BRATISLAVA (SFZ) – Na pár dní bola doma, potešila sa s najbližšími pod vianočným stromčekom a ešte pred Novým rokom sa vrátila do Milána. Futbalové povinnosti majú pod vplyvom pandémie iný kalendár ako bývalo zvykom, zápasový rozpis je nahustený a pozmenený. Reprezentačná brankárska jednotka Mária Korenčiová má za sebou dobrý rok a pred sebou víziu, ako hranicu futbalovej spokojnosti posunúť ďalej. Trebárs pri odpovedi, či je najlepšou brankárkou ženskej Serie A? Aj o tom hovorí pre futbalsfz.sk

Miláno ovláda taliansky futbal, muži AC vedú ligu, ženy sú v priebežnej tabuľke druhé na dohmat za lídrom Juventusom. Ako to vnímate vy, ako jedna z výrazných činiteľov tejto dominancie?
“Dobrý pocit (spokojný úsmev). Po dlhej dobe sa mužom AC začalo dariť a bojujú o titul, predvádzajú veľmi dobrý futbal a vidieť na mužstve, že sú vo veľkej pohode. Cíti to celý klub. Liga je však dlhá a môže sa ešte stať všeličo, u nich aj u nás, v ženskej Serii A.“
V nej máte na konte iba 4 inkasované góly v 10 ligových zápasoch, je to vaša vizitka či známka pre milánsku defenzívu?
“Momentálne sa cítim na ihrisku veľmi dobre a som rada, že aj to prispelo k tejto výnimočne dobrej štatistike. Ale jednoznačne je to vizitka celého družstva. Je na nás vidno, že je to už tretia spoločná sezóna, pričom si uvedomujeme, že každý gól – strelený či inkasovaný - môže niečo zmeniť na celkovej bilancii tímu.“
Ostala vám z jesene v pamäti viac prehra s Juventusom 0:1, jediná v súťaži pre AC, alebo vami zmarený pokutový kop Glorii Marinelliovej z Interu v milánskom derby?
“Hahaha (pobavila sa). Oba momenty si vybavujem veľmi dobre. Úprimne, ak by ste sa ma v budúcnosti spýtali, čo som si zapamätala, tak to bude jednoznačne zápas proti Juventusu. Nie preto, že sme stratili body, ale preto, že to bol historicky prvý zápas žien, hraný na San Sire na hlavnom ihrisku. Mať možnosť zahrať si na takom štadióne s mojimi rodičmi na tribúne bol neuveriteľný pocit.“

Kto je najlepšia brankárka talianskej ligy?
“Ťažko povedať, myslím si, že v talianskej lige by sa našlo viacero kvalitných brankárok, ktoré by stáli za spomenutie, teda nielen Laura Giuliani z vedúceho Juventusu.“
Zahrňujete sa do tej skupiny najlepších aj vy?
“Asi áno. Prečo nie?“ (srdečný smiech)
Aká vôbec je ženská Seria A?
“Každým rokom kvalitatívne rastie, láka stále viac a viac zahraničných hráčok. Určite to nie je taká fyzicky náročná súťaž ako napríklad nemecká či americká NWSL, ale kladie sa v nej dôraz na taktiku a vysokú úroveň technických schopností. Momentálne je veľmi vyrovnaná.“
Ako veľmi ublížila talianskemu futbali korona?
“Najhoršie je, že diváci nemôžu prísť na štadión. Taliani sú futbalový národ a prázdne tribúny sú veľká zmena aj pre hráčov. Kluby to nemajú jednoduché, hlavne tie menšie, ale nie je to nejako výrazne cítiť na ich chode. Samozrejme nás mrzí, že sa minulá sezóne nedohrala, ale v tejto už talianska asociácia nastavila opatrenia tak, aby sa situácia nezopakovala. Prakticky neustále sme testované a zvýšili sa aj bezpečnostné pravidlá, ale to je len malá cena za to, že môžeme hrať a trénovať.“
Aký bol pre vás rok 2020?
“Náročný, ako pre každého nielen športovca. Všetci sme sa museli prispôsobovať veľkým zmenám a obmedzeniam v našich životoch. Pre mňa osobne to bol ale rok, v ktorom som sa veľa naučila. A našla vnútornú pohodu.“

Máte úspechy z klubového futbalu na Slovensku, v Nemecku i Švajčiarsku, pribudne aj niečo v Taliansku?
“Verím, že áno. Taký cieľ mám v každej sezóne.“
Už v prvej dekáde januára vás čaká finálová časť talianskeho Superpohára, v semifinále je súperom AC Fioretina Femminile, trúfate si na trofej?
“Bude to len o dvoch ťažkých zápasoch v tejto súťaži, ak v nich odovzdáme všetko, prečo nie? Máme dobrý káder.“
Kde ste vítali Nový rok?
“V Miláne, vrátila som sa hneď po vianočných sviatkoch. Tie som strávila s najbližšími, ale keďže hráme spomínaný Superpohár, trénovať sme začali už v pondelok 28. decembra a odvtedy pokračujeme v podstate bez prestávky.“
Veríte v úspech aj so slovenskou reprezentáciou?
“Záleží na tom, čo považujeme za úspech... Väčšina ľudí tak vníma len postup či víťazstvo na nejakom veľkom turnaji. A na to, buďme k sebe úprimní, my nemáme. Verím však, že sme s národným tímom na dobrej ceste. Každý rok odchádza viac našich hráčok do dobrých zahraničných líg, každú sezónu hráme s reprezentáciou lepší futbal. Naposledy sme v kvalifikácií nazbierali viac bodov ako predtým a konečne sa nám podarilo zdolať  súpera z tretieho výkonnostného koša. To všetko sú pre mňa úspechy.“
Prepáčte osobnú, možno až nekorektnú, otázku: ešte stále narážate na predsudok, že vašich 163 cm je na špičkovú brankárku málo?
“(Hahaha). Myslím si, že áno. Bolo by super mať aspoň o takých desať centimetrov viac, ale pozrite sa: mám 163 a hrám za AC Miláno, nesťažujem sa.” (velikánsky šťastný úsmev)
Na konci roka 2020 vyhlásili ceny FIFA,  laureátkou v kategórii ženská brankárka sa stala Francúzska Sarah Bouhaddiová  z Lyonu. Myslíte si aj vy, že je najlepšia na svete či koho vy považujete za najlepšiu na tomto poste?
“Úprimne, nikdy som ju nebrala za jednu z najlepších na svete. Pravdou ale je, že v posledných sezónach sa kvalitatívne posunula a jej výkony pomáhajú francúzskej reprezentácií aj Lyonu. Osobne by som za najlepšie brankárku vybrala Christiane Edlerovú z PSG.“

Narodená: 27. apríla 1989 v Bratislave
Post: brankárka
Hráčska kariéra: odchovankyňa FK Lamač, Slovan Bratislava(2005 - 2012), Slavia Praha (2013), SC Sand (2013 - 2016), FC Neunkirch (2016/17), SC Freiburg (2017 - 2018), AC Miláno (od 2018)
Úspechy: 2x majsterka Slovenska (2011, 2012), 1x finalistka Pohára DFB (2016), 1x majsterka Švajčiarska (2017),
Reprezentácia: 94 zápasov