BRATISLAVA/SARAJEVO (SFZ) –  Z Bosny a Hercegoviny sa vrátili s tromi víťazstvami nad domácimi 3:0, s Bulharskom 2:0 a s Androrrou 5:1. Stali sa tak najlepším tímom na UEFA Development turnaji. Reprezentácia dievčat do 15 rokov ukázala, že novotvoriaci sa tím prináša optimizmus do nášho dievčenského futbalu a radosť mal aj tréner Peter Januška, ktorý pre futbalsfz.sk priblížil dianie na turnaji, atmosféru v družstve a pridal aj pár zaujímavostí.

„Ročník 2009 je veľmi kvalitný,“ začal hodnotenie tréner Peter Januška a pripomenul aj rozdiel s ročníkom 2008: „V minulom roku som hovoril, že je to silný ročník, individuálne, no šírka kádra bola užšia než teraz. Vlani sme mali na Development turnaji možno 12-13 hráčok, ktoré dokázali rozhodovať zápasy, teraz ich máme dvadsať,“ vyslal pozitívne posolstvo kouč najmladšej reprezentácie dievčat. „Príležitosť sme dali všetký dievčatám, menili sme celé zostavy, pomaly na každý polčas, a stále sme boli dominantným tímom. Na ilustráciu, proti Bosne a Bulharsku nemal súper žiadnu príležitosť gólovú, Andorra mala tri zakončenia, dostali sme jeden gól. Ale vo všetkých zápasoch sme my tlačili – akákoľvek zostava bola na ihrisku, to dokazuje silu tohto ročníka,“ doplnil svoje slová Januška a pripomenul, že kvalita je aj medzi náhradníčkami, ktoré sa nedostali do konečnej nominácie. 

Prvým súperom bola domáca Bosna a hneď na úvod prišlo jasné víťazstvo 3:0. „Veľa informácií sme o tomto tíme nemali, vychádzali sme zo skúseností z duelov s Bosnou. Boli však nebezepšené v dlhých loptách, prehusťovali stred poľa. Bolo to veľmi súbojové družstvo, mnohé hráčky mali fakt postavy basketbalistiek, boli nielen vysoké, ale fyzicky silné. Chceli využiť to, že uhrajú zápas tým, že nás pretlačia, čo im vôbec nevyšlo.“

Druhým na rade bolo Bulharsko a pohodlná výhra 2:0. „Bol to najdefenzívnejší tím na turnaji, riešili len defenzívu, nevysúvali sa vôbec dopred. Mali prehustenú vlastnú polovicu. Napriek tomu, aj dievčatá priznali, že to bol najťažší zápas, keďže bolo fakt ťažké sa tam presadiť, nájsť uličku. I keď bolo Bulharsko najslabším sperom na tomto turnaji. Sústredili sa totiž iba na defenzívu a doslova to boli ako sa hovorí betonárky.“

Tretím a závečným súperom bola Andorra, naše dievčatá vyhrali 5:1. „Na prvý pohľad ľahký súper, ale vôbec to tak nebolo. Chceli hrať futbal, otvorený futbal, napokon inkasovali od nás päť gólov. Tento súper nám sedel najviac, lebo to bolo otvorenejšie aj na vedenie našich útokov.“ 

„Na prácu s týmto tímom sa fakt teším, budeme sa snažiť vytvoriť dievčatám čo najlepšie podmienky v rámci realizačného tímu, aby sa mohli posúvať a možno z tohto ročníka bude raz výkladná skriňa slovenského ženského futbalu. Budeme chcieť, aby sa hráčky konfrontovali s tímami užšej špičky Európy, kde sa ukáže, či aj v následnom kvalifikačnom cykle WU17 budú môcť niečo dosiahnuť. Potrebujú však čo najviac hrať ťažké zápasy na klubovej úrovni, ktoré ich budú tiež posúvať.“

Pre družstvo dievčat do 15 rokov bol tradičný UEFA Development turnaj druhou spoločnou akciu po kontrolnom zraze v Poprade. Dievčatá sa však stále ešte spoznávajú, ale vyzerá to, že sa tvorí dobrá partia. „Tím sa formuje, v Poprade sa spoznávali, ale teraz počas tohto týždňa v Bosne vytvorili fakt dobrý kolektív. ČI na ihrisku, či mimo neho. Reprák fungoval na plné obrátky, bolo tu hukotu (smiech). Aj cestou v autobuse sedeli všetky spolu na zadných sedadlách, púšťali si muziku a proste bolo vidieť, že to funguje. Samy dievčatá priznali na záverečnom mítingu, že takýto kolektív nezažili. Boli nadšené,“ pochválil svoj nový tím tréner. A dodal aj pikošku. „Dievčatá sú veľmi spontánne, hneď v hoteli nadviazali kontakty s Andorčankami, s Bulharkami aj s domácimi. Chceli sa baviť, spoznávať nových ľudí. Napríklad Mimi Mulambu videli prvý raz, hneď sa jej ,nasáčkovali‘ do izby a všetky sa s ňou chceli hneď zoznámiť a všetko o nej vedieť.“ 

Na turnaji v Bosne mal náš tím silnú, i keď netradičnú podporu. Na všetkých zápasoch fandili dievčatám slovenskí vojaci, ktorí sú v Sarajeve v misii Eufor Althea. „Keďže otec jednej z našich hráčok je tiež vojak, ktorý však pôsobí inde, ale dal info svojim kolegom, tak nás chodili povzbudzovať,“ vysvetlil situáciu kouč. „Poviem vám, že keď pri slovenskej hymne stáli naši vojaci v pozore a salutovali, aj my sme mali zimomriavky. Bola to fakt silná emócia nielen pre realizačný tím, ale aj pre dievčatá. Okrem toho, že nás stále povzbudzovali, natáčali aj videá, fotili dievčatá, potom nám posielali fotky. Vytvorili nám fakt domáce prostredie, pretože na štadióne počas zápasov nebol takmer nikto – iba naši vojaci a pár rodičov. Čiže ich bolo počuť, fandili, tlieskali dievčatám, veľa to pre nás znamenalo. Po zápase sme sa s nimi aj porozprávali, bolo to veľmi príjemné a ešte raz im ďakujeme za podporu,“ uzavrel kouč Peter Januška.