Slovenský hokej sa stále môže tešiť z množstva skúsených hráčov, ktorí pozdvihli hokej a dokázali svoje kvality na svetovej scéne. Jedným z nich bol PETER BONDRA. Odchovanec z Popradu, v súčasnosti už 49-ročný hokejový hrdina. Zažil fantastickú kariéru, bol osvedčeným kanonierom v kluboch i reprezentácii, na ľade pravidelne siahal až na dno svojich síl. Popritom bol vždy vynikajúco pripraveným športovcom, ktorý vniesol do tímu potrebné oživenie, preukazoval svoju rýchlosť a načerpané skúsenosti. V rozhovore sme sa preto pýtali hlavne na priebeh jeho kariéry, ale neobišli sme ani tému Bondrovej budúcnosti.
Všetci priaznivci slovenského hokeja nosia v hlavách vaše meno, keďže ste sa dokázal senzačným spôsobom a hokejovým srdcom presadiť nielen doma na Slovensku hlavne v reprezentačnom drese, ale aj v zámorí v NHL. Ako si v súčasnosti spomínate na tieto nezabudnuteľné časy vašej kariéry?
„Hokejový systém, ktorý bol nastavený v minulých časoch, mi umožnil herne i výkonnostne postupovať v tomto športe nahor. Vďačím najmä tomu, že mi k hokejovému rozvoju pomáhali poprední a skúsení tréneri. V okamihu, kedy si verejnosť a ostatní hokejoví experti všimli môj talent, mi bolo umožnené nielen trénovať, ale aj pravidelne hrávať a zároveň chodiť do školy. Som presvedčený, že v týchto časoch som z tohto pravidelného cyklu veľmi veľa dokázal vyťažiť aj zásluhou spomenutých mládežníckych koučov a ostatných ľudí, ktorí mi v tomto kvalitnom hokejovom raste pomáhali. Prvým dôležitým krokom v hlavnej kariére bol prechod do prvoligových VSŽ Košice. Dostal som sa pritom do významného kolektívu, v ktorom hrali špičkoví hráči ako Igor Liba, Vincent Lukáč a ďalší. Znamenalo to pre mňa veľkú výhodu pri následnom vzostupe mojej kariéry, pretože keď hokejista dostane výhodnú príležitosť pôsobiť v tíme, kde má jedinečnú možnosť preukázať svoje herné kvality popri vyspelých hráčoch, tým pádom dokáže i výkonnostne napredovať a čerpať skúsenosti. Počas štvorročného účinkovania v košickom tíme som zažil aj obhajobu titulu v československej lige, na ktorú mám stále nielenže krásne spomienky. Bol to aj skvelý odrazový mostík do nastávajúceho obdobia pokračovania môjho hokejového života v NHL.“
Čo vás priviedlo k rozhodnutiu zamieriť za veľkú mláku, aby ste si to skúsili aj v najpopulárnejšej svetovej hokejovej lige NHL?
„V 22 rokoch, kedy som sa rozhodol odísť z VSŽ Košice, som sa v hokeji prakticky stále zdokonaľoval. Tento osobný hráčsky vzostup dokumentoval aj môj odchod do jedného zo špičkových klubov v NHL Washingtonu. Tento prestup bol pre mňa však opäť akousi novou hokejovou školou, pretože som sa dostal do kolektívu, v ktorom pôsobili špičkoví a ostrieľaní hráči. Pre klub i fanúšikov boli príkladom, čomu som bol vystavený aj ja. Presadiť sa v tomto kolektíve a najprestížnejšej lige na svete bolo pre mňa ťažkou úlohou, ale aj veľkou motiváciou. Napriek tomu, že kontrakt s týmto svetovým klubom som podpísal ešte pred mojím odchodom do Washingtonu, stále bolo pre mňa otázne, či sa v tomto klube vôbec udržím. Našiel som v sebe dôležité odhodlanie a vnútorné presvedčenie, že tejto hre rozumiem a dokážem sa presadiť. Výhodnú príležitosť, ktorá sa mi naskytla, som využil naplno a bol som aj zároveň šťastný, že klub mi umožnil okamžite hrávať v najvyššom mužstve Capitals, kde som zotrval štrnásť rokov. Touto cestou musím aj poďakovať vtedajšiemu môjmu trénerovi Jackovi Buttonovi, ktorý si ma vyhliadol na Slovensku. Presvedčil sa, že mám potenciál pre NHL.“
Prestúpiť zo Slovenska do NHL je pre hokejistov veľká výzva. Stoja pred náročným hráčskym testom, čím najskôr sa prispôsobiť novému profesionalizmu a neustálemu takmer polročnému kolotoču majstrovských stretnutí, čo nie je ľahké. Ako ste tento vývoj a pôsobenie v NHL počas hráčskej kariéry vnímali vy osobne?
„Od mojich hokejových začiatkov som si nikdy nemyslel, že sa mi podarí presadiť až do takých výšok, akou je aj účinkovanie v NHL. Mojimi najväčšími snami a plánmi bolo prebojovať sa do základnej reprezentácie a zúčastniť sa MS, alebo zimných olympijských hier. Zlomovým momentom postupu v kariére možno aj iným štýlom bol aj november 1989, kedy došlo k nežnej revolúcii a rozdeleniu republiky. Práve vtedy sa mi otvorili dvere pôsobiť nielen na Slovensku, ale vyskúšať si to aj niekde inde. Na vhodnú príležitosť som našťastie dlho nečakal a napokon som bol veľmi rád, že som ju prijal.“
Počas vášho účinkovania vo Washingtone ste zažili veľa úspechov nielen v osobnom hodnotení a streleckej produktivite, ale i výnimočný postup až do finále Stanley Cupu, kde sa vášmu mužstvu však už titul obhájiť nepodarilo. Ako ste vnímali tieto chvíle svojho zbierania triumfov?
„Vo Washingtone som dozaista neplánoval odohrať až 14 sezón, pretože som vôbec nevedel, do čoho idem. Napokon sa ale ukázalo, že som sa dokázal chopiť šance. Nie často sa podarí jednému hráčovi pôsobiť v tom istom klube až toľko rokov. Vo Washingtone sa mi podarilo pokročiť a strelil som v ňom viac než stovku gólov, nazbieral výrazný počet bodov, ako aj postúpiť s tímom Capitals až do finále Stanley Cupu. Pre tamojší klub to je v celej jeho histórii najväčším úspechom, na ktorý sa zaiste bude ešte dlho spomínať. Treba uznať, že Detroit bol pre nás až priveľmi ťažký súper, ktorý bol v každom meraní síl o krôčik pred nami a boli lepší v tejto sérii štyroch stretnutí.“
ne 19:32
ne 19:17
