Slovenské basketbalistky obsadili na majstrovstvách Európy žien 13. miesto (zo 16 tímov). Môžu v budúcich rokoch pomýšľať Slovenky na lepšie umiestnenie alebo bude pre nich čoraz náročnejšie sa prebojovať na kontinentálny šampionát?
„Hýbeme sa na úrovni 10. až 15. miesta v rámci Európy. To je pre nás výborný výsledok. Na Slovensku nemáme veľa kolektívnych športov, ktorých reprezentácia by sa nachádzala v rebríčku takto vysoko,“ povedal pre Sportnet bývalý generálny manažér slovenskej basketbalovej reprezentácie DANIEL JENDRICHOVSKÝ.
Slovenské basketbalistky nepostúpili na ME zo skupiny, v ktorej si pripísali jednu výhru s Bieloruskom a dve jednoznačné prehry so Švédskom a Španielskom. Mal slovenský tím na viac?
Som presvedčený, že vzhľadom na svoje možnosti a kvalitu súperiek, dosiahli dievčatá viac, ako sa od nich očakávalo. Trochu ma mrzí, že im nevyšiel zápas so Švédkami. Súperky boli lepšie na obvode a navyše sme sa nedokázali vyrovnať s hrou sestier Eldebrinkových, ktoré majú obrovskú kvalitu. Výpadok v tretej štvrtine bol pre nás vražedný.
Na druhej strane sme dokázali poraziť Bielorusky, čo je vynikajúci výsledok. Osobne ma potešilo aj prvých dvadsať minút proti Španielsku. To, že nedokážeme hrať vyrovnanú partiu s tak kvalitným tímom celých 40 minút je jednoducho realita.
Trináste miesto neberiem vôbec ako neúspech. V momentálnej konkurencii a pri absenciách, ktoré tím sužovali, hodnotím vystúpenie Slovenska na šampionáte veľmi pozitívne.
Spomenuli ste, že vás mrzí ako dopadol zápas so Švédskom. Tréner Suja pred turnajom hovoril o tom, že Švédky by mohli byť zdolateľné. Prečo to napokon nevyšlo?
Veľa sa hovorilo o tom, že Švédky nebudú mať veľkú silu pod košom a prídu na turnaj oslabené. Zdalo sa, že by sme mohli mať proti nim miernu prevahu. Treba si však uvedomiť, že Švédky majú na obvode ďaleko skúsenejšie hráčky, ktoré majú za sebou veľa ťažkých zápasov. Na to, aby sme ich dokázali poraziť, by sme museli hrať v obrane omnoho agresívnejšie.
Ja osobne som nezdieľal veľký optimizmus a ani som nás nepovažoval za favorita. Škoda, že sme proti Švédsku nehrali až tretí zápas v poradí, pretože naše výkony na šampionáte sa stupňovali. Už to však nezmeníme.
Generálny manažér Young Angels Košice - Daniel Jendrichovský. (Autor: TASR)
Výhru nad Bieloruskom (58:54) mnohí označovali za senzačnú. Vnímali ste ju tak aj vy?
Osobne považujem za ďaleko väčšiu senzáciu to, že Bielorusky dokázali vyhrať nad Španielkami. Zápas som videl a musím povedať, že bol zlý z oboch strán. Ani jeden tím nehral dobre.
Priznám sa, že pred šampionátom som veril, že skôr dokážeme niečo uhrať proti Bieloruskám než Švédkam. Bielorusky majú staršie družstvo a nehrajú tak agresívne ako Švédky. Agresívna hra nám robila problémy aj v zápase so Španielskom. Bielorusky sa až príliš spoliehajú na svoju výškovú prevahu a skúsenosti. Aj preto sme dokázali s nimi uspieť.
Španielky v úvode turnaja nepredvádzali suverénne výkony aké sa od nich očakávali. Aj Slovenky s nimi dokázali do polčasu držať krok. Prejavila sa potom jednoznačná kvalita, ktorou domáce hráčky disponujú?
Asi do 19. minúty (v zápase Slovensko - Španielsko, pozn. red.) som si hovoril, že na turnaji zatiaľ nenapĺňajú rolu favorita. Je vidieť, že ich tím je v prestavbe. Ani zďaleka nepripomínali družstvo, ktoré v predošlých rokoch dominovalo Európe.
Naše hráčky sa v priebehu druhej štvrtiny dokázali osmeliť. Veľká škoda, že Terézia Páleníková nepremenila samostatný únik v závere polčasu, pretože by do šatne išli iba s päťbodovým mankom. V tom čase som ešte veril, že by sa mohlo zrodiť prekvapenie. Prvých päť minút druhého polčasu však ukázalo, že ak by sme s nimi chceli hrať vyrovnanú partiu, potrebovali by sme ďaleko viac síl.
Ktorá z hráčok podala na šampionáte najlepší výkon a od koho ste čakali viac?
Veľa sa hovorí o tom, že potešila a prekvapila Ivana Jakubcová. S tým môžem len súhlasiť. Odohrala výborný turnaj. Myslím si, že sa veľmi dobre zapísala aj u odbornej verejnosti, ktorá ju možno doteraz vnímala trochu inak.
Na druhej strane som viac očakával od Sabíny Oroszovej, aj keď je pravda, že bojovala so zranením ramenom, ktoré ju limitovalo. V kvalifikácii však bola jednou z našich kľúčových hráčok. V budúcnosti na nej môže reprezentácia stavať.
V poslednom zápase so Španielskom ukázala Terka Páleníková, že je to hráčka európskej úrovne. Škoda, že prvé dva duely jej až tak dobre nevyšli. Najmä proti Švédkam som od nej čakal viac.
V Španielsku bolo v slovenskom tíme viacero debutantiek, ktoré atmosféru ME zažili prvýkrát. Nesklamali?
Je náročné ich výkony zhodnotiť, keďže veľa príležitostí nedostali. Zároveň nepoznám podrobne ich zdravotný stav. Napríklad Michaela Fekete v prvom zápase za 11 minút, ktoré odohrala, podala solídny výkon.
Ivana Jakubcová bola na ME jednou z najlepších hráčok Slovenska. (Autor: TASR)
Ako vnímate celkovú úroveň slovenskej ženskej reprezentácie?
Ak sa na to pozerám zo širšieho kontextu, mám pocit, že tu stále žijeme v minulosti. Vtedy Slovensko pravidelne postupovalo do štvrťfinále. Ešte v roku 2015 malo reprezentačné družstvo výbornú úroveň. Bolo doplnené legionárkou Kristi Toliverovou. Patrilo medzi najlepších osem tímov v Európe. Realita je teraz už, žiaľ, iná.
Som však rád, že dokážeme držať krok aspoň so širšou európskou špičkou. Na prvú osmičku to momentálne nestačí. To, že sa hýbeme na úrovni 10. až 15. miesta v rámci Európy, je výborný výsledok. Na Slovensku nemáme veľa kolektívnych športov, ktorých reprezentácia by sa nachádzala v rebríčku takto vysoko.
Slovensko za sebou na ME nechalo napríklad aj Česko, ktoré skončilo na 15. mieste. Prekvapilo vás, že Češky nevyhrali na turnaji ani jeden zápas?
S Ruskami boli veľmi blízko víťazstvu, ale nevyšlo im to. S Francúzkami hrali viac ako polovicu stretnutia vyrovnanú partiu. Prišli o veľa síl, ktoré im chýbali v najdôležitejšom zápase s Chorvátskom. Žreb im v tomto smere vôbec neprial.
Na druhej strane som mal pocit, že Chorvátky trochu podcenili. V ich tíme nie je veľa hráčok, ktoré by pôsobili v kvalitných ligách. Z môjho pohľadu Češky patria z hľadiska umiestnenia do rovnakej skupiny ako my, teda okolo 9. až 15. miesta.
Čo je potrebné urobiť, aby sa situácia zmenila a Slovensko opäť patrilo medzi top tímy v Európe?
Podpora kolektívnych športov zo strany štátu je veľmi slabá. Nemôžeme pomýšľať na to, že budeme patriť v budúcnosti medzi najlepšie tímy s výnimkou futbalu a hokeja, ktorých podpora ja na inej úrovni. Ostatné športy fungujú v amatérskych podmienkach. Je preto nemysliteľné, aby sme konkurovali najlepším v Európe. Len zriedka sa objavia výnimočné talenty, s ktorými sa oplatí pracovať. Dôležité je, aby ostali zdravé, pretože každý výpadok je potom pre reprezentačné družstvo veľmi citeľný.
Je pri ženskom basketbale jedným z problémov aj veľmi úzka členská základňa?
My reálne vyberáme mládežnícku reprezentáciu asi z 20 hráčok, z ktorých 12 vytvorí národný tím v danej vekovej kategórii. V porovnaní s ostatnými krajinami je to na smiech cez slzy. Neverím, že existuje krajina s výnimkou trpaslíkov ako sú Gibraltár alebo Andorra, ktoré by na tom boli podobne ako my. Je zázrak, že pri takomto nedostatku kvantity vieme urobiť takú kvalitu.
Ktorý tím na ME má najväčšiu šancu na zisk titulu?
Jednoznačne favorizujem Francúzky. Majú výborne zložený tím z hľadiska kvality aj výšky. Je to niečo úžasné. Prisťahovalectvo je jedna z vecí, ktorá im dáva obrovské možnosti vo výbere hráčok rôznych typov, ktoré navyše už dozreli do správneho veku. Pre mňa sú favoritom číslo jeden.
Nebezpečné môžu byť aj Srbky, ktoré majú tím na vrchole z hľadiska výkonnosti a veku. Je to pre viaceré z nich spolu s olympiádou asi posledný veľký šampionát. Nebezpečné budú určite aj Španielky, hoci už nemajú takú silu ako v posledných rokoch.
Ste v kontakte s Barborou Bálintovou, ktorá sa zo zdravotných dôvodov nemohla zúčastniť na šampionáte?
Trochu ma vystrašila situácia okolo jej zdravotného stavu. Predošlé roky bola schopná veľa trénovať a mala pevné zdravie. V Prahe jej vybavili špičkový tím lekárov a zároveň podstúpila dôkladnú liečbu. Verím, že sa dá zdravotne do poriadku a po boku Teji Oblakovej bude v jednom tíme hrdo držať vlajku Good Angels.
Veľmi ma potešilo, že Barbora bude hrať v kvalitnom klube akým je USK Praha. Zaslúži si mať dobrú zmluvu. Zároveň verím, že spojenie s trénerkou Natáliou Hejkovou, ktorá je veľká motivátorka, prinesie úspech.
Tesne pred štartom ME prišla o účasť na turnaji aj Anna Jurčenková, ktorá sezónu odohrala v Košiciach. V jej prípade je to o to väčšia škoda, keďže malo ísť o jej rozlúčku s reprezentačnou kariérou.
Je to tak. Najmä proti Švédkam by bola naša výšková prevaha ešte výraznejšia. Veľmi ma mrzí, že jej zdravotné problémy nedovolili sa rozlúčiť s reprezentáciou priamo na palubovke.
Aj pri nej ma teší, že jej výkony v slovenskej lige jej priniesli angažmán v Brne a tým pádom bude ešte minimálne rok hrať na profesionálnej úrovni v zahraničí. Som vďačný za všetko, čo pre naše mladé hráčky v Košiciach urobila.