PREŠOV (SFZ) – Už nebudeme cítiť voňavý tabak Amphora na futbalových štadiónoch, už nebudeme počuť jeho hlboký chrapľavý hlas, už jeho historky nebudú rozosmievať poslucháčov – Jozef Matuščin, legenda športového prostredia, sa v nedeľu nenávratne rozlúčil s týmto svetom.

Hoci beckovský rodák (na. 29. novembra 1938) prežil viac ako podstatnú časť života na východe Slovenska, stal sa pilierom Prešova. Športovým aj spoločenským.

Najprv hádzanárskym, v teplákoch a bunde čaroval v bránke, vykopával nohami na pohľad nechytateľné, zabraňoval istým gólom a potom mohutným možno až basom hnal svojich dopredu. Najprv sa ukázal v Trnave, pod dvoma majstrovskými titulmi prešovského Tatrana je jeho viditeľný podpis.

Keď dochytal sedmičky, presunul sa na tajomnícku stoličku. A ako ho svojho času zavialo do hádzanárskej brány - podľa Richarda Kvetňanského, jedného z najcitovanejších slovenských vedeckých pracovníkov, „hádzať nevedel, no pre mohutnú postavu mu to medzi žrďami pasovalo“ – zadul potom futbalový vietor a z Matuščina sa stalo pevné ohnivko  futbalovej funkcionárskej elity 90. rokov minulého storočia. Spolu s Baťalíkom, Jančekom, Kašparom, Varganinom, Šimkom či Huňadym písali nielen ligovú históriu nášho najpopulárnejšieho športu. Nezmenili sa však hlavné poznávacie znaky, teda fajka, tabak Amphora, mohutný bas a rýchly pohyb  tela i myšlienok.

Futbalový Tatran s Jozefom Matuščinom vo funkcionárskom tíme hral finále Slovenského pohára, absolvoval zápasy v PVP so Zaragozou či Dundee United, obsadil v lige 4. miesto v premiérovom ročníku novodobej samostatnej domácej súťaže. Tí najbližší mu hovorili Gombička, pretože pre Jožka bol svet gombička...

To všetko je už len zápis do knihy života, ktorá sa v nedeľu 25. apríla 2021 pre Jozefa Matuščina zavrela. No ľudia ako on sú tu navždy, sú nezabudnuteľní.

Všetka česť Vašej pamiatke, legenda hádzanej, futbalu, športu!