Národné tréningové centrum v Poprade bolo dejiskom futbalového turnaja 2. kvalifikačnej skupiny UEFA Region's Cup (majstrovstvá Európy amatérov 2015).
POPRAD. Slováci si postupne zmerali sily s tromi súpermi. Prehrali s Nemeckom 1:2 (gól Jurč), zdolali Škótsko 2:0 (Kiššák, Pončák) aj Anglicko 1:0 (Bilas). Tentoraz reprezentácia zostala na pleciach výberu východného Slovenska a kolektív tvorili hráči zo súťaží riadených VsFZ. Naši amatéri síce nepostúpili (na záverečný turnaj sa dostali len víťazi ôsmich skupín), ale aj tak druhé miesto bolo úspechom. O účinkovaní, ako aj o význame tohto podujatia sme sa zhovárali s trénerom výberu východného Slovenska Mikulášom Komanickým.
Už ste počas bohatej trénerskej kariéry viedli rôzne tímy, toto bola však špecifická rola.
„S amatérmi som začínal, mám na mysli mládežníkov – žiakov a dorastencov, s amatérmi aj končím. Ako nádeje, tak aj títo chlapci, ktorých som mal naposledy, mali srdiečko rovnaké. Preto ma hnevá, ak čítam a počúvam reči okolo Slovana, že každý piaty deň odohrá zápas a hráči sú unavení. Títo profesionáli sa mali prísť pozrieť do Popradu a videli by, čo je elán a chuť. Hoci úroveň a nasadenie sa nedali porovnávať s európskymi pohárovými súťažami, chcenie bolo maximálne. Navyše za sedem dní naši zvládli štyri duely – jeden súťažný za svoje kluby a ďalšie tri v Poprade v rámci kvalifikácie, pričom bojovali do poslednej štipky síl.“
V čom boli plusy aj mínusy prípravy a účasti?
„Mali sme smolu, že sa konala v uplynulom ročníku reorganizácia súťaží a viac treťoligových tímov sa dostalo do druhej ligy. Pritom podľa reglementu v kvalifikácii šampionátu amatérov nemôžu štartovať hráči z dvoch najvyšších súťaží a ani takí, ktorí mali už niekedy podpísanú nejakú profesionálnu zmluvu. Takže okruh kandidátov sa nám podstatne zúžil o jednotlivcov z tímov, čo sa dostali po reorganizácii vyššie. Pokiaľ ide o úžitok kvalifikácie, tak len toľko: S prezidentom Východoslovenského futbalového zväzu Richardom Havrillom sme debatovali, že bude plusom, pokiaľ sa štyria-piati dostanú do vyšších súťaží. Výsledkami aj hrou zaujali viacerí, urobili si meno a vieme o nie menej než šiestich, ktorí pôjdu do kvalitnejších líg.“
Formovanie súpisky bolo bezproblémové?
„Najprv sme hľadali hráčov do širšieho kádra, v ktorom bolo 28 adeptov a na záverečných zrazoch v Bardejove a Poprade bola osemnástka, ktorá reprezentovala v kvalifikácii.“
Ako sa k tejto možnosti stavali aktéri, kluby?
„Sprvoti sa to ťažšie rozbiehalo. Oslovili sme všetky treťoligové a špičkové štvrtoligové tímy, aby nám dali informácie o možných kandidátoch, ktorí sú výkonnostne na úrovni a spĺňajú podmienky reglementu podujatia. Najprv to išlo pomalšie, ale nakoniec sme narazili na ochotu, nikto nerobil problémy s uvoľnením hráčov. Pravdaže, reorganizácia zasiahla do možností, skrátila čas na prípravu. Pravdaže, vedel by som si predstaviť nomináciu aj inak, lebo ťažisko bolo na pleciach dvanástich zverencoch, ktorí ťahali celý turnaj. Prečo chýbali ďalší kvalitnejší? Nuž, Nemci, Škóti či Angličania hrajú všakovaké súťaže a tímy sú spolu aj tri mesiace. My sme tri mesiace zase mužstvo dávali dokopy, pričom pol druha mesiaca pred konaním kvalifikácie sme museli dať na UEFA zoznam hráčov. Takže sme sa museli najprv spoľahnúť na intuíciu a sledovanie možných adeptov, lebo zrazy nám už veľa nenapovedali. V marci by sme to mohli vyselektovať lepšie, ale už je škoda sa k tomu vracať.“
Prevahu mali mladí jednotlivci. Prečo?
„Väčšina bola vo veku od 19 do 26 rokov, iba Pončák mal 32 rokov. Tak to vyšlo po tom, čo sme sledovali stretnutia.“
Odmietol niekto nomináciu?
„Nie, práve naopak. Z niektorých klubov sa ozvala polemika pred kvalifikáciou, prečo v kádri nie je ten alebo tamten. Je to vždy citlivá vec, ale hlavná vec, že sme si neurobili hanbu, naopak, získali sme rešpekt. Veď Nemci nás od vzájomného zápasu zdravili a tým dávali najavo to, že nás vnímali ako silného rivala.“
Práve Nemecko nás ako jediné pokorilo. Nemali sme nárok?
„V úvodnej pasáži sme prehrávali a úvod sme proti favoritovi nezvládli. Ja som sa len modlil, aby nám pomohla prietrž mračien a prerušenie zápasu. Chlapci mali príliš veľký rešpekt, zle to sprvoti vyzeralo, ale milo ma potom prekvapili, keď sa uchytili V druhom polčase sme boli lepším tímom, ale neprejavilo sa to na výsledku.“
Reparáty proti ostrovným zástupcom vyšli.
„Vzájomne sme si boli veľkou neznámou. Nebol som nervózny pred týmito stretnutiami, lebo som hovoril, že nemôže byť taký priepastný rozdiel medzi amatérskym anglickým, škótskym a slovenským futbalom ako medzi profesionálnym. Táto moja predstava sa naplnila.“
Kto z vašich zverencov vytŕčal svojou úrovňou?
„Hráči tvorili súdržný kolektív, ale predsa prím mali niektorí, s ktorými som bol nadmieru spokojný. Týkalo sa to Jurča, Sedláčka, Šoltésa, Kiššáka, Bilasa a brankára Hajovského, ktorý nás svojimi zákrokmi podržal v najťažších chvíľach.“
