Božík. Syn niekdajšieho československého reprezentanta a opory košickej defenzívy - Mojmíra Božíka seniora - zakotvil vo Francúzsku. Za sebou má už dve sezóny v krajine galského kohúta. Obliekal dres Avignonu v prvej francúzskej divízii, čo je vlastne druhá najvyššia súťaž.
"Mojo" junior netají, že odišiel predovšetkým kvôli podmienkam. "Nechcel som ostať v prvej slovenskej lige a stále sa strachovať, či dostanem výplatu. Kluby u nás majú neraz finančné problémy, preto som sa pozeral po niečom lepšie platenom a istejšom. Pomohol mi aj otec, vo Francúzsku mal nejaké kontakty. Som v klube, v ktorom máte plat na účte stále do desiateho dňa v mesiaci. A podmienky? Tie sú na úrovni našej extraligy. Ba možno aj výhodnejšie."
Na Slovensku chytal za Košice, ale len po juniorskú kategóriu. Jednu sezónu, ešte ako junior, hosťoval v Poprade. Potom ako hráč Košíc pôsobil vo farme v Trebišove a neskôr bol na hosťovaní v Prešove. Priznáva však, že to mu veľmi nevyšlo. Extraligu nikdy neokúsil. Pár zápasov odsedel na košickej a popradskej lavičke ako náhradník, no do bránky sa v najvyššej súťaži nikdy nedostal. Registruje, že otec to ako hokejista dotiahol veľmi vysoko. Kráča síce v jeho šľapajach, tiež sa venuje hokeju, no nevybral si ten istý post a ani kariérou sa s otcom porovnávať nemôže.
"Otec bol hráč iného kalibru. Asi som padol trochu ďalej od stromu," pousmial sa Božík mladší, ktorého oslovilo brankárske remeslo. Pritom doma mu mohol dávať rady kedysi vynikajúci obranca.
"Až do siedmeho ročníka som hrával v poli. No mojím snom bolo ísť do bránky, aj keď otec tým nebol nadšený. A ako siedmak som sa do nej aj dostal a už nikdy z nej nevyšiel. Veď ako malý chlapec som najviac obdivoval Dominika Hašeka."
V Avignone bola v poslednej sezóne početná skupina Slovákov. Druholigista sa spoliehal na sedmičku hráčov spod Tatier. V tíme boli až traja Košičania. Okrem Božíka aj Erik Mazúch a Juraj Dancsák. Tí pôsobili v klube ako profesionáli spoločne s Jánom Supukom. "V minulej sezóne mal Avignon len dvoch profesionálov, teraz sme boli štyria. Rojko, Hodoň a Ozorčák boli vedení ako poloprofesionáli. Klub im našiel aj prácu, takže sa nevenovali len hokeju."
Ako sa darilo odchovancovi košického hokeja? Mojmír Božík bol pochopiteľne brankárskou jednotkou. No zaujímavé je, kto mu z lavičky kryl chrbát. "Môj francúzsky kolega nebol spokojný s tým, že chytám stále. A tak sa jedného dňa vyzliekol z výstroja a viac neprišiel. Dvojku mi tak robil jeden brankár z nižšej súťaže, ktorý sa hokeju venoval skôr rekreačne. A keď kvôli pracovným povinnostiam nemohol prísť na tréning, tak sa do výstroja obliekal náš asistent trénera, kedysi bol brankárom, tak zaskakoval, aby sme mohli trénovať," popisoval pomery v klube.
Božík odchytal všetky zápasy. Dvadsaťosem štartov mal v lige a tri vo francúzskom pohári. Striedal len raz. "V poslednom stretnutí asi sedem minút pred koncom. Chlapci to už brali s rezervou, po sérii troch gólov som za stavu 5:7 prenechal miesto svojmu amatérskemu náhradníkovi. Ten zápas sme síce prehrali, no po ňom sme dostali medaily aj pohár. Prvá divízia sa hrá najskôr v dvoch osemčlenných skupinách. Najlepší štyria postupujú do play-off. Nám ušla lepšia osmička o jeden bod. V skupine o záchranu sme bez problémov skončili na prvom mieste a dostali medaily," usmial sa dvadsaťtriročný brankár.
Vo francúzskom Avignone by mohol pokračovať. Dnes ešte nevie, ako sa rozhodne. "Iste, keby som mal možnosť okúsiť inú ligu, nebol by som proti, no bez agenta, ktorého ja nemám, si dnes miesto nájdete ťažko. V Avignone by ma chceli aj ďalej, boli tu aj iné ponuky z Francúzska, tak uvidíme."
