BRATISLAVA. Všetkých sedem žltých tričiek na Tour de France si vyjazdil podvodom. Celý čas dopoval. Dokonca už predtým, ako mu diagnostikovali rakovinu.
Američan Lance Armstrong sa k tomu pritlačený k múru zaprotokolovanými výpoveďami bývalých kolegov v spisoch Americkej antidopingovej agentúry (USADA) a doživotnou diskvalifikáciou rok po štyridsiatke priznal v prvej časti televíznej talkšou krajanky Oprah Winfreyovej odvysielanej v noci zo štvrtka na piatok európskeho času.
Príbeh o zázračnom mužovi, ktorý sa nielenže uzdravil zo zákernej choroby, ale po nej sa stal fenomenálnym cyklistom, ktorému nestačili ani zdraví, bol – ako sa ukázalo – rozprávkou. Prinajmenej v podobe, v akej sa desaťročie uvádzal.
„Bol to dlho perfektný príbeh, ibaže nebol celkom pravdivý,“ priznal v nádeji, že mu ľudia, ktorým pomohol v beznádeji, prepáčia klamstvo.
Koktejl a la LA
„Na začiatku bol kortizón a potom prišla na rad generácia EPO,“ skonštatoval. Jeho koktejlom, ako priznal, bol erytropoetín, transfúzie a testosterón. Hneď však dodal, že jeho užívanie mu vzhľadom na prekonanú rakovinu semenníkov pripadalo ospravedlniteľné.
Vlastne celé dopovanie. „Znie to hrozne, ale nie,“ odvetil na otázku, či v tom čase pokladal doping za čosi zlé. Prišlo mu to vraj také normálne ako „vzduch v galuskách či voda vo fľaškách“.
Armstrong je presvedčený, že v jeho slávnej ére nedopovali z pelotónu „možno piati“ a „vyhrať Tour bez dopingu bolo nemožné“.
Pritom roky hral svätca. Hon na čarodejnice, vravel o pokusoch dokázať mu, že ním nie je.
„Definíciou podvodu je získať výhodu oproti súperom. Vtedy som to však videl ako rovnakú štartovaciu čiaru pre všetkých,“ bráni sa dnes. „Ja som doping nevymyslel, ale nebojoval som proti nemu.“
Keby len nebojoval. Podľa viacerých ho spoluorganizoval. Šéf Americkej antidopingovej agentúry Travis Tygart tvrdí, že dopingový program US Postal bol „najsofistikovanejší, najprofesionálnejší a najúspešnejší, aký sa kedy objavil“.
„Nie, taký určite nebol,“ zareagoval. Prudko odmietol prirovnávať ho so štátnym systémom dopingu v bývalej Nemeckej demokratickej republike.
Nebáli ste sa, že vás chytia? „Nie,“ odvetil. A nástojil na tom, že po comebacku bol už preňho doping tabu.
Pobúrený Merckx
„To sa nedalo počúvať,“ rozčúlil sa v rozhovore pre bruselský Le Soir Belgičan Eddy Merckx, päťnásobný víťaz Tour z rokov 1969 – 1974.
„Často mi hľadel do očí a keď sme diskutovali o dopingu, vždy to bolo evidentné veľké Nie. Jeho éra bola ťažká pre cyklistiku, prišla po afére Festina, objavilo sa EPO atď. Ale nie je dôvod tvrdiť, že Tour sa nedá vyhrať bez dopingu.“
Ani žiadne významné svetové médiá neprejavili s Američanom súcit. „Egoman Armstrong nepreukázal žiadnu ľútosť,“ konštatuje nemecký denník Die Welt. Talianska La Republicca označila jeho priznanie za „chladnokrvné, vypočítavé a cynické“, Daily Mail dokonca za „arogantné“.
Neosobné, ako dekorácia v hotelovej izbe jedného z hotelov v Austine, kde sa rozhovor nahrával, poznamenal ktorýsi ďalší. Dejiskom talkšou mal pôvodne byť Armstrongov dom, ale keďže ho obliehali stovky novinárov, hostiteľ sa cez susedov pozemok v texaskách potichu vytratil do náhradného interiéru.
Podmienka: výpoveď pod prísahou
Armstrong sa nezmenil, ako nedávno poznamenal jeho kolega z rokov 1999 – 2001 Tyler Hamilton, „vždy veril, že ako Atlas unesie na pleciach celý svet“.
„Tvrdenie, že vlastne nepodvádzal, uberá jeho vyjadreniu na hodnovernosti,“ skonštatoval austrálsky prezident Svetovej antidopingovej agentúry John Fahey.
„Nespomenul tých, ktorí ho dopingovými látkami zásobovali a neodkryl ani tých, ktorí stáli za celým programom. Ak predpokladal, že bez toho sa vykúpi, tak sa mu to nepodarilo."
Isté sklamanie netajil ani americký antidopingový šéf Tygart. „Armstrongovo priznanie, že dopoval, je len malý krok správnym smerom,“ povedal.
„Potvrdil, že jeho kariéra stála na kombinácii dopingu a klamstiev. Ak chce však naozaj úprimne napraviť chyby z minulosti, musí pod prísahou vypovedať o všetkých dopingových aktivitách.“
Informátor USA Today, ktorý dopredu avizoval „nečakajte podrobnosti“, mal pravdu. Armstrong odmietol, že by tlačil na spolujazdcov, aby tiež dopovali, a vyhol sa priznaniu, že exkolega Frankie Andreu s manželkou boli svedkami jeho priznania sa k dopingu pred lekárom v čase diagnostikovania rakoviny.
Keď však v rozhovore došla reč na bývalú masérku tímu US Postal Emmu O Reillyovú, zháčil sa. „Je to osoba, ktorej sa musím ospravedlniť, jedna z tých, ktoré boli zničené, šikanované,“ povedal.
Svojho času ju označil za prostitútku a alkoholičku. „Povedal musím, nie chcem,“ všimol si Die Welt.
pi 19:09
