SENEC (SFZ) – Aj v druhom zápase Slovenska v Lige národov sa zrodil výsledok 4:0 pre domáce. Ale tontoraz je víťazom Slovensko! Rozdielom triedy – a II. polčas bez vylúčenej hráčky – poslalo na kolená Chorvátsko, očakávaného súpera o 2. miesto v skupine. Po parádnom výkone parádny výsledok, po 845 minútach streleckého mlčania gól. A potom druhý, tretí, štvrtý. Podpísaná je Prc, pardón, Patrícia Hmírová. Prvý reprezentačný hetrik, podporila ju Tamara Morávková.
Robili sme, čo sa dalo. Na všetkých frontoch. Tréneri analyzovali, špekulovali a vymýšľali. Hráčky sa stretli samé za zatvorenými dverami, len ony vedia, či padali len tvrdé slová, alebo aj tvrdé údery. Servistím mobilizoval úplne všetky schopnosti, ktoré mal a má. Všetko smerovalo k jednému: vyhrať nad Chorvátskom. Vyhrať! Ako povedal asistent trénera Michal Švihorík: „S rozumom!!!“
V autobuse sa zmenilo rozsadenie, hlavný tréner vpravo, asistent vľavo (predtým bolo opačné garde). Konecntrácia, motivácia a Kopúňovo upozornenie: „Nemyslite si, že ony nevedia hrať futbal.“
Vedia, veď naposledy zdolali Rumunsko 2:1. Ale my ho hráme lepšie. V zostave v porovnaní s piatkom tri zmeny (nové hráčky Vojteková, Mikolajová, Hmírová) a potom aj na pleciach Pani Šťastena. Potichu, nenápadne, ale dôležito vstúpila do diania a postavila sa na našu stranu.
Prvý útok, prvý roh, za desať minút dva. Bolo zrejmé, že toto je duch slovenskej ženskej reprezentácie – drajv, chuť, vôľa. Srdce. Jedenásť na ihrisku, jedenásť na lavičke a dvanásť z realizáku vytvorili jedno veľké naše.
Mikolajovej to z priameho kopu ešte nevyšlo, hoci to mala na svoju zamatovú ľavačku, dala do strely viac sily ako taktu, potom v 15. min mala na nohe gól Hmírová, kto vtedy mohol vedieť, že Prc či Prcek – to je jej prezývka – zatiaľ len rozbaľuje svoje futbalové „nádobičko.“
Harcovníčky to vzali na seba, kapitánka Škorvánková urobila prienik až k čiare a na zlatom podnose naservírovala spoluhráčke: „Prc, nech sa ti páči. Ale toto už musíš dať!“ Hmírová dala, ukázala šikovnosť aj um a konečne to padlo. Konečneeeeee! Po 845 medzištátnych minútach sa opäť zas medzi strelkyňami zapísalo meno slovenskej futbalistky. Zopakujem si jej meno: Patrícia Hmírová, číslo 11. Bolo že to radosti, ako písala Božena Němcová v legendárnej Babičke, na seneckom štadióne.
Super, jednu kliatbu sme zlomili, teda baby na ihrisku, ale vyhrané ešte nebolo. Chorvátky majú útočníčku, volá sa Ivana Rudeličová, zahrala by si aj medzi chlapmi, aj keď možno nie na majstrovstvách sveta. Tá dala gól aj z polovice ihriska. Skúšala to i tu, nevydalo.
A späť k našim harcovníčkam. Škorvánková zabojovala a získala loptu v strede ihriska, okamžitý útok, Šurnovská dala Morávkovej a modelingová blondína to sprava urobila nádherne, nielen všetci jej fanúšikovia a obdivovatelia tlieskali blahom: parádna strela po parádnej akcii, bolo 2:0. ten balvan, ktorý padol trénerovi zo srdca museli počuť aj v jeho rodnom Trenčíne.
Stále nebolo vyhraté, lebo súperky boli na trávniku a chceli. Keď sa Rudeličová pretlačila cez Fischerovú do čistej šance zoči-voči Korenčiovej, krvi by sa v nás nedorezal. Lenže včielka Maja sa nedala. Aká je nevysoká, taká bola veľká, loptu za seba nepustila. Poviem vám, ak by bolo 2:1, horšie by sa nám dýchalo, aj preto, že Lemešovej sa pred očami dvakrát zažltilo. Nie že by mala žltačku, len prikročila k súperkám príliš dôrazne a bum, v súčte bola z toho červená. A celý II. polčas v oslabení.
Tento tím má charakter! V podčíslení hrali baby nie že vyrovnanú partiu, ale boli to Slovenky, kto sa presadzoval. Gólmi! Po hodine hry 3:0, bože, to bola akcia. Predtým musela zaúradovať Korenčiová, keď mala striedajúca Lojna na nohe kontaktný gól, lenže zopakujeme, že včielka Maja dáva istotu svojmu tímu. Z protiútoku potiahla Šurnovská, nezasebčila, vypracovala pozíciu sebe i spoluhráčke, nabila Hmírovej a bolo to o tri. A potom prišlo na hetrik slovenskej strelkyne, ktorá pálila ako pitralon, štipľavo a presne. Uložila loptu tak, ako sme si želali, ako sme chceli, ako sme jej to priali. Slovenskí fanúšikovia, naučme sa jej meno aj prezývku, rozdá ešte veľa radosti.
Stále nás bolo o jednu menej, ale s náskokom 4:0 sme vedeli, že sa už nemôže nič stať. Predsa, stalo sa. Vypadlo svetlo. V čase 83.11 zhasli stožiare, štadión NTC bol v tme, blikali len mobilné telefóny a kde-tu zapaľovač. Celých 27 minút bojovali organizátori s tým, aby sa predsa len dohralo. Vyriešili problém, zasvietilo sa, dohralo sa.
Hoci hostky chceli byť nepríjemné – a že teda aj boli, kopali ako tá chýbajúca elektrina – aj nejaké náznaky šancí si vypracovali, ale ani šesť pridaných minút, čo bol zbytočný darček od rozhodkyne, na výsledku nič nezmenilo.
Dokonané! Dokonalé! Víťazstvo! Tréner Kopúň sa konečne smial. Bol šťastný, dievčatá boli šťastné. Tento zápas musel prísť a prišiel akurát v správnom čase. Teraz už len ustáť slávu, mať čistú myseľ aj nezapršaný nos a poďme do októbrového dvojzápasu s Rumunskom s vierou v ešte krajšie zajtrajšky po nádhernom dnešku.
HLAS PO ZÁPASE
PETER KOPÚŇ (tréner Slovenska): „Dievčatá odviedli neskutočnú robotu. Šli sme za gólom, za víťazstvom už pred výkopom. Teší ma, že sme získali tri body, že sme dorovnali skóre. Ten čas bez streleného gólu bol dlhý, omínal nás, teraz sme tú sériu pretrhli, ukončili, zmazali. Vo všetkom sme boli lepšie ako súperky, v každej činnosti. Keď vypadlo svetlo, hovoril som si, že musíme byť stále v plnej koncentrácii, že keď sa rozsvieti, nesmieme vypadnúť „z okna.“ Potešili sme ľudí, potešili sme samých seba, po zápase sa tlieskalo a my sme všetci cítili väzbu, spojenie medzi nami.“
DRUHÝ ZÁPAS 2. SKUPINY: Rumunsko - Fínsko 0:1, 17. Summanenová z 11 m.