BRATISLAVA. Zimná sezóna nepatrí len zjazdovému lyžovaniu. Medzi populárne športy, najmä na Slovensku, patrí aj biatlon.
Na Slovensku je najúspešnejší individuálny zimný olympijský šport vďaka Anastasii Kuzminovej a Pavlovi Hurajtovi.
Čo je biatlon?
Biatlon je kombinácia dvoch športov - behu na lyžiach a športová streľba. Populárny je najmä v Európe, no svojich fanúšikov si získava už aj v zámorských krajinách.
Biatlon je špecifický v tom, že potrebuje mať špeciálne trate. Na Slovensku je len jediná - v Osrblí, kde sa v minulosti konali aj majstrovstvá Európy.
Najviac tratí sa nachádza v škandinávskych krajinách, takisto aj v Nemecku, Taliansku či USA.
Aká je história biatlonu?
História biatlonu siaha do stredoveku, keď sa lovilo na lyžiach a so zbraňou. K biatlonu ako takému to však malo ďaleko, prvé preteky, ktoré sa viac podobali tomuto športu, sa uskutočnili v 18. storočí.
Bolo to v nórskom vojenskom prostredí, keď armáda severskej krajiny zaviedla tréning kombinujúci beh na lyžiach a streľbu.
Vtedy sa preteky začali označovať ako "preteky vojenských hliadok", pričom tento názov pretrval až do zimných olympijských hier, kde sa tento predchodca biatlonu objavil ako ukážková disciplína v rokoch 1924, 1928, 1936 a 1948.
Prvé pravidlá boli potom napísané v roku 1955 - slovo biatlon sa v nich už objavuje. A práve v 50. rokoch 20. storočia si tento šport vzala pod svoje krídla Medzinárodná únia moderného päťboja (UIPM).
Biatlon sa oficiálne objavil na olympijských hrách v roku 1960 v Squaw Valley v USA. Prvý svetový pohár sa konal od sezóny 1977/78 pre mužov, ženy začali o päť rokov neskôr.
VIDEO: Zlatá medaila Kuzminovej v šprinte na ZOH 2014
Pravidlá biatlonu
Pravidlá biatlonu sa líšia od disciplín. Základom však je prebehnúť na bežkách trať, ktorá smeruje na strelnicu.
Biatlonisti na strelnici musia zostreliť päť terčov s puškou, ktorú si počas celých pretekoch nesú na pleciach.
Za každý nezostrelený terč sa udeľuje trestné kolo, prípadne trestná minúta. Počas štafiet majú biatlonisti k dispozícii tri náhradné náboje.
Biatlonisti na strelnici poznajú dva druhy terčov. Keď strieľajú v ľahu, musia zostreliť terč s priemerom 45 milimetrov.
V streľbe v stoji má terč priemer 115 milimetrov. V oboch prípadoch sa strieľa z diaľky 50 metrov. Pretekári vedia hneď, či terč zostrelili. Ak áno, zostrelené terče sa sklopia.
Disciplíny biatlonu
Vo Svetovom pohári v biatlone, ako aj na majstrovstvách sveta či olympijských hrách, sa rozlišuje celkovo sedem disciplín.
Tou najzakladanejšou je šprint. Muži ho bežia na 10 kilometrov, ženy na 7,5. Počas šprintu sa biatlonisti dostanú na strelnicu dvakrát.
Raz strieľajú v ľahu, potom v stoji. Ako penalizácia za každý nezostrelený terč je trestné kolo.
Naväzujúcou disciplínou na šprint je stíhačka. Tam sa určuje poradie podľa umiestnenia v šprinte. V stíhačke štartuje 60 najlepších a na trať vybehnú s odstupom, aký nabrali v šprinte.
Muži bežia stíhačku na 12,5 kilometra, ženy na 10. Na strelnicu sa dostanú celkovo štyrikrát - dvakrát v ľahu a dvakrát v stoji. Za nezostrelený terč sa rovnako beží trestné kolo.
Súťažou najlepších je hromadný štart, muži idú 15 kilometrov, ženy 12,5. Scenár hromadného štartu je rovnaký ako v stíhačke. Jediný rozdiel je, že do pretekov sa dostane len 30 biatlonistov, ktorí štartujú naraz.
Najnáročnejšou disciplínou sú vytrvalostné preteky, ktoré idú muži 20 kilometrov, ženy 15.
V týchto pretekoch sa dostanú biatlonisti na strelnicu celkovo štyrikrát - dvakrát v stoji a dvakrát v ľahu.
Rozdiel však je, že za nezostrelený terč nejdú do trestného okruhu, ale pripíše sa im trestná minúta.
Okrem individuálnych disciplín pozná biatlon aj tri skupinové - štafeta, miešaná štafeta a miešaná štafeta dvojíc.
Štafeta sa beží nasledovne: muži idú štyrikrát po 7,5 kilometra, ženy štyrikrát po 6 kilometrov.
Miešanú štafetu tvoria dvaja muži a dve ženy. Muži v nej idú 7,5-kilometrový okruh, ženy opäť 6 kilometrov.
Miešaná štafeta dvojíc je kombinácia muža a ženy. Dĺžka okruhov je rovnaká ako pri všetkých štafetách, no zmenou je dĺžka trestného okruhu - beží sa o polovicu kratší.
Trestné kolo
Trestné kolo v biatlone meria v takmer všetkých pretekoch 150 metrov. Vo vytrvalostných sa namiesto trestného kola udeľuje trestná minúta.
V miešanej štafete dvojíc sa však trestné kolo skracuje o polovicu a beží sa len 75 metrov.
Výbava biatlonistu
Výbavu biatlonistu tvoria bežky, malokalibrová puška a palice. Maximálna dĺžka lyží nie je stanovená.
Minimálne však nemôžu mať menej ako výšku športovca s odpočítaním štyroch centimetrov. Palice zas nemôžu byť vyššie ako je výška športovca.
Čo sa týka strelnej zbrane, je to puška kalibru 5,6 mm, zvyčajne nemeckej výroby, s minimálnou hmotnosťou 3,5 kg. Pažba je vyrobená na mieru pre každého pretekára.
Bodovanie biatlonu
Bodovanie v biatlone je v každých individuálnych pretekoch rovnaké. Body do celkového poradia získava najlepších 40 biatlonistov, v hromadnom štarte bodujú všetci, ktorí prišli do cieľa.
Víťaz získava porciu 60 bodov, za druhé miesto sa udeľuje 54 bodov, za tretie 48. Špecifické bodovanie je v prvej desiatke, za toto umiestnenie sa získava 31 bodov. Od 11. až po 40. miesto sa znižuje počet bodov o jeden.
