Stál medzi žrďami vo všetkých stretnutiach slovenskej sedemnástky na minuloročných šampionátoch na Slovensku a v Arabských emirátoch, prispel veľkou mierou k tretiemu miestu na domácom EURO a k účasti v osemfinále na MS. Duel s Uruguajom mu nevyšiel podľa predstáv, ale faktom pre históriu zostáva, že bol brankárskou jednotkou pri najväčších mládežníckych reprezentačných úspechoch Slovenska. S Martinom Junasom, členom kádra slovenskej osemnástky aj pre turnaj Slovakia Cup 2014, sme sa rozprávali po prvom z dvojice zápasov v Macedónsku.

Čo rozhodlo o tom, že nastupujete práve na brankárskom poste?

"Začínal som ako hráč v poli. Pamätám si to ako by to bolo včera. Hrali sme zápas v Nitre, zranil sa nám brankár a otec ma postavil do brány. Podarilo sa mi chytiť penaltu a už som tam zostal. Nakoniec, aj otec je bývalý brankár. Penalta bola zlomovým okamihom, odvtedy aj spoluhráči na tréningoch chceli, aby som sa postavil do bránky. Som rád, že to dopadlo práve takto. Brankársky post mi prirástol k srdcu."

Medzi tromi žrďami je na ihrisku miesto vždy iba pre jedného. Prijali by ste ponuku napríklad z nižšej súťaže s vidinou pravidelných štartov v seniorskom futbale?

"No, to by som si musel veľmi dobre rozmyslieť. Určite by som tak dôležitý krok konzultoval s trénerom brankárov v klube, Miroslavom Mentelom. Musela by to byť mimoriadne zaujímavá ponuka. Napadá mi, že by som preferoval tréningy v Senici a dochádzanie na zápasy. Neviem si to však v tejto chvíli celkom dobre predstaviť."

Čo vám dali zápasy na vrcholných turnajoch majstrovstiev Európy a svetovom šampionáte v minulom roku?

"Každý tréning, každý zápas ma posúva ďalej. Samozrejme, stretnutia na takejto úrovni obohatia kariéru každého mladého futbalistu. Získal som neoceniteľné skúsenosti a zažil na vlastnej koži, ako chutí futbal na najvyššej úrovni."

Pociťovali ste na domácom šampionáte veľký tlak? Ako ste sa vyrovnávali s touto situáciou?

"Každý futbalista má v sebe trošku nervozity, ale priznávam, že na domácom turnaji EURO som bol nervóznejší v porovnaní so svetovým šampionátom v SAE. Predsa len, hrali sme pred domácim publikom. Chytil som sa úspešným zákrokom v prvom zápase s Rakúskom a všetko zo mňa opadlo. Ľudia nám fandili, v mnohých chvíľach nás podržali a boli azda hlavným dôvodom nášho úspechu."

Vybojovali ste postup na svetový šamionát a aj na ňom ste boli oporou tímu. Prispeli k postupu zo skupiny, no osemfinálový duel s Uruguajom vás nezastihol v optimálnej forme a tím sa s turnajom lúčil. Každému brankárovi tejto planéty občas nevyjde zápas podľa predstáv. V mladom veku asi náročná úloha vyrovnať sa s takouto situáciou.

"Vyrovnať sa s tým musí každý brankár. Chyby brankárov už nikto neopraví, tam je už len opustená brána. Urobil som dve chyby. Dnes by som tie situácie riešil inak."

Predpokladám, že mužstvo stálo za vami aj v tejto chvíli.

"Je to tak. My sme super partia. Ak sa niekomu niečo nepodarí, snažíme sa ho podržať. Som rád, že sa chalani zachovali tak ako sa zachovali. Je to dôkaz toho, že tvoríme výborný kolektív."

Čo považujete za svoje brankárske prednosti a v čom sa musíte zdokonaliť?

"Pracovať musím stále a na všetkom. Nič nie je dokonalé. A čo mi ide najlepšie? Možno vysoké centrované lopty. Aj keď mám menšiu postavu, svoj priestor si vždy nájdem."

Máte pred zápasom tradičný rituál?

"Rád počúvam hudbu. Čím dôležitejší zápas, tým pokojnejšia hudba. Dokáže ma upokojiť. Samozrejme, veľa závisí aj od ďalších okolností zápasu. Ale veľa vyrieši samotná hudba."

Rozoberáte po zápase dlho v hlave herné situácie alebo zaspávate bez myšlienok na zápas?

"Zaspávam dobre, ale po každom stretnutí riešim situácie s trénerom brankárov. Zvyčajne s odstupom času, deň po zápase."

V prvom z prípravných duelov pred Slovakiou Cup ste stáli v bránke pri víťazstve v Macedónsku 6:0.

"Keď sme tak dobrá partia a podáme tak sústredený výkon, sme náročný súper pre každého. Ťahali sme jeden za druhého, bolo ťažké nás zastaviť. Zápas nám vyšiel, obzvlášť Tomášovi Vestenickému. Dal päť gólov, veľmi sa zlepšil. Súper si vytvoril minimum gólových príležitostí. Riešil som len jednu hlavičku a jednu strelu z uhla."

Tie situácie nepôsobili tak jednoducho ako o nich hovoríte.

"Žiadna situácia nie je jednoduchá. Myslím, že som mal aj trošku šťastia. Raz ma lopta viacmenej trafila, k brankárskemu remeslu patrí aj šťastie."

V tíme máte nového brankárskeho kolegu, Alexandra Vencela najmladšieho.

"Šaňo je v prvom rade super človek, veľmi som si ho obľúbil. Konečne je tu rovnako vysoký brankár ako som ja, vždy tu boli všetci vyšší (úsmev). Veľmi dobre sa mi s ním spolupracuje, je to naozaj super chalan."