TURKU (SFZ) – V prvom zápase novej súťaže Ligy národov UEFA prehrali slovenské futbalistky na pôde vysoko favorizovaného Fínska rozdielom triedy 0:4.

Naše predsavzatia a plány sme plnili päť minút. Domáce kopali prvý roh už po 30 sekundách a kým sa naplnila minútka, už sa pred Korenčiovou kúrilo ako v správnej fínskej saune. O chvíľku prišiel roh číslo 2, sprava ľavačkou zakrútená lopta prešla za prvú žrď a Korenčiová sa k nej nedostala, lebo Sällströmová bola vyššia, rýchlejšia a lepšie umiestnená, zblízka ju šupla do siete. Nie našu brankárku, ale loptu. Hmmm, nedalo sa nič robiť, prehrávali sme príliš skoro.

Fínky šliapali ako namazané, hrali presne to, čo sme videli na analýzach z ich zápasov: jednoducho, ideálne kolmo šla lopta dopredu. Zvyčajne medzi  dve, občas aj tri naše hráčky, kde číhala na príjem ďalšia domáca, najčastejšie rozbehnutá smerom na Korenčiovú. Raz za čas zmenili pri nadychovaní akciu, napríklad v 13. min našla Ahtinenová ľahučkým centrom autorku gólu, tej sa však zaplietli dve nohy a jedna lopta do spoločného klbka, takže po čistej šanci sa skóre nemenilo. Bolo to ale upozornenie, že vedia aj takúto fazónu použiť.

My sme sa nevedeli dostať do správneho rytmu, limitovali nás príliš ľahké straty lôpt, po dvoch dobrých prišla tretia zlá prihrávka a to väčšinou ešte na našej polovici, brána Korpelaovej bola pre nás „za oceánom“ nedoviditeľná. Fínky sa hrali a hrali, kolmice, prekračovačky, „strčka – brčká,“ na päť minút si vzala réžiu diania Rantalaová. V 20. min zoči-voči Korenčiovej vystrelila zľava na vzdialenejšiu žrď – a trafila ju, o chvíľku stála zasa tam, kde mala, lebo po bombe Öhlingovej do rovnakej žrde využila prázdnu bránu a s pokojom dovolenkujúceho dôchodcu zvýšila na 2:0. Nevyzeralo to dobre, polovica polčasu a dvojgólové manko, domáca namazaná mašina a Slovenky... predsa zodvihli hlavu!

Vyburcovala ich Škorvánková, obiehajúca súperky zľava – sprava, bojujúca Fischerová a pri čiare stojaci tréner. Možno aj domáce ubrali, nech, ale hlavne spresnili sme hru, prihrávky mali adresátku, vyhrali sme aspoň každý druhý súboj a posunuli loptu ďalej od Korenčiovej. Od 35. minúty náš prejav začal aspoň trochu dostávať zmysel, mali sme pasáž, keď sme Fínky pritlačili k ich šestnástke, ale ku gólu sme mali ďaleko. Lebo Žemberyovej snahu obrankyne za seba nepustili, Maťavková mierila presne a nie slabo, ale Korpelaová také chytá, Lemešovová vysoko prestrelila. Bolo 0:2, nádejali sme sa, že nejaký gól padne – dúfali sme, že kontaktný – lenže ako to vo futbale býva, pravda leží na ihrisku. Bolo tak aj v Turku, kým Švajčiarka Schmötzerová poslala tímy do šatne, bolo už 3:0. Lebo Fínky ešte raz rozbehli  kolmú akciu v štýle kolmá – kolmá – krídlo, Kosolaová vtrhla do šestnástky ako lupič do banky a ľavačkou z 13 metrov nedala Maji medzi našimi žrďami šancu.

Cez prestávku sa prezliekalo, jedna Fínka a dve Slovenky dali dole bundy a vybehli na II. polčas na ihrisko. Na hru domácich zmena vplyv nemala, príchod dvoch nových na našu áno, lebo sa hýbalo aj s rozostavením a úlohami pre konečne futbal hrajúce hráčky. Odvážnejšia hra priniesla za pätnásť minút dve solídne strelecké pozície, Morávkovej špička bola presná, no nie dosť silná, Hmírovej volej zas mal razanciu, ale šiel do bočnej siete. Blízko ku gólu po Semanovej dobrej práci a presnej spätnej prihrávke mala Hmírová, ale ani druhý jej volej sa medzi žrde nezmestil. Škoda, zaslúžili by sme si. 

No a ono to bolo tak, že sme si zaslúžili dostať ešte do batoha. Keď si opraty zápasu znova prebrali domáce, využila Kosolaová svoje rýchle nohy, lebo do brejku ju poslala Summanenová takým pasom, že lopta prešla celým Schengenským priestorom a domáca útočníčka utekala, utekala, utekala a z vnútra šestnástky podstrelila Korenčiovú.

Potom naša brankárka poletovala vo svojom území na nohách aj na rukách a dvakrát za sebou zobrala loptu Koivistovej, potom ešte odkopla pred nabiehajúcou Alanenovou a očami vytlačila prízemný center zľava, lebo Fínkam sa štyri nadelené kúsky málili. Kúrili si vo svojej futbalovej sauničke, zabávali ľudí – prišlo ich viac ako 5000 – ktorí si aj zatlieskali, dali pivko-dve, povzbudzovali v pre nás zložitom jazyku rýmovačkami, ktoré nám zneli absolútne neopakovateľne, zajasali pri každom striedaní a mali proste z futbalu radosť. My teda nie...

Zas ju môžeme mať v utorok, v druhom zápase Ligy národov hostíme v Senci o 18:00 Chorvátsko.

HLAS PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (tréner Slovenska): „Nevyšiel nám I. polčas, hrubo nám nevyšiel. Rýchly inkasovaný gól zamáva s tímom vždy, s každým by zamával, potom sme sa už viezli dolu kopcom, nevedeli sme sa dostať do hry. Celý I. polčas bol zlý, cez prestávku sme veci pozmenili, prestavali a II. polčas nevyznel herne ani inkasovanými gólmi tak zle. V utorok nás čaká ďalší zápas, musíme si dovtedy jasne analyzovať, prečo sme do prestávky nehrali tak ako po nej. Určite proti Chorvátsku musíme byť iniciatívnejší, dôslednejší, proste lepší.“

Druhý zápas 2. skupiny: Chorvátsko - Rumunsko 2:1, 45+. Rudeličová, 54. Pezeljová - 31. Carpová