NÁMESTOVO (SFZ) – Úvod nového súťažného kolotoča TIPOS III. ligy východ bol pre futbalistov Námestova veľkou skúškou. Z dôvodu rekonštrukcie domovského stánku odohrali prvé merania síl výhradne na trávnikoch súperov. Po šiestich kolách mali na konte jediný bod, preto sa zvíjali na poslednom mieste tabuľky. Krátko pred koncom jesennej časti sa však vezú na vlne štyroch víťazstiev a rebríčkom stúpajú čoraz vyššie. Viac o zlepšenej forme mužstva z Oravy prezradil jeden z dirigentov defenzívy Ľubomír Jaššo.
Námestovo sa vezie na vlne štyroch víťazstiev v rade. Predpokladám, že atmosféra v kabíne to odzrkadľuje...
„Nálada je určite lepšia ako po úvodných kolách, keď sme mali na konte jediný bod. Podarilo sa nám vyhrať niekoľko zápasov za sebou, aj proti silným súperom, takisto duely vonku, čo je vždy veľký plus. Pevne veríme, že úspešná vlna nám vydrží čo najdlhšie.“
V čom tkvel problém výsledkového trápenia na začiatku súťažného ročníka?
„Vedeli sme, že vstup do sezóny bude extrémne ťažký, nakoľko prerábame celý štadión. Stále to nie je jednoduché, keďže veľakrát musíme trénovať na umelej tráve, nesmieme využívať hlavnú plochu. Fungujeme v režime, ktorý nie je štandardný. Hrali sme prevažne vonku. Súťaž je z hľadiska cestovania veľmi náročná, pretože od nás je to všade ďaleko. Hranica medzi úspechom a neúspechom je v tejto lige veľmi tenká. Prvých šesť stretnutí, hoci sme častokrát hrali dobre alebo vyrovnane, nám chýbalo futbalové šťastie. Teraz sme sa nielen zlepšili, ale aj sa začalo viac prikláňať na našu stranu. K tomu sa vrátilo viacero hráčov ako napríklad Matúš Otruba, Matúš Ončák či Samo Budinský. Kombinácia viacerých faktorov pramenila v progres.“
Keď ste sa nachádzali na poslednom mieste tabuľky, museli si vziať slovo starší a skúsenejší hráči, aby potlačili nervozitu?
„Z kabíny sa nevyťahuje, no padli aj tvrdšie slová. Najmä cez polčas v zápase proti Dolnému Kubínu. Ak sa na to pozriem s odstupom času, to bol zlomový moment. Vzchopili sme sa a vyhrali derby, čo nás nakoplo. Stále to však bol iba štart sezóny. Bolo nám jasné, že pokiaľ budeme tvrdo pracovať, výsledky sa dostavia. Navyše sme stále operovali so spomínaným vonkajším prostredím. Doma sme boli vždy silnejší, veď aj konkurenti to k nám nemajú blízko.“
Za zlom teda môžeme označiť premiérové víťazstvo proti Lučencu alebo spomínaný triumf nad rivalom z Dolného Kubína?
„Výhra nad Lučencom bola kľúčová, no hneď ďalší duel sme prehrali. S Dolným Kubínom sme sa po desiatich rokoch stretli v derby. Predtým sme sa súťažné stále obchádzali. Bitku o Oravu si fanúšikovia nenechali ujsť, prišli stovky divákov. Za zmienku určite stojí aj pohárový súboj proti Žiline. Vyskúšali sme si tam viacero vecí, hlavne v defenzíve. Praktizujeme ich dodnes a prinášajú úspech.“
Námestovo doposiaľ nastrieľalo trinásť gólov, pričom sa o nich postaralo osem rôznych strelcov. Na jednej strane pozitívum, že dokáže potiahnuť viacero hráčov, chýba vám však vyhlásený kanonier...
„Vždy sme mali jedného zakončovateľa, ktorý nás ťahal. Teraz je to trochu inak, keďže presné zásahy sú rozdelené naprieč celým mužstvom. Stále však potrebujeme dávať gólov ešte viac. Efektivita nás veľmi trápila v prvých šiestich kolách, dávali sme ich vtedy minimum. To je časť hry, na ktorej musíme neustále pracovať. Teší nás aj opačná stránka, zaznamenali sme viacero čistých kont, zlepšili sa v obrannej fáze.“
Erik Krivulčík pri tímových ambíciách spomínal, že by ste radi vylepšili deviate miesto z uplynulého ročníka. Súhlas?
„Určite áno. Po pôsobení v druhej lige sme ledva zachránili tú tretiu, keď sme skončili na predposlednom mieste. Minulú sezónu prišla deviata priečka, preto sme si povedali, že sa chceme opäť niekam posunúť. Ambíciou nás všetkých je vylepšiť posledné umiestnenie. Osobne by som bol spokojný so všetkým okolo siedmej pozície. Na jar budeme mať drvivú väčšinu zápasov doma, takže forma by mohla gradovať.“
Minulý víkend ste v stretnutí proti Lipanom videli červenú kartu, vo Fiľakove teda budete pauzovať. Mrzí o to viac, že vylúčenie prišlo vo chvíli, keď sa tímu darí
„Napriek tomu, že patrím ku skúsenejším hráčom, urobil som chybu. Mal som už jednu žltú kartu, viedli sme o dva góly, do konca duelu chýbalo zopár minút, keď som spravil zbytočný faul a rozhodca ma vylúčil. Bolo to však zaslúžené, nikomu nemôžem nič vyčítať. Čaká ma víkend s rodinou. Chalanom budem fandiť na diaľku.“
Vy na súpiske Námestova patríte k služobne najstarším hráčom. Momentálne ste súčasťou mužstva už ôsmu sezónu v rade. S dávkou nadhľadu – dokážete si ešte predstaviť pôsobenie v inom klube?
„Mám tu silné rodinné a pracovné zázemie. Ešte sa mám kam posúvať, nakoľko mám 27 rokov, no svoju budúcnosť spájam už iba s Námestovom. Vyrastal som v malebnej dedine Hruštín, v žiackych kategóriách som sa presunul sem. A pokiaľ by sme nerátali krátke hosťovanie v Banskej Bystrici, ktoré bolo úspešné, ale dal som prednosť práci a štúdiu, som tu nepretržite doteraz. Mám tu silné zázemie, vnímam nás ako rodinný klub.“
Kariéru teda ukončíte v Námestove?
„(smiech). Pevne verím, že áno. Pokiaľ sa nestane nič vážne, či už smerom k horšiemu alebo lepšiemu, bude to tak.“
Popri futbale ste učiteľom. Je to smer, ktorému ste sa chceli venovať už v mladosti?
„Mamina bola celý život učiteľkou v materskej škole. Po absolvovaní gymnázia som sa okamžite rozhodol ísť študovať toto odvetvie do Banskej Bystrice, neskôr prišli zahraničné stáže. Moja práca ma jednoducho baví. Môžem formovať mladých ľudí, viesť ich k športu, rešpektu, vzájomnej úcte. Aktuálne som naozaj spokojný.“
Viete si vzhľadom na to predstaviť, že by ste sa po konci aktívnej hráčskej kariéry venovali trénerstvu?
„Som držiteľom licencií typu C a B. V Námestove som tri roky trénoval malých chlapcov, kategórie U8, U9 a U10. Pred rokom sa mi však narodilo druhé dieťa, musel som si dať preto pauzu, aby som viac času dokázal obetovať rodine. Mám dvoch synov, takže uvidíme, či budú k futbalu inklinovať (smiech). Rozhodne by som po kariére chcel okúsiť trénersky chlebíček.“