VICHY (SFZ/JURAJ ČURNÝ, PETER ŠURIN) - Fanúšikom slovenského reprezentačného tímu neuniklo, že už v zápase so Severným Írskom v Trnave nastúpil v základnej zostave hráč číslo 19, na ktorého drese svietilo meno KUCO.

Samozrejme išlo o Juraja Kucku, ktorý ho má aj na drese svojho klubu, milánskeho AC. Zastihli sme ho tesne pred odchodom na stredajší dopoludňajší tréning s otázkou – prečo táto voľba?

“Pretože tak ma volajú všetci, aj moja učiteľka v materskej škôlke mi inak nepovedala,

mimochodom, ty ma ako voláš?” bez váhania odpovedal stredopoliar, ktorý v reprezentácii zažiaril už na MS 2010 v Južnej Afrike. Informácia, že bude v histórii slovenskej reprezentácie vôbec prvým hráčom, ktorý nebude mať na drese svoje občianske meno, ho prekvapila a potešila zároveň: “Niekto musí byť prvý!”

Dobre naladený stopér Ján Ďurica, ktorý spolu s Kucom a Patrikom Hrošovským, odchádzali v mikrobuse na tréning v prvej várke, poznamenal niečo v zmysle, že nie je na škodu občas predpisy porušiť.

K žiadnemu porušeniu pravidiel však neprišlo - futbalové súťaže UEFA poznajú v prípade mien na dresoch kategóriu “shirt name”, čiže meno, pod ktorým je hráč na verejnosti známy. Úplne štandardne ho používajú hráči z latinskoamerických krajín, napokon najslávnejšieho futbalistu

všetkých čias poznáme ako Pelého, hoci v dokladoch má zapísané Edson Arantes do Nascimento.

Juraj Kucka alias KUCO tak v slovenskej reprezentácii založil novú tradíciu.

Pozrite si inak naše videá z utorkového otvoreného tréningu našich sokolov na štadióne Darrgon vo Vichy. Stojí to za zo, lebo miestni si Slovač rýchlo obľúbili. Dlhý had pred bránou sa pokojne podroboval bezpečnostnej kontrole, posúval sa pomaly, ale bez akejkoľvek nervozity, hoci na trávniku už behali naši futbalisti. Došlo na každého, tribúna sa postupne naplnila do maximálnej kapacity, dobré dve tisícky nadšencov privítali každý strelecký pokus, kľučku, vydarenú fintičku. A keď na záver tréningu povykopávali Škrtel a spol. dve desiatky lôpt medzi divákov, nadšenie miestnych nemalo konca-kraja.

Idete po meste a okolo kráčajúci policajti sa už z diaľky usmievajú a zdravia: „Bonjour... ” a ponúkajú akokoľvek pomoc. Poradiť, usmerniť, postrážiť, či len tak, vytvoriť atmosféru pohody, pokoja a bezpečia. Pomáhať a chrániť v praxi, nemusia to mať nikde napísané na aute, lebo to majú vyryté v tvárach.

Na parkovisku pred obchodom zastavili Marek Majerčáka, koordinátora pre styk s fanúšikmi, oblečeného v polokošeli, ktorá je príznačná pre slovenskú futbalovú výpravu. Po širokom úsmeve ho požiadali o spoločnú fotografiu... Zaskočený Marek sa vyhovoril na neodkladné povinnosti a potom si v aute ešte dokola mrmlal, že veď tu nie je na fotografovanie, veď on nie je futbalista, ale keď mu odmietnutí Francúzi ešte srdečne mávali do okna, len im po slovensky sľúbil, že najbližšie už fakt neutečie.

Utorok bol už naozaj pracovný. Deň začali hráči vážením u kondičného trénera Martina Rusnáka, preverili si hodnoty, tuky, cholesteroly a potom absolvovali dva tréningy, dopoludnia, aj popoludní, v akcii bol už aj Tomáš Hubočan. Počnúc utorkom sa mužstvo presúva na tréningy vo dvoch častiach, v prvej sú hráči, ktorí pred začiatkom potrebujú viac času na rozohriatie.

Deň, kedy slovenská reprezentácia otvorí úplne novú kapitolu vo svojich dejinách – prvý zápas vo finálovej fáze majstrovstiev Európy – sa blíži. Sobota, Bordeaux, súper Wales... Už je to na dohľad.