V bránke tímu Admirals sa striedate s Kanaďanom Dustinom Tokarskim, máte aj podobné štatistiky. Ste rivali či kamaráti?
„Na ľade rivali, mimo neho kamaráti. Vychádzame dobre, povzbudzujeme sa.“
Doteraz chytal Tokarski o jeden zápas viac ako vy.
„Naša výkonnosť je pomerne vyrovnaná, najbližší zápas v Albany budem chytať ja. Tréner Jon Cooper nás zvykol pravidelne stavať na každý druhý zápas. Až tento týždeň zmenil rytmus a Dustin sa dostal do bránky dva razy za sebou. Z času na čas sa príde na nás pozrieť tréner brankárov v Tampe Frantz Jean a mal som pocit, že zatiaľ bol spokojný.“
Vlani ste pôsobili v nižšej súťaži East Coast Hockey League. Máte dojem, že už ste bližšie k NHL?
„Určite áno. V kempe pred sezónou som si v dvoch zápasoch zachytal za Tampu. Vlaňajšiu ECHL nepovažujem za stratený čas, ale predsa len hral sa tam akýsi juniorský hokej. V AHL je už vyššia úroveň hry - rýchlejšia, tvrdšia - blíži sa k NHL. Naše mužstvo hrá hokej založený na dôslednej obrane, vyčkávame na chyby súpera. Tím je v popredí Východnej divízie.“
V Norfolku pôsobil v uplynulých štyroch sezónach obranca Vladimír Mihálik, no keď sa neprebojoval do NHL, vrátil sa do Európy. Nerozmýšľali ste o tom aj vy?
„Nie. Mal som ponuky, ale NHL je pre mňa prioritou. Verím, že môj čas ešte príde. Všetko tomu podriaďujem. Som mladý a mám dosť trpezlivosti.“
Siahla Tampa už po nejakých hráčoch z farmy v tejto sezóne?
„Zatiaľ nie, hoci útočník Ashton Carter je najlepším strelcom AHL a druhým najproduktívnejším hráčom. Tampa má stabilizovanú dvojicu aj na brankárskom poste, Roloson i Garon chytajú spoľahlivo.“
Do NHL sa dostávajú čoraz vyšší, robustnejší brankári. Vidieť tento trend aj v AHL?
„Zaiste. V Bridgeporte majú dvoch takmer dvojmetrových chlapov. Aj keď chytajú na kolenách, ťažko ich prestreliť do horných vinklov. Naproti tomu v Providence, na farme Bostonu, vybrali brankára so štýlom ako Tim Thomas v prvom mužstve. Rovnako aj v Albany, ktoré je farmou Brodeurovho New Jersey. Nižší brankári sú dynamickejší, mne sa páči, ako chytá Carey Price v Montreale či Jaro Halák v St. Louis.“
V tíme Admirals je aj slovenský útočník Richard Pánik.
„Rišo zatiaľ príliš nehráva, v piatich zápasoch dal dva góly. Asi potrebuje viac zabrať na tréningu a keď dostane šancu v zápase, musí ju naplno využiť. My sme tu vlastne hokejové štvorčatá aj s českými hráčmi Radkom Gudasom a Ondřejom Palátom. Bývame vedľa seba, spolu si varíme. Spolu chodíme na tréningy či navečerať sa. Je nám veselo. Nepoznám v iných kluboch takú veľkú slovensko-českú skupinu.“
Ktorý z tejto štvorice má najväčšiu šancu dostať sa do prvého mužstva?
„Gudas. V Norfolku hrá v prvej päťke, je tvrdý a nekompromisný ako jeho otec - bývalý reprezentant Československa. Ideálne by bolo, keby sme sa raz stretli v Tampe všetci štyria.“
Svet trápi ekonomická kríza. Prejavuje sa to na chode AHL?
„Ja to zatiaľ nepociťujem. Na naše domáce zápasy chodí v priemere vyše štyritisíc divákov, v lige majú najvyššie návštevy - viac než deväťtisícové - v Hershey. Najnáročnejšie je cestovanie. Väčšinou jazdíme autobusmi, najbližší súper v Charlotte je od nás päťsto kilometrov. Bežné sú deväťhodinové presuny, v autobuse aj spíme. Len do kanadského St. John ďaleko na severe pocestujeme letecky.“
S čím budete spokojní v tejto sezóne?
„Ak budem chytať viac ako môj konkurent v bránke. Ak pomôžem tímu k postupu do play off a tam sa dostaneme čo najbližšie k Calder Cupu.“
Boli vás už v Norfolku pozrieť rodičia, súrodenci?
„Rátam, že príde otec František, v Amerike už bol. No mama Jana sa bojí lietania. Smejem sa, že ak raz budem chytať v NHL, tak ju sem dostanem hoci aj ponorkou.“