SENEC (SFZ) - Laureátmi Siene slávy slovenského futbalu za rok 2023 sa stali Ján Čapkovič, Stanislav Seman, Ján Michalko, Koloman Gögh (in memoriam) a Karol Polák (in memoriam).

STANISLAV SEMAN

Takmer celú kariéru strávil v Lokomotíve Košice, kde v rokoch 1977 a 1979 prispel k dvom prvenstvám v Československom pohári. Najväčší úspech dosiahol na OH 1980 v Moskve, stal sa olympijským víťazom a je jediným Slovákom, ktorý nastúpil vo finále futbalového olympijského turnaja. V československej reprezentácii debutoval v apríli 1980 v rodných Košiciach v domácom zápase proti Maďarsku a vybojoval si nomináciu na ME 1980 v Taliansku, kde prispel k zisku bronzových medailí štartom v zápase proti Grécku. O dva roky neskôr sa predstavil na svetovom šampionáte v Španielsku, nastúpil v zápase proti Anglicku (0:2), po ukončení aktívnej kariéry bol trénerom brankárov slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov.

JÁN ČAPKOVIČ

S futbalom začínal v Červenej hviezde Bratislava, no jeho kariéra je spätá s pôsobením v bratislavskom Slovane, kam prestúpil v apríli 1967. V československej lige odohral počas desiatich rokov 284 zápasov, nikdy nebol zranený a platil za jedného z najrýchlejších útočníkov svojej doby. Nastupoval na ľavom krídle, životný úspech dosiahol v roku 1969, keď jeho Slovan zdolal vo finále Pohára víťazov pohárov v Bazileji slávnu Barcelonu 3:2, pričom autorom tretieho gólu bol práve Ján Čapkovič. Premiérový titul v belasom drese získal v roku 1970, neskôr k nemu pridal ďalšie dva v rokoch 1974 a 1975. V reprezentácii odohral 20 zápasov a strelil 6 gólov, Československo reprezentoval na MS 1970 v Mexiku. Je členom Klubu ligových kanonierov, v lige nastrieľal presne 100 gólov a tvoril nerozlučnú dvojičku s bratom Jozefom, s ktorým sa mu však nepodarilo nastúpiť spolu ani v jednom reprezentačnom zápase. 

JÁN MICHALKO

Uznávaná persóna v oblasti letectva, medicíny a športu. Bol lekárom tímu, ktorý na Olympijských hrách 1980 v Moskve vybojoval historické zlato a je žijúcou legendou vojenského lekárstva a letectva. Bol to on, kto navrhol a vypracoval metodiku výberu slovenského kozmonauta, bol členom vládnej delegácie pri jeho štarte do vesmíru na kozmodrome Bajkonur a je jediným slovenským lekárom s titulom „zaslúžilý letec."

V oblasti športu začínal akoj lekár hokejistov Dukly a neskôr VSŽ Košice, neskôr prešiel k futbalistom Lokomotívy, až z toho bolo nepretržitých 27 rokov vo funkcii lekára košických futbalistov. Vrcholom kariéry je spomínané zlato z Olympijských hier v Moskve, lekárom československej futbalovej reprezentácie bol až do roku 1984, v roku 1999 bol ako lekár členom realizačného tímu slovenskej futbalovej reprezentácie a v rokoch 2003 – 2005 bol lekárom slovenskej reprezentačnej 16-ky.

KOLOMAN GÖGH (in memoriam)

Narodil sa v Kladne, vyrastal v Kolárove a v roku 1970 obliekol prvýkrát dres bratislavského Slovana. Na ľavom kraji obrany bol stálicou, ktorá odohrala počas jedenástich rokov v belasom drese 226 zápasov. Bol súčasťou tímu, ktorý vybojoval majstrovské tituly v rokoch 1974 a 1975 a v decembri 1974 prišiel premiérový štart v českolvenskej reprezentácii. Najväčší úspech dosiahol na ME 1976, kde bol súčasťou legendárnej obrany v zložení Pivarník - Jozef Čapkovič – Ondruš – Gögh a pripísal si titul majstra Európy. V repre potiahol nevídanú šnúru 48 zápasov v rade v základnej zostave a na ďalších ME 1980 v Taliansku pridal k belehradskému zlatu cenný bronz. 

KAROL POLÁK (in memoriam)

Jeho hlas zostane navždy nerozlučne spätý s Panenkovou belehradskou jedenástkou. Karol Polák svojím osobitým pútavým štýlom komentoval viac ako tri desaťročia množstvo významných svetových i domácich športových prenosov v Československej televízii. Jeho otec ho odmalička viedol k športu a v mladosti bol brankárom vtedajšej Červenej hviezdy Bratislava. Neskôr sa venoval spevu na konzervatóriu, študoval herectvo a v roku 1962 sa stal komentátorom v novovznikajúcej športovej redakcii v Československej televízii. Komentoval desiatky športových prenosov z Olympijských hier, MS a ME vo futbale a v krasokorčuľovaní.