BRATISLAVA (SFZ(PETER ŠURIN) – Radšej raz vidieť, ako stokrát počuť – platí aj o Sieni slávy slovenského futbalu. Jej zhmotnená podoba je od stredy predpoludnia realitou.
Pred takmer rokom, 27. marca 2016, SFZ začal zafarbovať jedno z bielych miest v slovenskom futbale uvedením prvých jedenástich laureátov - Jozef Adamec, Jozef Čapkovič, Karol Dobiaš, Karol Galba, Karol Jokl, Anton Ondruš, Ján Popluhár, Adolf Scherer, Viliam Schrojf, Lepold Šťastný a Jozef Vengloš - do slovenského futbalového Pantheónu. Znamenalo to veľký krok v splácaní dlhu súčasníkov voči minulým generáciám. V utorok večer, 21. marca 2017, vstúpila na slovenský futbalový Olymp kvinteto Titus Buberník, Štefan Čambal, Jozef Kšiňan, Ján Pivarník a Michal Vičan. A od stredy 22. marca sú všetci šestnásti a mnohé futbalové artefakty, dokumentujúce slovenskú a československú futbalovú históriu, reálne viditeľné. A uchopiteľné.
V priestoroch na Trnavskej ulici, na dvoch podložiach, vo dvoch miestnostiach sa nachádzajú desiatky cenných artefaktov. Dresy, lopty, kopačky, dokumenty... Neexistuje jeden najcennejší, hoci oficiálne pozvanie od Stanleyho Matthewsa Jánovi Popluhárovi na rozlúčkový zápas, strieborná olympijská medaila z Tokia 1964, patriaca Antonovi Urbanovi, kopačky Jozefa Čapkoviča, v ktorých odohral finále ME 1976, ešte aj s neumytou belehradskou trávou, váza za prvenstvo medzi ligovými strelcami, ktorú góly prisúdili Jozefovi Adamcovi, lopta, s ktorou odohral Štefan Čambal svoj druhý medzištátny zápas a ktorú venovali jeho vnuci tejto sieni, či jeden z lôpt, s ktorými sa hral kvalifikčaný zápas Luxembursko – Slovensko na jeseň 2015 a ďalšia zo slovenskej premiéry na Eure 2016... Skutočne desiatky vzácnych artefaktov, memorabílií, dokumentov, fotografií, sprevádzané na obrazovkách dobovými filmovými dokumentami a medailónmi laureátov siene slávy.

Je to priestor ako pre futbalových gurmánov, tak aj pre súčasných „polyhistorov,” každý si nájde nie jednu vec, pri ktorej sa pristaví. Veď už len fakt, že na jednej stene sú fotografie všetkých 234 futbalistov, ktorí v novodobej histórii Slovenska, teda od februára 1994, obliekli reprezentačný dres, je unikum. Dá sa tu stráviť päť minúť aj dve hodiny, ponoriť sa do histórie dávnej aj nedávnej, nechať sa viesť niťou úspechov jednotlivcov i mužstiev, získavať nové informácie a kochať sa už v známych krásnych skutočnostiach.
”Toto je dôstojný priestor, v ktorom sa môžeme stretávať, môžeme oslavovať svoju minulosť i plánovať budúcnosť. Sieň slávy znamená pripomienku najväčších úspechov slovenského futbalu. Hovorí sa, že ten kto nepozná svoju minulosť si nezaslúži vlastnú budúcnosť,“ povedal pred slávnostným strihaním pásky prezident SFZ Ján Kováčik.
Od stredy je na mape slovenského futbalu o jedno krásne zafarbené miesto viac – priestory siene slávy žiaria všetkými krásnymi farbami sveta. Futbalového sveta. Sveta ľudí.