Dodnes je jediným športovcom, ktorý získal olympijské zlato a tiež titul svetového šampióna ako v cestnej, tak aj v dráhovej cyklistike. 

V roku 2012 sa stal vôbec prvým Britom, ktorý vyhral slávnu Tour de France a na svojom konte má aj množstvo ďalších ocenení a medailí. 

Pri príležitosti 4. ročníka podujatia Faster Than a Train prvýkrát zavítal na Slovensko SIR BRADLEY WIGGINS, ktorý bol aj hosťom Sportnet podcastu. 

Deň pred netradičnými pretekmi proti vlaku si zaspomínal na svoje míľniky, vzťah s Petrom Saganom a tiež v sebe nezaprel futbalového fanúšika. 

Skôr než sa začneme rozprávať o cyklistike, práve prebiehajú MS vo futbale. Ako vidíte šance anglickej reprezentácie?

Máme dobrý tím, ale dobré tímy sme mali vždy a na veľkých podujatiach sa nám akosi nedarí. Toto sú naozaj jedinečné majstrovstvá sveta, pretože niektoré dejiská sú netypické aj čo sa týka podnebia.

Myslím si, že sa Anglicko dostane do semifinále a potom záleží na tom, kto ďalší postúpi. Ak tam bude Portugalsko, Argentína či Francúzsko, bude to ťažké. Ak však úspešne prejdeme skupinou, máme šancu. 

Máte obľúbeného futbalistu, či už z anglického alebo iného tímu?

Aktuálne sa mi veľmi páči Harry Kane. V Mníchove mal skvelú sezónu. Nikdy som si nemyslel, že by sa mohol zlepšiť, keď odišiel z Tottenhamu, ale tento rok sa dostal na úplne inú úroveň.

Na Slovensko ste zavítali vďaka podujatiu Faster Than a Train (Rýchlejšie než vlak). Ako ste sa o tom vôbec dozvedeli?

Bol som minulý rok v Arizone a stretol som tam jedného pána, Slováka, s ktorým som jazdil a ktorý je členom tejto organizácie. Povedal mi: "Bolo by skvelé, keby si prišiel na tieto preteky." 

Všetko mi o nich porozprával, históriu aj príbeh spojený s vlakom. Veľmi sa mi táto myšlienka zapáčila, a tak som mu povedal, že tento rok prídem. 

Myslím si, že ako skupina môžeme v tomto súboji vlak poraziť. Na trase je 22 zastávok, takže jeho priemerná rýchlosť nie je až taká veľká. 

VIDEO: Celý rozhovor s cyklistickou legendou Bradleym Wigginsom

Ktorý cyklista jazdí ako vlak? Možno nejaký časovkársky špecialista?

To som bol ja, ale samozrejme, veľa som pretekal s Petrom Saganom. Keď som vyhral Tour de France v roku 2012, on získal prvý zelený dres. Vieme, čo dokázal a najmä keď vyhral Paríž - Roubaix, tak išiel ako vlak. 

Spomínate si aj na bratov Martina a Petra Velitsovcov? Aj oni budú už tradične súčasťou spomenutého podujatia na Orave. 

Áno, pamätám si ich. S chalanmi som často pretekal. Veľmi talentovaní, skvelí cyklisti. Myslím si, že Peter skončil druhý na Vuelte a je trojnásobný majster sveta v tímovej časovke. Boli to veľmi výrazní cyklisti. 

Ako jediný ste získali olympijské zlato a tiež vyhrali MS ako v cestnej, tak aj v dráhovej cyklistike. Čo to pre vás znamená?

Nikdy som o tom nerozmýšľal. Dôvod, prečo som prestal jazdiť na dráhe, bol, že som chcel novú výzvu. V tom čase som na dráhe dosiahol všetko a chcel som ísť na Tour de France, hoci najskôr ako domestik. 

Prekonalo to však moje očakávania a zistil som, že by som mohol bojovať o víťazstvo. Tak som v tom pokračoval ešte pár rokov a napokon to vyšlo.

Pamätáte si na svoju prvú Tour de France?

Bolo to v roku 2006 v drese Cofidisu. Vtedy som sezónu ešte kombinoval s dráhovou cyklistikou, takže ísť na Tour de France bol krst ohňom. 

Pamätám si, že vtedy vyhral Floyd Landis (o titul prišiel pre doping, pozn.). Nikdy som si nepredstavoval, že by som to jedného dňa mohol vyhrať, pretože to vyzeralo ako veľká hora, ktorú treba zdolať.

V roku 2009 ste skončili štvrtý, ale po pár rokoch ste sa posunuli na tretie miesto pre doping Lancea Armstronga. Je to pre vás iba číslo, keďže ste vtedy neboli na pódiu v Paríži a poskočili ste až neskôr?

Máte pravdu. Myslím si, že je to iba číslo. Keď nad tým premýšľam, v mojej hlave som stále štvrtý. Nemal som vtedy možnosť stáť na pódiu na Elyzejských poliach, zažiť ten pocit a dokonca nemám doma ani trofej. 

Ani dodatočne ste nedostali trofej?

Nie, nedostal. Neviem prečo. Lance ju má. Toto leto pre neho pracujem, v júli budem v Aspene kvôli podcastu THEMOVE, tak sa ho na to spýtam. 

Medailu alebo medaily ste získali na piatich OH po sebe (5 zlatých, 2 bronzové a jedno striebro). Ktoré OH boli pre vás najpamätnejšie?

Na prvej olympiáde som v Sydney získal bronz. Mal som 19 rokov a bol to neuveriteľný zážitok. Avšak, myslím si, že to, čo mi zostane v pamäti navždy, je víťazstvo v Londýne, mojom rodnom meste.

Desať dní predtým som vyhral Tour de France a otvoril som slávnostný ceremoniál zazvonením na zvon. Aj ľudia si najviac pamätajú práve na túto medailu. Bol to moment, ktorý definoval moju kariéru.

VIDEO: Bradley Wiggins vyhral časovku na OH v Londýne 2012 

Ste tiež majstrom sveta v madisone s Markom Cavendishom. Boli ste aj tímoví kolegovia na ceste. Ako sa vám s ním spolupracovalo?

Marka poznám od jeho šestnástich rokov. Je to jazdec, ku ktorému mám dnes najbližšie. Dokonca aj teraz sa neustále rozprávame. Je ako môj malý brat.

Máme veľmi špeciálny vzťah. Pamätám si najmä na to, ako som mal žltý dres na Tour, on bol majster sveta, v poslednej etape v Paríži som mu pomáhal a on vyhral. Pre mňa je to najpamätnejší moment z tej Tour. 

Dočítal som sa, že keď ste mali 12 rokov, tak ste učiteľke výtvarnej povedali, že sa stanete olympijským víťazom a budete mať žltý dres na Tour. Pamätáte si na to?

Áno, myslím si, že som o tom sníval, ale nikdy som si nepredstavoval, že sa to stane. Viete, bolo to niečo, čo som povedal v detstve, aby som si možno dodal nádej. Ale neviem, či som tomu naozaj veril. 

Nakoniec sa mi to podarilo, takže to znie ako pekný príbeh. Ale, keď som jej to ako 12-ročný povedal v čase, keď cyklistika ešte nebola veľmi známa, tak si asi myslela, že som trochu blázon.

Akú rolu zohral pri vašom triumfe na Tour tímový kolega Chris Froome? Hoci bol v kopcoch možno trochu silnejší, pomáhal vám. 

Áno, Chris bol lepší vrchár ako ja. V tom čase však ešte nebol poriadne otestovaný. Lídrom tímu som bol ja, rok predtým som na Vuelte skončil tretí.

Chris bol veľmi ambiciózny. Predstavoval pre mňa hrozbu a ja som zase predstavoval hrozbu pre jeho ambície. V tom roku bolo v tíme dosť napätia.

Nehralo to dobre a následky toho boli dosť vážne. Nerozprávali sme sa, ale teraz sme zase dobrí priatelia a všetko máme vyriešené.

V roku 2012 ste boli superhviezdou, nielen vo svete cyklistiky. Bolo toto úspešné obdobie najlepšie vo vašom živote?

Nie, práve naopak. Nenávidel som to. Spočiatku to bolo nové, ale keď som sa chcel vrátiť k normálnemu životu, trénovať a voziť deti do školy, tak som nemohol kvôli tomu, že som bol rozpoznateľný.

Vtedy som neznášal ten úspech. Musel som sa s tým naučiť žiť a prispôsobiť sa tomu, že ma ľudia neustále oslovujú a pýtajú si selfie a také veci.

Môj život sa zmenil, bol som najslávnejší človek vo Veľkej Británii. Všade ma sledovali paparazzi. Mal som psychické problémy a ťažko som znášal slávu a pozornosť, ktoré so sebou priniesli víťazstvo na Tour a olympiáde. 

Tour v roku 2012 mi vtedy viac vzala, ako mi dala. Je to ako v hudbe. Jednoducho, ten prvý album ma úplne vyčerpal a bolo ťažké nahrať druhý.

VIDEO: Zábery z triumfu Bradleyho Wigginsa na Tour de France 2012

Na konci vašej kariéry ste čelili aj otázkam o dopingu v súvislosti s výnimkou na terapeutické účely. Ako ste to zvládali?

Bolo to naozaj ťažké kvôli okolnostiam, ktoré k tomu viedli. Od riadiacich orgánov, MOV, som mal povolenie na používanie produktu, ktorý som používal. 

Avšak médiá, najmä jeden britský bulvárny denník, sa toho chytil a rozhodol sa to využiť ako príležitosť na útok proti mne. Bol to ako hon na čarodejnice, aby zakryli niečo iné, čo sa v tom čase dialo.

Dodnes sa niektoré veci vyšetrujú. Jedna vec, ktorú som sa z toho všetkého, z tých skúseností a tejto cesty naučil je, že pravda vždy vyjde najavo.

Čo hovoríte na súčasnú cyklistiku, na éru Tadeja Pogačara?

Je neuveriteľný. Sme svedkami toho, ako sa z neho po ukončení kariéry pravdepodobne stane najlepší cyklista všetkých čias. Eddy Merckx má síce viac víťazstiev, ale Tadej je rovnako dobrý ako on. 

Má jedinečnú vlastnosť. Je síce dominantný, ale zároveň veľmi obľúbený. Zriedka ho niečo nahnevá alebo niečo kritizuje. Takisto vie dobre prijať prehru. Ak ho niekto porazí, je prvý, kto zablahoželá víťazovi.

Spomínali sme aj Petra Sagana. Čo hovoríte na jeho životopis?

Petra by som opísal ako poslednú rokenrolovú hviezdu cyklistiky. Bol fenomenálny. Získal tri svetové tituly za sebou, vyhral Paríž - Roubaix či Okolo Flámska. Bol to naozaj výnimočný jazdec. 

Cyklistike chýba. Šport potrebuje niekoho s jeho osobnosťou, aby prilákal divákov a sponzorov. Peter vlastnými silami zvýšil popularitu cyklistiky na Slovensku a kamkoľvek prídete, každý ho pozná.

Pre mňa bolo veľkou cťou, že som s ním mohol pretekať. Keď som vyhral Tour, bol vedľa mňa. Je to niečo, o čom budem rozprávať svojim vnúčatám. Pre môjho syna bol hrdinom, dodnes má fotku s ním na stene.

Tým mojím bol iný Slovák - Ján Svorada, ktorý vyhral na Elyzejských poliach. Stretol som ho vlani po prvýkrát, odfotili sme sa a bolo to úžasné.

Vybrali by ste si šprint proti Petrovi alebo stúpanie proti Tadejovi?

Páni, to je ťažké. Pravdepodobne Petra. Nie preto, že by som ho dokázal poraziť, ale bolo by to oveľa jednoduchšie a vyžadovalo by to oveľa menej námahy, ako keby som sa pokúšal pretekať s Tadejom.

Celý rozhovor nájdete aj na YouTube Sportnet.sk.