BRATISLAVA. Hlavnú kategóriu ankety Atlét roka vyhrala druhý raz v kariére prekážkarka na 400 m Emma Zapletalová.
Celkovo 75 novinárov, atletických odborníkov (trénerov a funkcionárov), organizátorov podujatí a zástupcov klubov odovzdalo bronzovej medailistke z majstrovstiev sveta v Tokiu 748 bodov.
O 165 bodov menej nazbieral druhý najúspešnejší člen výpravy na svetovom šampionáte, chodec Dominik Černý. Vlaňajšia laureátka Gabriela Gajanová obsadila so ziskom 530 bodov tretie miesto.
Zo sobotňajšieho galavečera v bratislavskom hoteli Double Tree by Hilton si Emma Zapletalová odniesla aj cenu pre „Objav/prekvapenie roka“. Medzi mládežníkmi najviac zabodovala Tereza Čorejová.
Výsledky trénerských kategórií „kopírovali“ umiestnenia športovcov: ocenenia si prevzali Bram Peters (dospelí) a Peter Bottlík (mládež). Najlepším veteránom sa stal Milan Belianský.
Dekáda patriaca slovenským atlétkam
Emma Zapletalová sa na domáci atletický piedestál vrátila po štyroch rokoch. V hlavnej kategórii sa pritom umiestnila piaty raz: 2018 (11. miesto), 2020 (3.), 2021 (1.) a 2022 (13.) a 2025 (1.).
VIDEO: Emma Zapletalová
Zaujímavé je, že očakávania odbornej verejnosti prekonala už druhýkrát. Zatiaľ čo v roku 2020 išlo o „objav“, tentoraz platí, že jej famózny návrat na scénu je najväčším „prekvapením“ roka. Svoju prelomovú sezónu 2021 vtedy ešte pod vedením Petra Žňavu korunovala aj najvyšším mládežníckym ocenením.
„Som rada, že sa mi podarilo opäť v ankete zvíťaziť. Pre mňa sú síce na prvom mieste vždy výsledky v pretekoch na dráhe, ale aj tak je krásne po vydarenej sezóne získať ocenenie v ankete Atlét roka,“ tešila sa nitrianska rodáčka.
Zatiaľ čo od začiatku ankety uspeli ženy v 28 jej ročníkoch (1993 – 2020) iba trikrát (Martina Hrašnová 2009, Dana Velďáková 2011, Lucia Hrivnák Klocová 2012), v tejto dekáde je to už štvrtý triumf atlétky (Zapletalová 2021, Forster 2023, Gajanová 2024, Zapletalová 2025). Ženskú éru slovenskej atletiky narušil svojím tretím víťazstvom iba Ján Volko (2022).
„Nerobím v tom rozdiel. Pre slovenskú atletiku je dôležité, aby sa vždy našiel niekto, kto ju potiahne a kto jej bude každý rok ,kraľovaťʻ. Či už je to atlét alebo atlétka,“ myslí si Emma.
Bola to práve Emma Zapletalová, ktorá v roku 2021 prerušila šnúru ôsmich ročníkov, keď sa na vrchole striedali Matej Tóth s Jánom Volkom.
Na prelomovú sezónu, v ktorej získala titul majsterky Európy do 23 rokov a prenikla do semifinále OH v Tokiu, dokázala nadviazať až po štyroch rokoch. Séria štyroch únavových zlomenín slovenskú rekordérku na 400 m prekážok zabrzdila, ale nezlomila.
Stavila všetko na jednu kartu: dohodla sa na spolupráci s renomovaným trénerom Bramom Petersom a risk sa vyplatil.
Nielenže sa dokázala plnohodnotne vrátiť do súťažného kolotoča a udomácniť sa v Diamantovej lige (5 štartov, 3× 2. miesto, 1× 4. miesto, 1× 5. miesto), ale postúpila aj do zürišského finále prestížneho seriálu, kde ju zdolala iba majsterka sveta Femke Bolová.
Medzitým pomohla slovenskému tímu v II. divízii ME družstiev a potešila aj slovenských divákov na jubilejnom 60. ročníku TIPOS P-T-S v Banskej Bystrici – v oboch prípadoch víťazstvami a rekordmi SR na 400 (50,76), resp. 400 m prekážok (53,75).
Bronzom na MS korunovala sezónu
Rozprávkovú sezónu potom Emma korunovala aj na vrcholnom podujatí – vo svojej premiére na majstrovstvách sveta si dobehla vo finále po bronz.
Dosiahla najlepšie umiestenie v rámci slovenskej výpravy a získala piatu slovenskú medailu z MS v ére samostatnosti od roku 1993. Navyše si ju vybojovala v novom slovenskom maxime 53,00.
Týmto časom zavŕšila svoju „spanilú“ rekordnú jazdu: z celkovo 20 štartov v roku 2025 polovicou z nich prepísala historické tabuľky SR (v hale 52,61/400 m, vonku 51,91 a 50,76 na 400 m, 54,24, 54,08, 53,75, 53,58, 53,18, 53,00 na 400 m prek., 3:14,05 na 4×400 m mix)!
„Ťažko povedať, ktoré z dvoch ocenení si cením viac. Každý podobný úspech má svoju hodnotu. To prvé bolo špeciálne tým, že bolo prvé a prišlo v čase, keď som bola v podstate ešte stále mládežník. Toto druhé prvenstvo je pre mňa špeciálne v tom, že je za ním ten úžasný comeback,“ dodala Emma Zapletalová.
Životnú sezónu Atlétky roka 2025 dokumentujú aj tabuľky: v európskych jej patrí 2. miesto na prekážkových (53,00) a 8. na hladkých 400 m (50,76), pričom v histórii starého kontinentu bežalo rýchlejšie iba osem prekážkarok na 400 m na čele s Bolovou.
Aj po Tóthovi sa chodcom darí
Prvý raz prenikol do elitnej trojky domácej ankety Dominik Černý. Chodec banskobystrickej Dukly má v top 10 miesto pravidelne od roku 2022, postupne sa v uplynulých troch edíciách šplhal nahor: bol ôsmy, piaty a štvrtý.
Na druhú priečku ho vyniesla sezóna, v ktorej potvrdil povesť nádejného nástupcu Mateja Tótha.
VIDEO: Dominik Černý
Na druhú priečku ho vyniesla sezóna, v ktorej potvrdil povesť nádejného nástupcu Mateja Tótha.
V Dudinciach prekonal časom 2:26:31 práve Tóthov slovenský rekord na 35 km a splnil limit na MS, na tej istej trati na ME tímov v Poděbradoch 6. miestom ukázal, že patrí medzi špičku na starom kontinente a v septembri v Tokiu, že aj medzi svetovú – finišoval siedmy, tretí z Európanov a dosiahol najlepšie umiestnenie slovenského chodca na MS od zlata Mateja Tótha v Pekingu 2015.
O rastúcom sebavedomí zverenca Romana Benčíka svedčí jeho sklamanie z 22. miesta z tokijských pretekov na 20 km, keď štvrtinu odšliapal na čele a o lepší výsledok ho pripravila chyba pri občerstvovaní gélom.
O dva týždne neskôr mal však opäť dôvod na radosť – v Banskej Bystrici spečatil budapeštianske chodecké zásnuby s Hankou Burzalovou svadobným obradom.
Dlhodobo vyrovnaná Gajanová
Ôsmy rok za sebou si osemstovkárka Gabriela Gajanová udržiava postavenie v elitnej desiatke slovenských atlétov a atlétok. Po vlaňajšom prvenstve sa vicemajsterka Európy 2024 vrátila na predvlaňajšie tretie miesto.
VIDEO: Gabriela Gajanová
Vybojovala si ho v sezóne, ktorá sa zďaleka nevyvíjala podľa jej predstáv. V hale síce posunula slovenský rekord na 2:01,55 min, ale na jar prišlo zranenie zadného stehenného svalu, pre ktoré odložila začiatok svojho súťažného leta až na 3. augusta.
Napokon stihla pod holým nebom odbehnúť šesť osemstoviek, z ktorých vynikla víťazná na banskobystrickom TIPOS P-T-S v sezónnom maxime 1:58,53.
Po dvoch štartoch v Diamantovej lige (mimo bodovania) neodchádzala Bobrovčanka na MS s veľkými očami, nielen svojho trénera Louisa Heyera však nadchla bojovným výkonom v semifinále.
Na postup do finále to nestačilo, ale čas pod dve minúty (1:59,16), celkovo 17. miesto a najmä ochota opustiť komfortnú zónu si zaslúžia uznanie.
Ružová budúcnosť aj v prekážkovej stovke
O budúcnosť prekážkovej stovky sa slovenská atletika báť nemusí. Prvé tri priečky v mládežníckej kategórii tento rok obsadili špecialistky na túto disciplínu. Z najvyššej sa tešila Tereza Čorejová (169 bodov).
Talentu Našej atletiky Bratislava sa pod vedením Petra Bottlíka podarilo to, čo smolne nevyšlo pred dvoma rokmi v Espoo Viktórii Forster: na ME do 23 rokov si senzačne dobehla po medailu časom iba o stotinu horším, ako je jej osobné maximum z TIPOS Atletického kritéria v Banskej Bystrici, ktorým sa vyrovnala Miriam Cupákovej na tretej priečke slovenských historických tabuliek.
VIDEO: Tereza Čorejová
V Bergene tým odštartovala slovenské bronzové leto. Na Európskom olympijskom festivale mládeže v Skopje získala kov rovnakej hodnoty Nina Hejčíková, za čo si zverenka Ivana Čillíka a kol. v ŠK UMB Banská Bystrica vyslúžila anketové tretie miesto (52 bodov). Nechýbalo veľa a medailovú radosť mohla po roku znova prežívať aj Laura Frličková.
Majsterku Európy do 18 rokov z Banskej Bystrice 2024 delilo v tamperskom finále na juniorských ME 6 stotín od bronzu.
Martinčanka mala výborný vstup do šampionátu, v rozbehu vystrašila súperky novým juniorským rekordom SR 13,10, čo je štvrtý najlepší výkon na svete v tohtoročných tabuľkách U20 a už piaty v slovenských historických ženských.
Aj vďaka tomu vlaňajšia víťazka mládežníckej časti ankety zavŕšila svoju prvú sezónu na „vysokých“ prekážkach druhým miestom (113 bodov). Mládežnícke ocenenie už tretí rok v rade patrí prekážkarke na 100 m: 2023 Forster, 2024 Frličková, 2025 Čorejová.
Okrem Emmy Zapletalovej (133 bodov) a Laury Frličkovej (3. miesto, 70 bodov) počas uplynulého roka príjemne prekvapovala aj Paula Perončíková (2. miesto, 76). Juniorka zo skupiny trénera Michala Škvarku v ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica sa stabilnými výkonmi za 6 metrov vyšvihla na pozíciu slovenskej diaľkarskej jednotky a aj ona v Tampere siahala na medailu – k bronzu jej chýbalo 6 centimetrov.
Druhý rok za sebou slávil v ankete úspech tandem atlétky so zahraničným trénerom. Po Švajčiarovi Louisovi Heyerovi si prišiel tentoraz hlavnú trénerskú cenu prevziať Holanďan v službách Emmy Zapletalovej a tiež belgickej reprezentácie Bram Peters. Premiérovo sa medzi mládežníckymi kolegami presadil Peter Bottlík, kouč Terezy Čorejovej.
Nezabudli ani na veteránov
Hlasovanie o najlepšieho veterána prebehlo až po októbrovom európskom šampionáte (EMACS) na portugalskej Madeire, zapojilo sa doň 48 odborníkov, ktorí najviac vyzdvihli úspechy Milana Belianského (102 bodov).
Člen AK Veterán Bratislava tento rok už v kategórii M80 (80- až 84-roční) do svojej úctyhodnej zbierky pridal striebro na 60 m prekážok a bronz v diaľke na halových MS v Gainsville a na Madeire zaokrúhlil ziskom zlata na 100 m prekážok celkový počet medailí na veteránskych vrcholoch na 30 (spolu: 9 – 13 – 8, MS: 4 – 8 – 5, ME: 5 – 5 – 3).
Deň po svojich 81. narodeninách si predseda komisie veteránov SAZ prevzal už siedme ocenenie v tejto kategórii (2011, 2015, 2020, 2021, 2022, 2023, 2025). Uspel pred trojnásobným a vlaňajším laureátom Miroslavom Bajnerom (73) a Annou Matúšovou (45).
Sieň slávy sa opäť rozrástla
Sieň slávy slovenskej atletiky (SSSA) sa po tohtoročnom galavečere rozšírila o ďalšie dve osobnosti – skokanskú a funkcionársku. V poradí 55. členom SSSA sa stal halový vicemajster Európy v trojskoku z gréckeho Pirea 1985 Ján Čado.
Na trénerskom, funkcionárskom a organizátorskom poli našiel uplatnenie Július Nyárjas, okrem iného spoluzakladateľ významných atletických podujatí Banskobystrická latka a chodecká Dudinská päťdesiatka, ktorú 27 ročníkov viedol ako riaditeľ.
Európska atletika (EA) tento rok vyzdvihla dlhoročnú prácu dvoch slovenských trénerov.
Ocenenie European Athletics Coaching Award si na Atlétovi roka prevzali Libuša Rajjová-Kladeková, ktorej najznámejším zverencom bol slovenský rekordér v diaľke (805 cm) Róbert Széli, a „nestor“ slovenskej výšky Viliam Lendel, od roku 1974 kouč Márie Mračnovej-Faithovej, štvrtej na OH 1976 v Montreale a bývalej slovenskej rekordérky (192 cm).
