SNINA (SFZ) - Svojho času patril k najlepším ligovým kanonierom. Medzi slovenskou elitou pozbieral bezmála 200 štartov a súperom nasúkal viac ako štyri desiatky gólov. Dávid Škutka sa vryl fanúšikom do pamätí najmä vďaka výkonom vo farbách košického MFK. Zahral si však aj za známe značky ako Slavia Praha či Baník Ostrava. Posledný súťažný duel odohral 29. októbra 2016 za Michalovce. Potom sa zo športovej mapy v tichosti vytratil. Ostrieľaný 36-ročný kanonier však po vyše ôsmich rokoch prekvapujúco zvesil kopačky z klinca, aby sa vrátil na miesto, ktoré preňho bolo odrazovým mostíkom k veľkému futbalu. 

Dávid, ako sa zrodil váš návrat?
„Profesionálnu kariéru som ukončil už pred niekoľkými rokmi. Chcel som prejsť na nešportový spôsob života, čo nebolo jednoduché. Mne v tomto smere veľmi pomohlo, že otec mal firmu, kde som sa postupne mohol etablovať. Po nejakom čase sa tam však začali diať kadejaké veci a došlo k prevratu. Aj na základe toho som sa musel posunúť ďalej. Bolo to pre mňa náročné obdobie. Hľadal som možnosti, ako prísť na iné myšlienky, venovať sa niečomu inému a dať sa dokopy.“ 

Hodené lano spontánne prišlo zo známeho prostredia...
„Približne pred mesiacom ma oslovili zástupcovia sninského futbalu. Klub navyše posilnil aj môj bývalý spoluhráč Erik Pačinda, preto som sa prišiel pozrieť na jeden tréning. Napokon sme si sadli, pozhovárali sa a predstavili si vízie. Ani neviem ako, no slovo dalo slovo a povedal som si, že to skúsim. Všetko pod podmienkou, že bude braný ohľad na to, ako dlho som pauzoval. Vrátiť sa po takej dlhej dobe je veľmi ťažké. Asi to ešte nejaký čas bude trvať. Posnažím sa pomôcť na ihrisku, ale pokiaľ by to nešlo, rád budem platný aj mimo neho.“ 

Viete ešte bližšie prezradiť, čomu ste sa v ostatných rokoch venovali?
„Prechod zo športového života do toho bežného je dosť náročný, svoje by o tom dokázal rozprávať azda každý, kto si niečím podobným prešiel. Bol som zvyknutý na kolektív, každodenný kontakt so spoluhráčmi, posilňovňu, snahu napredovať nielen po individuálnej stránke. Zrazu prišlo hluché obdobie. Našťastie, otec sa ešte pred 35 rokmi začal pohybovať v poľnohospodárstve. V jeho firme pracovali aj moji súrodenci, takže keď prišla šanca, prirodzene som k tomu nakukol aj ja. Ako som však spomínal, veľmi dlho som sa tam neohrial. Prešli zhruba dva roky, otec nedobrovoľne skončil, preto som sa takisto pobral preč. Ale keby som mal dopodrobna prerozprávať, čo presne sa udialo, bolo by to na samostatný rozhovor. Stále hľadám niečo, čomu obetujem čas, nech doma neochabnem. Veď z niečoho žiť treba. Popri iných športových aktivitách, ktoré som mal, mi ponuka Sniny padla vhod. Ani som nad ňou dlho nepremýšľal, beriem to ako ďalšiu osobnú výzvu. Verím, že úspešnú.“

Pomýšľali ste vôbec na to, že sa ešte niekedy vrátite k futbalu? 
„V období, keď som končil, toho na mňa bolo veľa. Nechcem však povedať, že som vyhorel alebo prestal mať tento šport rád. Taktiež moja výkonnosť sa už neposúvala nikam vyššie, skôr som stagnoval. Nevidel som vo svojej kariére hlbší zmysel. Na futbal som následne vôbec nemyslel, snažil sa mu vyhýbať. Nechodil som si rekreačne zahrať, ani podrobne nesledoval žiadne súťaže. Skrátka som od toho úplne upustil.“ 

Ak naskočíte do súťažného zápasu, bude to po zhruba deviatich rokoch, čo je naozaj dlhá doba...
„Nemyslel som si, že ma to nakopne, no akonáhle som začal chodiť do šatne a trénovať, postupne znovu objavujem stratenú chuť do futbalu. Teším sa možnosti návratu, že mi slúži zdravie. V Snine som odštartoval kariéru, takže sa teraz chcem klubu odvďačiť. O motiváciu je postarané. Sám si chcem dokázať, že ešte v sebe niečo mám.“ 

Keď ste znovu zavítali na štadión, ožili vo vás spomienky na kariérne začiatky? 
„Jednoznačne. Dlhší čas som tam nebol, nastalo viacero zmien k lepšiemu, čiže som sa musel porozhliadnuť. Z ľudí okolo klubu cítiť zanietenosť, robia všetko preto, aby boli hráči spokojní. Už po prvotných rozhovoroch mi bolo jasné, že všetci chcú napredovať. Zázemie je na dobrej úrovni, káder má svoju kvalitu.“

Spomenuli ste meno Erik Pačinda. Tešíte sa na obnovenie tejto spolupráce? 
„Výrazne ovplyvnil moje rozhodnutie vrátiť sa. Už keď prestupoval, písal mi, že by sa rád stretol. Mal som v pláne prísť a prehodiť zopár slov na dverách. Napokon som sa na to dal aj ja (smiech). Hráči ako on určite úroveň tretej ligy pozdvihnú. Ľudia sú na takéto mená zvedaví, zároveň mladí futbalisti majú príležitosť čerpať z jeho skúsenosti. Aj v Košiciach sme spolu vychádzali dobre, takže ma potešilo, keď sa rozhodol práve pre Sninu.“ 

On sa nedávno začal venovať výchove mladých talentov, individuálnym tréningom. Nebudete kráčať v jeho šľapajach? 
„Pri komunikácii s vedením klubu sme tieto témy načrtli, čiže do budúcnosti to nie je vylúčené. Som otvorený všetkým možnostiam. Uvidíme, čo prinesie čas. V prvom rade chcem pomôcť výkonmi na ihrisku. Postupne sa snažím dostať do formy, nabrať kondíciu, nech nie som len do počtu.“

Keď už sme prešli okolo Košíc, tam majú priaznivci opäť možnosť sledovať najvyššiu súťaž. Veríte, že by klub mohol do niekoľkých rokov patriť medzi hlavných ašpirantov na titul? 
Ich návratu medzi elitu som sa potešil. Keď som v Košiciach pôsobil ja, domáce zápasy sa ešte hrávali v Čermeli. Od tej doby sa toho zmenilo neúrekom. Okrem iného sa postavil nový štadión, na ktorom som doposiaľ nemal možnosť byť, hoci som sa tam už niekoľkokrát chystal. Mužstvo postupne skladajú, aby si nejako sadlo. V budúcnosti by pokojne mohli hrať o najvyššie priečky, prečo nie? Držím im palce!“ 

Späť k vám. Ako sa momentálne cítite po fyzickej a kondičnej stránke?
„Po kariére som sa dlho neudržiaval. Posledné roky sa však telu venujem o čosi viac, zvyknem si ísť zabehať či do posilňovne. Rovnako rád si zahrám doplnkové športy ako tenis, raz za čas nasadnem na bicykel. Samozrejme, na poloprofesionálnu úroveň treba výraznejšie zosilnieť a nabrať kondíciu. Prvé tréningy pre mňa boli náročné. Cítil som hlavne nohy, mám problém so stehennými svalmi. Potrebujú trochu čas, aby spevneli. Robím maximum, aby to bolo v poriadku.“ 

Trúfate si odhadnúť, kedy by ste mohli naskočiť do prvého súťažného zápasu? 
„Ani veľmi nie. Už len preto, že to nechcem uponáhľať. Zbytočne by som riskoval dlhodobejšie zranenie. Keď budem pripravený, oznámim to vedeniu, tak znie naša dohoda. Postupne budem naberať minutáž. Bolo by lepšie, keby som sa do prípravy dostal skôr. Žiaľ, prednedávnom som tomu vôbec nebol naklonený.“ 

Uzavrime to typicky – aké ambície si kladiete pre jarnú časť? 
„Prvoradé je u mňa zdravie a správne nastavenie. Prestávka bola dlhá, potrebujem si na všetko opäť zvyknúť. Dá sa povedať, že znovu robím prvé kroky. Pre mňa je cieľom odohrať aspoň niekoľko zápasov. Uvidíme, ako to pôjde. Keď sa po nejakom čase pozhovárame znovu, ambície už možno budú úplne iné.“