BRATISLAVA (SFZ) – Po piatkovej prehre 0:3 s Českom si reprezentačný tréner žien Peter Kopúň pozrel zápas v Opave zo záznamu niekoľkokrát. S odstupom pár dní reagoval na otázky nielen k tomu súboju.

Ako ste spali po piatkovom zápase?
„Zle. Najmä pre tie inkasované góly...“

Nahnevaný ste boli z prvého? Druhého? Tretieho?
„Pozeral som zápas zo záznamu ešte niekoľkokrát. Nikto nehovorí, že sme tím, ktorý by mal drviť súpera vyššie postaveného v rebríčku FIFA, Češky sú na tom o 20. priečok lepšie. Do 75. minúty spel zápas k bezgólovej remíze, prípadne k jednému gólu na každej strane, príležitosti mali domáce aj my. Lenže potom prišla desaťminútovka, počas ktorej sme trikrát inkasovali, takže logicky som bol – a teda nielen ja – riadne... prepáčte, ale niet na to lepší výraz, ako nasr...ý.“

Dá sa povedať, ktorý gól váš rozpálil najviac?
„Prvý bol nešťastný, v snahe zablokovať strelu vložená noha zmenila smer lopty a brankárka nemohla zasiahnuť. Druhý gól bol objektívne parádny, perfektne vypracovaný. Keď si kvalitný tím, schopné hráčky vypracujú príležitosť a efektívne ju zakončia, čo je podstata futbalu, treba uznať ich schopnosti a individuálnu veľkosť. Zaň nadávať hráčkam by bolo popretím zmyslu hry. Nahneval ma ten tretí, jednoduchá centrovaná lopta na úplne voľnú hráčku. Boli sme tam a nepokryli sme ju, to ma dožralo.“

Buďme realisti, kto vidí len výsledok a nevidel zápas, ťažko bude prijímať reči o tom, že do 75. minúty to nebolo z našej strany vôbec zlé. Nemožno sa diviť valiacej sa kritike, ako ju vnímate vy?
„Všetky prípravné zápasy – hrali sme ich sedem v rade – mali spoločný zámer: nielen postupne v nich dať priestor novej generácii hráčok, ako sú Morávková, Lemešová, sem radím aj Fabovú, Mikolajovú či Šurnovskú, ktoré budú tvoriť budúcu reprezentáciu, ale aj preniesť na ne zodpovednosť za hru. Podľa mňa bolo dôležité hrať so súpermi rangu Belgicka, Maroka, Rakúska či Fínska a Česka, aby sme sa videli v reálnom zrkadle kvality. Ak by sme zvolili iný level kvality rivaliek, nechcem sa dotkúť Malty, Čiernej Hory či Moldavska, výsledky by boli nepochybne lepšie, ale nebol by to reálny obraz našej skutočnej sily. Kritiku na nás podčiarkuje fakt, že ťaháme sériu bez streleného gólu. Beriem na seba namáhavý zápasový program.“

Bol teda príliš náročný?
„Vsadili sme v ňom na ťažkých súperov. Ale takouto cestou kráčal ženský futbal na Islande či v Maroku, od istého stupňa sa tam odrazili a zvolili obdobnú stratégiu. Takto som to prezentoval aj na zväze, toto som povedal i hráčkam, vidím to ako jedinú možnosť posunúť sa ďalej. V tomto som chybu nespravil, samozrejme som nečakal, že na nás padne deka z gólových suchôt.“

Vy sám ste v nabádali ľudí z tímu, aby sa nejakú chvíľu neriešila minútová šnúra bez streleného gólu, ale už to trvá pridlho. Prečo nevieme dostať loptu do súperovej brány?
„To sú skúsenosti. Stále máme mladé hráčky a musia hrať stále len a len náročné zápasy, v domácich ligách aj na medzištátnom fóre. V Lige národov budeme súperiť s tímami z našej a lepšej úrovne, teraz sa naozaj ukáže, kde sme. Hmírová, Šurnovská, Morávková, Fabová sú tu a vedia, ukázala sa Vredíková a je ozajstným prísľubom. Myslel som si, že priestor vyjde aj na Glatzovú, ale vzhľadom na ten záver zápasu do hry v Opave nezasiahla. Ja našim hráčkam verím, musia sa však toho v konkrétnej šanci chopiť ony samé.“

Už sa vám v mysli črtajú kontúry nominácie na septembrový vstup do Ligy národov vo Fínsku a doma s Chorvátskom?
„Postupne, teraz sme mali v nominácii len 20 hráčok, chýbalo zopár stabilných, samozrejme, nevieme ovplyvniť zdravotný stav reprezentantiek v kluboch. Plus v širšom kádri je solídny výber – sestry Lukáčové, Bogorová, Mazúchová, Mak, Bayerová, Retkesová a ďalšie.“

Čo dovtedy potrebujete urobiť?
„Rozbiehajú sa súťaže, ligové i pohárové, budeme sledovať naše reprezentantky v kluboch. Tie, ktoré v lete prestúpili, ale aj tie, ktoré už zaujali, ako Vredíková či Glatzová.“