MARTIN (SFZ) – Vo veku 78 rokov zomrel po dlhej ťažkej chorobe československý internacionál František Karkó.

Pochádzal z Kravian nad Dunajom, futbal začal hrávať v rodnej obci, neraz spomínal, že najprv s tenisovou loptičkou a gumenou loptou. Ten vážny futbal si datoval od prestupu do Komárna ako 18-ročný, po roku narukoval do Brna do tamojšej Dukly. Tam zaujal legendárneho trénera Karola Kolského, ktorý ho potom uvítal v Spartaku ZJŠ, kde jeho spoluhráčmi boli Schmucker, Bubník či Lichtnégl, v tom čase veličiny čs. futbalu. Naučil sa od nich za tri roky dosť, ale keď sa ozval Martin, vrátil sa na Slovensko, pričom v kútiku duše stále poškuľoval po I. lige. Tú začal hrávať ako 26-ročný, vo farbách Třinca. Z oných čias sa traduje v severomoravskom klube skandovanie „Škereň, Karkó – dvojice skvělá, vystřílet by ligu měla.“ Stalo sa, tím TŽ hral s Františkom Karkóm najvyššiu súťaž premiérovo v sezóne 1970/71 a tamojší fanúšikovia vymysleli ešte jednu skandovačku: „Měl jste vědět, pane Marko, do Mexika měl jet Karkó!“ Lebo na MS 1970 pod vedením Jozefa Marka sa čs. reprezentácii nedarilo a Karkó sa predtým stal najlepším strelcom II. ligy v třineckých farbách so 16 gólmi.

Už z prvoligového mužstva ho povolali do národného tímu Markovi nástupcovia Novák – Kačáni. Proti Rumunsku sa na pľac nedostal, potom v Helsinkách proti Fínsku už áno. Na 14 minút. Stačili mu na dva strelené góly!

Odmenou mu bol ďalší reprezentačný štart, na Maracne proti Brazílii. Hoci Československo prehralo 0:1, Karkó si zahral s Viktorom, Szikorom, Dobiášom či Jánom Čapkovičom proti Felixovi, Clodoaldovi, Rivellinovi a Tostaovi, ktorý dal ten jediný gól zápasu.

Všetko mohlo byť inak, ak by ho nepostilo zranenie chrbta. Polroka sa dával dokopy, vrátil sa však v plnej paráde. A tak nie div, že ho lanárili Sparta, Slavia, Trnava i Slovan, lenže on sa v roku 1973 rozhodol pre návrat do Martina.  Tam končil hráčsku kariéru ako 36-ročný.
Plynule sa vydal na trénerskú dráhu, v 44 rokoch skončil štúdium na FTVŠ, špecializáciu tréner. Robil asistenta i hlavného, postupne v Martine, Třinci, Turčianskych Tepliciach, Michalovciach, Žiari nad Hronom, bol aj v Štúrove, ale túto etapu si nerád pripomínal.

V roku 1997 mal ťažkú autonehodu, z následkov ktorej sa dostával skoro dvanásť mesiacov. Od futbalu ho to však neodradilo, stále ho miloval, rovnako ako manželku Helenku a syna Richarda s celou rodinou. Až do poslednej chvíle života.

Slovenský futbalový zväz sa pripája ku všetkým, ktorí najbližším vyjadrujú hlbokú a úprimnú sústrasť.

Posledná rozlúčka bude v piatok 6. mája o 13:00 v Dome smútku na Národnom cintoríne v Martine