SAN PEDRO DEL PINATAR (SFZ) – V stredu sa stala šiestou slovenskou futbalistkou, ktorá má na konte sto (a viac) štartov za národný tím v medzištátnych zápasoch. Métu dosiahla vo veku ani nie 29 rokov, pri stabilite jej výkonov je tu možnosť, že sa ten počet bude navyšovať (klopeme spolu na drevo, aby sme to nezakríkli). Na ihrisku dôrazná a energická, v súkromí pokojná, uvážlivá a hovoriaca skôr potichu, silu jej slovám dodáva ich obsah. Diana Bartovičová, pre futbalovú pospolitosť Didi.

Ktorá emócia bola silnejšia, stý štart za národný tím alebo vysoká prehra s Belgickom?„Bolo to zmiešané, radosť aj smútok. Dúfala som, že na stý zápas budem mať iné spomienky, prehra 0:4 je veľmi krutá.“ 
K čomu sa dá prirovnať pocit, keď počujete hrať národnú hymnu a vy máte na sebe reprezentačný dres? 
„Neviem, nedokážem ten pocit slovami presne popísať. Človek cíti hrdosť, na tele má zimomriavky a on vie, že ukáže na ihrisku všetko, čo v ňom je. To je sila znaku na drese na ľavej strane hrude.“ 
Reagovalo na to výnimočné jubileum vaše okolie? 
„Áno, gratulácie som si našla v telefóne hneď po zápase. Medzi prvými boli spoluhráčky zo Slavie a rodina, postupne sa pridávalo aj širšie okolie. A v podstate mi stále ešte prichádzajú.“

Napadol vám v mysli váš starý otec Dušan Bartovič, niekdajší hráč Trenčína a čs. internacionál? Čo by vám k stému zápasu v reprezentačnom drese povedal?
„Myslím na neho každý zápas za pražskú Slaviiu alebo za reprezentáciu. Keď som hrala za Slovensko, chodil na všetky domáce zápasy a v hľadisku ho bolo poriadne počuť. Viem, že bol by na mňa hrdý (slová len šepkala dojatím). Tak to bolo hneď v ten deň,  keď som si prvýkrát obliekla reprezentačný dres v kategórii do 19 rokov. Sedel na tribúne a veľmi mi fandil.“ 
Pre problémy s nohou ste na svoj stý oficiálny medzištátny zápas nastúpili v 70. minúte, aké to boli dovtedy pocity na lavičke? „Omínalo“ vás tých 99 už odohraných stretnutí?
„S trénerom som bola dohodnutá, že pre môj zdravotný stav zasiahnem do zápasu len na pár minút. Na lavičke som si ani neuvedomila, že to bude pre mňa stý štart v reprezentácii. Prežívala som dianie na ihrisku to s babami, ako keby som na ňom bola.“
Neprekáža vám istý reprezentačný stereotyp počas zrazov? 
„Každý zraz je špecifický, každý zápas je iný, každá príprava je zameraná na konkrétny duel. Rozhodne nemám pocit nejakého stereotypu.“
Pamätáte si váš prvý zápas? 
„V Poľsku v roku 2010, prehrali sme 1:3, hrala som na pravom krídle. Do zápasu som naskočila v priebehu druhého polčasu.“
Ako sa za ten čas zmenil ženský futbal?
„Máme toľko času to rozobrať? Len v slovenskej reprezentácii dobu, čo som v národnom tíme, sa zmenilo asi úplne všetko. Podmienky, hráčsky kader, realizačný tím, náš herný prejav. Myslím si, že neustále napredujeme, verím, že je to už len otázka času a prejaví sa to aj na výsledkoch.“ 
Ktorý z tých sto zápasov bol nezabudnuteľný?
„Nie je to len jeden, v spomienkach je takých viac.  V kvalifikačnom zápase v Chorvátsku som strelila gól a vyhrali sme. V Holandsku sme hrali pred 24 tisíc divákmi, bolo vypredané.  Z minulej kvalifikácie duel v Budapešti, vyhrali sme 2:1.“
A ktorý bol najlepší?
„Práve ten proti Maďarsku na jeseň 2021.“
Trúfli by ste si oznámkovať trénerov, ktorí vás viedli v národnom tíme? 
„Nie, netrúfla.“ (širokánsky úsmev)

Aká je vaša najväčšia túžba v národných farbách?
„Jednoznačne postup na záverečný šampionát. Európy, sveta...“
V pražskej Slavii zavŕšite v lete dekádu, ostávate v Edene naďalej?
„Zmluvu som podpísala do roku 2023, Slavia je pre mňa druha rodina. Momentálne nemám dôvod odchádzať. Ale ak by prišla zaujímavá ponuka, určite by som ju zvážila.“ 
Ostanete pri futbale, až raz ukončíte hráčsku kariéru?
„Neviem, či to bude práve pri futbale. Určite sa chcem pohybovať v oblasti športu. Pracujem ako fyzioterapeutka na klinike športovej medicíny a rehabilitácie. A v tejto oblasti by som chcela ďalej napredovať. Ale ak by to nevyšlo, v zálohe mam ešte trénerskú licenciu.“ (spokojný úsmev)

KTO JE DIANA BARTOVIČOVÁ

Narodená: 20. 5. 1993 v Pobedime
Post: momentálne obrankyňa, hrala v strede poľa, na hrote útoku aj na krídle
Hráčska kariéra: FK 1925 Pobedim (2006/07), OTJ Banka (2007), OTJ Moravany (2008), 1. FC Slovácko (2008 – 2012), Slavia Praha (od 2012)
Reprezentácia: 100 zápasov/8 gólov
Číslo na drese: v Slavii 20, v reprezentácii 16
Úspechy: 5x majsterka Česka, 2x víťazka Českého pohára, 3x štvrťfinále Ligy majstrov
Vzdelanie: civilné - gymnázium, Vyššia odborná škola zdravotnícka a Stredná zdravotná škola, odbor diplomovaný zdravotnícky záchranár, ČVUT – Fakulta biomedicínskeho inžinierstva, futbalové – trénerská licencia UEFA B, odborné: plavčícky diplom