BRATISLAVA. Držiteľka malého krištáľového glóbusu za zjazd Sofia Goggiová z Talianska, sa na sociálnych sieťach vyjadrila, že posledný ročník Svetového pohára alpských disciplín bol extrémne vyčerpávajúci.
„Mesiac po skončení lyžiarskej sezóny môžem s istotou potvrdiť, že bola najťažšia zo všetkých, od kedy súťažím na najvyššej úrovni. Je mi nepríjemné hovoriť o utrpení, najmä v týchto dňoch, keď je vojna na východe Európy, ale je to môj status športovca,“ začala na úvod dvadsaťdeväťročná rodáčka z Bergama.
Goggiová získala tretí glóbus za disciplínu a na zimných olympijských hrách v Pekingu vybojovala striebornú medailu.
Pád pred domácim publikom
Talianka prežívala mimoriadne úspešný začiatok sezóny. Vyhrala štyri z piatich zjazdov a darilo sa jej aj v super-G. V priebežnom hodnotení Svetového pohára bola tretia a očakávalo sa, že bude najväčšou vyzývateľkou Mikaely Shiffrinovej a Petry Vlhovej.
V januárových pretekoch superobrovského slalomu v domácom stredisku Cortina d’Ampezzo spadla a vážne si poranila ľavé koleno. Talianska reprezentantka mala smolu už druhý rok za sebou. V minulej sezóne ju zranenie pripravilo o účasť na majstrovstvách sveta.
Nastal boj s časom. Lyžiarka verila, že o tri týždne v Pekingu obháji zlato v najrýchlejšej disciplíne zjazdového lyžovania.
Goggiová prišla o pozíciu vlajkonosičky na otváracom ceremoniáli. Nahradila ju obhajkyňa zlatej medaily v snoubordkrose Michela Moioliová.
„Víťazná sezóna, ale mimoriadne bolestivá. Od červeného dresu v super-G a zjazde s piatimi víťazstvami za 17 dní v decembri až po poškodené koleno. Stalo sa to tesne pred olympiádou, kde som mala byť vlajkonosičkou, v mojej Cortine, pred mojím publikom, deň po víťazstve. Je to zničujúce,“ opísala.
„Pred odchodom do Číny nebol čas premýšľať o zranení, nebol priestor na pochybnosti. Bezhlavo som sa vrhla na strastiplnú, ale nevyhnutnú cestu, aby som to aspoň skúsila,“ pokračovala.
Najúspešnejšiu sezónu si pretrpela
Veľký taliansky deň na zjazdovke “Skala“ v horskom stredisku Jen-čching prekazila Corinne Suterová zo Švajčiarska. Goggiová neobhájila zlato z Pjongčangu, kde ako prvá Talianka dominovala v zjazde na zimných olympijských hrách.
Po príchode Švajčiarky rozpažila rukami a spoločne s krajankou Nadiou Delagovou, ktorá obsadila tretie miesto, opustili priestor pre líderky.
„Pravda je, že pred olympiádou som sa nestihla zotaviť, ale účasť na pod piatimi kruhmi mi dodala duševnú silu, o ktorej som si myslela, že ju nemám. Postavila som sa na lyže s vedomím, že riskujem všetko.“
Keď Goggiová preťala cieľ hlasno vykríkla. „Za striebornou medailou sa skrýval úsmev, vďačnosť, sklamanie, radosť, utrpenie.“
Zvyšok sezóny odjazdila lyžiarka tak, aby si domov odniesla tretí glóbus za zjazd. Stačili jej k tomu dve dvanáste miesta a jedno tretie.
„Bolo to ťažké, veľmi ťažké. Ťahala som sa z miesta na miesto a snažila sa zo seba vydolovať to málo energie, čo mi ostalo. Veľmi som sa bála, že to nezvládnem.“
„Ešte dnes sa cítim vyčerpaná a chvíľu potrvá, kým sa dostanem späť do plnej energie. Som šťastná, že môžem pozerať na pohár a medailu. Aj napriek všetkým ťažkostiam s množstvom sĺz a frustráciou, to bola, vďaka mojej nezlomnej vôli, najúspešnejšia pohárová sezóna v histórii.“
