SENEC (SFZ) – Druhý vrchol októbrového asociáku je predo dvermi, v utorok o 15:30 sa hrá odveta za piatkovu Bukurešť. Tam sa zápas skončil bezgólovou remízou, teraz sme (opäť) nastavené(í) na víťazstvo. Chceme a potrebujeme zdolať vo štvrtom zápase v rámci Ligy národov Rumunsko a pevnejšie sa uchytiť na 2. priečke skupiny, znamenajúcej posun.

Predzápasový deň lemovali aj iné, ako tréningové a taktické povinnosti. Pripravené bolo tímové fotografovanie (na diaľku pozdravujeme všetci zranenú kapitánku Dominiku Škorvánkovú, chýbaš nám!), potom doplnené individuálne fotografovanie nových hráčok, plus mediálne povinnosti pre prítomné televízne kamery. Tréner Peter Kopúň aj zástupkyne hráčskeho kolektívu Mária Korenčiová a Jana Vojteková čelili novinárskym otázkam, s noblesou, šarmom a vtipom.

Úlohu komunikovať s novinárskou obcou pred odvetným zápasom s Rumunskom prevzal za trénerský štáb asistent Michal Švihorík. Pohľad späť aj dopredu.

Čo najviac cítite po piatkovej remíze v Bukurešti?
„S časovým odstupom a po opakovanom vzhliadnutí zápasu sú v nás teraz naozaj tie lepšie pocity. Bolo v ňom dosť vecí, ktoré sme nabrali v tréningoch. Je to debata s „možno,“ ale ak by sme dali prvý gól my, nádejám sa, že zrejme by sme vyhrali.“

Vnímajú to tak aj hráčky?
„Na mítingu sme si rozobrali zápas v Rumunsku aj z tohto pohľadu. Medzi hráčkami je skupina ambicióznych, ktoré vnímali skôr negatíva v našej hre i remízový konečný výsledok, druhá skupina, rovnako veľká, však stavia svoj názor na pozitívnom hodnotení, hľadá a nachádza kladné momenty. Páči sa nám, že žiadnej hráčke nebolo jedno, ako to vyzeralo a ako to dopadlo.“

Je bod za remízu pre nás zaslúžená odmena alebo sa nám máli?
„Povedal som to bezprostredne po zápase, ešte v šatni štadióna v Bukurešti: možno práve tento bod bude pre nás v konečnom účtovaní zlatý, rozdielový. Ako športovci však vždy chceme vyhrať, takže bod sa nám máli. Vypracovali sme si jednu úplne čistú šancu a ďalšie dve, možno tri pozície, z ktorých sme mohli dať gól. Pripomínam, že je skvelé  už druhý zápas v rade udržať vzadu nulu, čo dáva tiež dobrú známku nášmu nastaveniu.“

Museli ste v zostave  vynútenú absenciu zranenej Škorvánkovej a potrestanej Lemešovej, prejavila sa ich neprítomnosť v našej hre?
„Poviem trochu hypotetickú odpoveď: obe či jedna z nich mohla byť ten kľúčový faktor, ktorý by remízový zápas preklopil na našu stranu. Ako argument použijem zápas s Chorvátskom, v ktorom práve Škorvánková svojimi nábehmi trhala súperovu obranu a Lemešová sa vedela „zastať“ spoluhráčok v súbojoch, ktoré sme následne vyhrávali. Ale to je futbal, že sa tím musí vedieť vysporiadať aj s absenciou takýchto hráčok a my sme to spravili. Tie, ktoré v Bukurešti hrali, odviedli dobrú robotu.“

Aký je stav Panákovej, ktorá mala silne nakopnutý priehlavok? Môže nastúpiť?
„Sme optimisti, lekársky tím od piatku na jej zranení intenzívne makal, aj subjektívne informovala, že sa cíti dobre. Samozrejme, do zápasu pôjde len zdravá hráčka.“

Ostatné hráčky sú plne k dispozícii?
„Všetky, teda až na vykartovanú Semanovú, namiesto ktorej je na súpiske Darina Hrúziková.“

Inšpiroval vás prvý zápas s Rumunskom k nejakému nápadu, ako súpera prekvapiť v odvete?
„Áno. (viac vo viedeu)“

Nahlas hovoríme o víťazstve v tomto stretnutí, nevytvára to až príliš veľký tlak na tím?
„Hráme doma, poznáme prostredie, zápas bude na určite lepšom trávniku, než aký bol v Bukurešti. Na takom sa môže prejaviť naša kombinačná sila a to je kľúč k úspechu. Sme profesionálni futbalisti, chceme niečo dosiahnuť a tak sa s jemným tlakom na psychiku musíme vedieť vyrovnať. Chceme postúpiť a na to treba tri body. Jasné ako facka.“

Takže nahlas povedané: víťazstvo!
„Rozhodne!“