrím už medzi starších brankárov a som s tým vyrovnaný."

Z Los Angeles sa poznáte so slovenským obrancom Ľubomírom Višňovským. Vlani ste si znova zahrali v Slovane. Ako spolu vychádzate?

"Ľubo bol vynikajúcim hokejistom, škoda, že pre zranenie musel ukončiť kariéru. Ako človek je príjemný, rozhľadený, pozitívne naladený. Vždy som rád, keď sa stretneme."

V zápasoch máte svojský rituál, keď si pred buly búchate hokejkou po chráničoch na nohách. Odkiaľ to máte?

"Robím to odmalička, asi som to u niekoho videl. Už mi to zostalo."

Zo zámoria ste si priniesli brankársky štýl, pri ktorom zachytávate puky za svojou bránkou a rozohrávate ich dlhými prihrávkami. Diváci sú z toho nadšení, ale tréner Miloš Říha sa hnevá. Hovoríte o tom?