Prezraďte niečo o vašich futbalových začiatkoch. Ako ste sa dostali k futbalu?

"Priviedol ma k nemu otec. Ako každý chalan som hrával futbal na ihrisku pred sídliskom a veľmi ma bavil. Často mi chalani hovorili – si dobrý, prihlás sa na futbal. Aj sa tak stalo. S otcom sme navštívili klub v Topoľčanoch a skúsil som to. Hrával som často s o tri roky staršími hráčmi a darilo sa mi strieľať v prípravke veľa gólov. Potom si ma vyhliadla Nitra."

Takže už ako malý chalan ste pri pouličných zápasoch boli tým hráčom, ktorý čaká pri súperovej bránke na loptu a potom ju uprace do brány súpera?

"Dá sa povedať, že áno. Dal som gól a chalani bolo šťastní. Miloval som strieľanie gólov a vidieť ako sa z toho spoluhráči tešia."

Dokázali ste vsietiť päť gólov na svetovom šampionáte v Arabských emirátoch a dokonca päť gólov v medzinárodnom stretnutí proti Macedónsku. Trénujete špeciálne streľbu?

"Samozrejme. Musím ju trénovať. Prestúpil som do Ríma a trápi ma, že máme iba päť tréningov týždenne. To je pre mňa málo. Na Slovensku som bol zvyknutý na sedem a ešte si po niektorých pridávať. Aj preto som sa spýtal trénera, či by bol ochotný so mnou zostávať po tréningoch a venovať sa výlučne koncovke. Vyhovel mi. Mám teda k dispozícii individuálne tréningy, na ktorých pilujem streľbu. Dvakrát do týždňa po dve hodinky. Pomáha mi to. Mám väčšie sebavedomie a ak sa ocitnem v šanci, riešim ju s väčším pokojom."

Dobrý strelec musí byť v správnej chvíli na správnom mieste. Dá sa výber miesta natrénovať?

"Neviem či sa dá natrénovať. Ako každý hrotový útočník, vždy sa snažím ísť na prvú tyč. Tréner mi neustále pripomína, že hrotový útočník musí byť na prvej tyči. To je môj priestor. Samozrejme, ak poznám dobre spoluhráča a viem, kam by mohla smerovať prihrávka, tak predvídam a snažím sa ísť aj do iných priestorov."

V zápase s Macedónskom si vás nachádzali aj odrazené lopty. Ako pri druhom góle.

"Išiel som naslepo. Šprintoval som tam a mal som kus šťastia, že sa odrazila práve ku mne.“

Vašu hru zdobí mimoriadne cenná schopnosť - prvým dotykom loptu spracovať a zároveň sa ním aj uvoľniť do voľných priestorov. Prekvapení obrancovia už nemajú prakticky žiadnu šancu zabrániť vám v zakončení. Robíte to intuitívne alebo vedome?

"Venoval som sa tomu najmä vo veku päť až sedem rokov s mojím otcom. Otec hrával futbal na poste stredného záložníka a vynikal skvelou technikou. Všetky tie zasekávačky, spracovanie lopty prvým dotykom, všetko ma naučil on na tréningoch. Venujem sa tomu aj teraz. Jasné, prvý dotyk je vždy najdôležitejší. Ak si ním dobre pripravím loptu, môžem hneď aj vystreliť."

Od leta pôsobíte v Taliansku. Ako hodnotíte obdobie strávené v novom prostredí?

"Zaujímavá krajina, myslím si, že som urobil výborný krok. Zatiaľ nenastupujem pravidelne na celých deväťdesiat minút, ale je nás päť útočníkov, musím bojovať o šancu v základnej zostave. Mám na konte nejaké strelecké zásahy, skóroval som teraz v Macedónsku, dúfam, že tréner mi dá častejšie šancu."

Hráte Primaveru, teda rovnakú súťaž ako spoluhráč z reprezentácie SR "18“, Jakub Hromada. Ten pôsobí v FC Janov. Stretli ste sa s ním niekedy v súboji?

"Nie, nestretli. Janov je v inej kategórii. Primavera je rozdelená na tri skupiny, A, B a C a jeho klub pôsobí v inej skupine ako AS Rím."

Dostávate niekedy príležitosť trénovať s A tímom rímskeho AS?

"Áno, doteraz dvakrát. A k tomu treba prirátať tréning, na ktorom nastúpil tím z Primavery proti seniorom. Totti bol zranený, chýbal aj druhý útočník Destro, a tak som si zahral s Á-čkom. Dokonca sa mi podarilo streliť gól. Bol som veľmi šťastný."

To znie naozaj dobre. Pri zranení Tottiho je alternatívou Vestenický. Uvedomujete si to vôbec?

"Ani sám neviem. Keď som sa s ním stretol prvýkrát, bol som vyplašený. Veď doteraz som ho sledoval iba v televízii... Bolo to neuveriteľné. Najviac sa mi na ňom páči, že chce dať vždy gól. Mali sme spoločný tréning útočníkov a ak niečo nepremenil, bol veľmi nahnevaný. Vždy išiel do toho s tým, že musí dať gól. Beriem si z neho príklad. Myslím, že mi to môže len pomôcť.“

Videli sme to na jednom z tréningov v Skopje. Lopta skončila na žrdi a vy ste to pomerne ostro komentovali a ťažko ste niesli, že šanca zostala nevyužitá. Aj keď „iba“ na tréningu.

"Záleží mi na každom góle. Ak to nepremením na tréningu, nepremením to ani v zápase. Musím dávať góly zo všetkých pozícií. Je to o tréningu, ktorý tak potrebujem.“

Na svetovom šampionáte do 17 rokov ste zaznamenali päť gólov a Slovensko objavilo kanoniera Vestenického. Bolo to prekvapenie aj pre vás alebo ste verili, že vám to môže strelecky sypať?

"Pevne som veril, že góly už musia prísť. Mal som veľmi dobrú formu z pôsobenia v Nitre, darilo sa mi strelecky, nuž veril som, že dám nejaké aj na šampionáte. Pomýšľal som na dobrý výsledok aj proti Brazílii. Žiaľ, nepodarilo sa, no v ďalších dueloch sme uhrali cenné výsledky. Mrzelo ma stretnutie s Uruguajom. Dostali sme dva rýchle góly a bolo po zápase.“

Dať päť gólov v jednom zápase na medzinárodnej scéne, to sa nevidí každý deň. Vám sa to v Macedónsku podarilo.

"Po prvom polčase, v ktorom som dal tri góly, som si myslel, že ma tréner vystrieda. Zostal som však na ihrisku, len som sa presunul na pozíciu podhrotového útočníka. V polčase som si pomyslel – dám ešte dva-tri góly. Podarilo sa.“

Za stavu 2:0 sme mali výhodu pokutového kopu. Boli ste na ňu určený alebo po dvoch strelených góloch ste si brali loptu s tým, že čistý hetrik je na dosah?

"Nikto nebol určený. Tréner sa vyjadril, že kto si bude veriť, nech ide. Išlo mi to v zápase, veril som, že dám gól a nemýlil som sa."

Ktorý z tých piatich vyžadoval najviac kanonierskeho kumštu?

"Ten prvý, pri ktorom sme akciu zahrali ako na tréningu. Lopta letela z pravej strany a ja som si nabehol na prvú tyč. Predskočil som obrancu a hlavičkou prekonal brankára. Ten sa mi páčil najviac. Ale spomeniem aj posledný. Bežala 87. minúta, mal som toho už dosť. Stál som na polovici ihriska, Ujlaky viedol loptu po kraji a tak som si povedal – dám im ho! Z posledných síl som našprintoval do šestnástky, prišla prihrávka a gól."

Ako vidíte svoje šance na presadenie sa v A tíme AS Rím a vôbec v seniorskom futbale?

 

"Myslím, že mám šancu. Totti má svoj vek, o také dve sezóny skončí. Na pozícii útočníka je tam Destro a ak by som bol tým druhým útočníkom práve ja, bol by som veľmi rád. Uvítal by som aj hosťovanie v nižšej súťaži. Veď aj Marek Hamšík pôsobil v Serii B a teraz je kapitánom v Neapole. Niekde začať musím... Seniorský futbal je pre mňa veľkou métou. Vždy som chcel hrať veľký futbal a snáď sa mi to podarí v drese AS Rím."

Za všetkých fanúšikov a celú futbalovú rodinu na Slovensku prajeme Tomášovi dodatočne k osemnástim narodeninám veľa šťastia, presnú mušku a veľa splnených (nielen) futbalových snov.