EMMA ZAPLETALOVÁ sa stala neprehliadnuteľnou osobnosťou slovenskej atletiky a právom si odniesla titul Športovkyňa roka 2025 na Slovensku za uplynulú sezónu.
„Keď som bola malá, sledovala som túto udalosť v televízii a vždy som mala pocit, že musí byť úžasné stať sa najlepším športovcom našej krajiny v danom roku,“ povedala dvadsaťpäťročná atlétka pre novinárov.
Tento významný úspech si zaslúžila predovšetkým vďaka svojmu bronzovému umiestneniu na majstrovstvách sveta v Tokiu, kde okrem medaily prekonala aj slovenský národný rekord v behu na 400 metrov cez prekážky.
Za jej výnimočnými výkonmi stojí nielen neúnavná práca a talent, ale aj podpora skúseného trénera Brama Petersa z Holandska, ktorý jej pomáha posúvať hranice jej možností.
Ako hodnotíte svoje víťazstvo v tejto ankete?
Som veľmi rada, že sa mi podarilo zvíťaziť v ankete Športovec roka. Je to jeden z mojich splnených snov. Keď som bola malá, sledovala som túto udalosť v televízii a vždy som mala pocit, že musí byť úžasné stať sa najlepším športovcom našej krajiny v danom roku.
Povedala som si, že tento sen budem nasledovať, a teraz sa stáva skutočnosťou. Prežívam krásne momenty a teší ma, že za týmto ocenením stojí aj môj veľký úspech v atletike.
Teším sa na okamih, keď vyhlásia moje meno a dostanem cenu. Dám si ju doma na viditeľné miesto, aby mi pripomínala, že keď človek nasleduje svoje sny, môžu sa stať skutočnosťou, aj keď sa mu do cesty postavia prekážky.
Nie je to klišé – sny sa plnia, ak im človek verí a robí všetko pre to, aby ich dosiahol.
Verili ste, že v ankete zvíťazíte?
Je to anketa, takže som sa na víťazstvo nespoliehala. Mala som síce dobrý úspech, ale každý hlasuje podľa seba a hlasovanie je subjektívne. Príliš som nad tým nepremýšľala, hoci mi veľa ľudí hovorilo, že môj úspech by mi prvenstvo mohol priniesť. Istá som si však nebola.
VIDEO: Emma Zapletalová
Vy ste nevyhrali len Športovca roka, ale v podstate všetky ankety, v ktorých ste boli nominovaná. Čo na to hovoríte?
Je pekné vyhrať každú anketu, v ktorej som sa ocitla. Samozrejme, anketa Športovec roka je pre mňa na najvyššej priečke, pretože je to najviac, čo sa dá dosiahnuť naprieč všetkými športmi.
Išlo to postupne – najskôr som sa stala víťazkou v rámci rezortu Dukla, potom Atlétkou roka a teraz som vystúpila na najvyšší stupeň ako Športovkyňa roka.
Mali ste úžasnú sezónu. Keď sa obzriete späť, aké máte pocity?
Za touto sezónou som už urobila bodku a som pripravená na novú, no keď sa obzriem späť, stále mám niekedy zimomriavky. Občas sa pristihnem pri otázke, či je ten bronz naozaj realita, alebo len nejaký sen či rozprávka.
Keď si uvedomím, že tú medailu mám doma, je to krásny pocit, najmä po všetkých tých zraneniach. Ako z rozprávky. Verím, že to takto bude pokračovať, hoci viem, že to nebude vždy ružové a nemôžem očakávať, že to pôjde samo. Musím urobiť maximum, aby som v tomto trende pokračovala.
Čo je pre vás väčším ocenením – víťazstvo v ankete Športovec roka alebo národný rekord?
Sú to dve rôzne roviny. Národný rekord s hodnotou 53 sekúnd má pre mňa veľkú hodnotu, pretože mi priniesol bronz z majstrovstiev sveta, takže je pre mňa na prvej priečke.
Na druhej strane byť Športovkyňou roka v našej krajine je krásne, no keďže mi tento titul priniesol práve úspech na dráhe, to, čo odbehnem a zažijem, má pre mňa stále o niečo vyššiu hodnotu.
VIDEO: Finále na 400 m cez prekážky na MS v Tokiu
Keď sú výsledky na dráhe, prídu aj úspechy v anketách. Pred rokom a pol, keď som sa trápila so zraneniami, by mi ani nenapadlo, že tu raz budem stáť ako Športovkyňa roka. Je krásne, čo sa za ten čas môže udiať.
Som rada, že som sa nevzdala, dôverovala trénerovi, počúvala jeho rady a išla do toho naplno. Teraz sa mi to takto vracia.
Ste len druhou atletickou víťazkou v histórii ankety po Matejovi Tóthovi. Ako vnímate tento fakt?
Veľmi si to vážim, je to pre mňa vzácne. Atletika je globálny šport so zastúpením všetkých krajín a bežecké disciplíny sú mimoriadne náročné na presadenie sa.
Svoj bronz vnímam ako taký malý zázrak – podarilo sa mi dostať do svetovej špičky v náročnej konkurencii a poraziť Američanky či Jamajčanky, o ktorých som si v mladosti myslela, že budú vždy lepšie.
Som rada, že atletiku takto posúvame vyššie a že sa v kráľovnej športu dokážeme ako Slováci presadiť.
V akom stave je momentálne tréning a akým smerom sa uberáte smerom k ďalšej sezóne?
Myslím si, že to ide veľmi dobrým smerom. Na začiatku prípravy som absolvovala dvojtýždňové sústredenie v Turecku.
Potom som bola dva týždne v Belgicku, kde som v hale trénovala ostrejšie zákruty, a nedávno som sa vrátila z trojtýždňového sústredenia v Afrike. Na jeho konci ma síce postihla choroba, no tréningy boli kvalitné.
Zlepšila som sa v silovej príprave aj v rýchlosti. Výzvou bol prechod na 14-krokový rytmus, ktorý som prvýkrát zvládla a dostala do nôh. Stále je to pre mňa výzva, ale konečne som našla spôsob, ako to bežať.
Na tréningu som takto odbehla tri prekážky, čo sú dve medzery. Nemali sme za cieľ odbehnúť takto čo najviac, je to postupný proces. Možno až v pretekoch príde moment, keď to skúsim vo väčšom rozsahu.
Som rada, že som sa do toho dostala, pretože je to trochu iný štýl behu, než na aký som zvyknutá. Musím si to tempo viac uvedomiť, je v tom rozdiel.
Môžeme sa vďaka tomuto rytmu tešiť na ešte lepšie výsledky?
Myslím si, že áno. Stále sú tam rezervy a je sa kam posúvať. Možno to nepríde hneď, správny rytmus a formu musím objaviť priamo v pretekoch, ale smerovanie je dobré.
Svojimi výsledkami ste si na seba „uplietli bič“ a verejnosť bude mať v roku 2026 veľké očakávania. Ako ste na tento tlak pripravená?
Budem sa s tým musieť popasovať a prijať to. Myslím si, že tak, ako som to zvládla na MS v Tokiu, by som to mohla zvládnuť aj teraz. Pre mňa je dôležité zavrieť sa do svojej bubliny a neriešiť očakávania okolia, ale sústrediť sa na to, čo môžem ovplyvniť.
Niekedy mám pocit, že sama na seba tlačím viac než ľudia okolo mňa, pretože úspech chcem dosiahnuť v prvom rade pre seba. S pomocou trénera sa však viem psychicky pripraviť tak, aby som tento tlak využila skôr vo svoj prospech.
Vrcholom leta budú majstrovstvá Európy v Birminghame, kde budete patriť k favoritkám na medailu či zlato. Ako sa na to pozeráte?
Viem, že patrím medzi favoritky na medailu, no bude to nová sezóna a nové preteky. Uvidíme, na akej úrovni budem. Nemôžem ovplyvniť to, ako pobežia ostatné dievčatá. Zameriam sa na seba a pôjdem krok po kroku, aby bol môj beh bez chýb, plynulý a rýchly.
To môže priniesť dobré umiestnenie. Nemôžem sa upínať na to, že chcem vyhrať, pretože to neovplyvním. Ak pobežím za 52,80 sekundy a budem druhá, bude to super. Jediné, čo môžem ovplyvniť, je môj vlastný výkon na dráhe.
