BRUSEL (SFZ) – Slovenské reprezentantky prehrali v priateľskom medzištátnom stretnutí v Bruseli s belgickým výberom vysoko 0:7 vo skvelej atmosfére útulného štadiónika, kde je doma prvoligový Royal Union St. Gilloise. Domáce mali celý duel pod kontrolou, o víťazstve rozhodli už v I. polčase, o výške v oboch častiach zápasu.

V 5. min sa nedohodli naše stopérky v strede poľa a nezachytili dlhú loptu za náš obranný val, bol z toho závar pred Chládekovou, ale bez ujmy na našom skóre. Bolo to varovanie, ktorému sme však nepriložili patričný význam, ale to aj preto, že prvá desaťminútovka vyznela z našej strany naozaj dobre.

Slovenky hrali odvážne, sebavedome, solídne tímovo, Lemešová ukázala vtip aj zdravú drzosť, keď po získu lopty v stredovom kruhu skúsila nachytať Evrardovú streleckým pokusom a hoci brankárku neprekvapila, bolo to sympatické podčiarknutie nášho dovtedajšieho výkonu.

Lenže potom prišla polhodina, vlastne len dvadsaťminútovka, hrôzy. Odštartoval ju nezachytený dlhý center po rozohratom rohu zľava, lopta preleta na vzdialenejšiu žrď, Vanhaevermaetová ju vrátila pred opustenú bránku a Keesová z čiary dokopla.

Nasledovala séria chýb pri našej rozohrávke, ktorá spôsobila priam paniku medzi obrankyňami, vyvrcholením čoho bol vlastenec Bartovičovej po strieľanom centri Janssensovej. Ešte sa domáci fanúšikovia nedotešili a už Wullaertová odštartovala tretiu vlnu nadšenia. Objektívne treba uznať, že domáca kapitánka si gól zaslúžila, pálila ako pitralon – za I. polčas šesť striel na bránku, jednu mimo – akurát, že nás teda vôbec nepotešila. Lenže keď už mala diaľnicu po ľavom krídle voľnú, tak sa rozbehla a zakončila, veď, čo už mala robiť...

Tlačili sme očami čas k prestávkovej minutáži, lenže kým k tomu došlo, Janssensová si zopakovala center sprava, tentoraz však mäkkučký ako páperopvý vankúš, loptu posadila na hlavu De Caignyovej a naša bárka mala v sebe štvrtú dieru ako Brno.

Nabrať dych a novú šťavu bola úloha v polčasovej prestávke a aj keď sme Belgičankám nezobrali zápasové opraty, desať minút sme vzdorovali bez pohromy. Tá sa dostavila v 55. min po učebnicovej akcii: De Caignyovej výpad, ulička na krídlo Wullaertovej a jej „podnosová ponuka“ pre striedajúcu Eurlingsovú na zmenu skóre. Stalo sa, spoluhráčkam poďakovala gólovým zakončením.

Domáce hrali diabolsky jednoducho a účelne. A pekne. Kolmo a presne. Eurlingovej sa medzi strelkyňanmi páčilo, po hodine hry napriahla z 20 metrov a nechala svoju pečiatku na brvne.

Po hodine hry sa favorit zápasu na chvíľku nabažil, príležitosť zahrať si tak dali aj Slovenkám. Činila sa striedajúca dvojica Panáková – Fabová, viac priestoru mala Hmírová, vyše 60 minút preťažená obrana mohla konečne dýchať. Hoci Chládeková musela byť stále v strehu, lebo napríklad Van Kerkhovenová dostala dvakrát výzvu na gól perfektnými centrami, ale dala to opakovane len do rúk našej brankárky. Až si Wullaertová povedala, že poltucet je fajn číslo, na strane aktív krajšie ako päťka, a umiestnenou strelou zvýšila na tenisové skóre. A v 84. min nám večer úplne pokazila Van Kerkhovenová, z nášho pohľadu si fakt ten siedmy gól mohla odpustiť. Lenže neodpustila.

Na stranu našich aktív musíme pripísať ešte peknú individuálnu akciu Morávkovej v 88. min zakončenú tvrdou strelou k žrdi, tá však bola ako sám vojak v poli, ojedinelá.

Nuž, štvťfinalistky posledného Eura nám ukázali kvalitatívny odstup, aj keď sedem kúskov nie je tá správna norma.

HLAS PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (tréner Slovenska): „Chcem sa ospravedlniť všetkým našim fanúšikom. Takýto výsledok sme už dávno neuhrali a... Prepáčte, neviem v tejto chvíli povedať viac, nájsť vhodné slová.“