BRATISLAVA (SFZ) – V ostrom zápase nastúpila po štrnástich mesiacoch a trinásť minút pobytu na trávniku si slovenská reprezentantka Lucia Ondrušová užila. Po ťažkej operácii ľavého kolena, ktorú podstúpila v novembri 2017, a tvrdej rehabilitácii i drine sa v zápase talianskeho pohára predstavila v drese svojho tímu Hellas Verona. O tom, ako tento moment prežívala, kto jej v náročných chvíľach pomohol a či uvažovala aj o konci porozprávala Lucia pre futbalsfz.sk.

„Hrala som prvých trinásť minút, bolo vo mne hrozne veľa emócií. Dohodli sme sa s trénerkou, že nastúpim. Ešte deň pred zápasom som mala takú dilemu, či naozaj do toho ísť. Hovorila som s ňou v piatok (zápas bol v sobotu – pozn. red.) a ona mi povedala, že je to na mne. Večer som jej potom napísala, že idem do toho. Že som pripravená,“ začala rozprávanie 30-ročná futbalistka so skúsenosťami z českej i švajčiarskej ligy, ktorá v lete prestúpila z Bazileja to talianskej Verony spolu s ďalšou reprezentantkou Luciou Haršanyovou.  

Debut v drese Hellas Verona zažila Ondrušová v zápase talianskeho pohára na ihrisku Ravenny (Verona vyhrala 3:1). „Pred zápasom som sa začala rozcvičovať a bola som trochu nervózna. Pritom som sa veľmi tešila. Povedala som si potom, Lucia, prečo si nervózna? Veď po štrnástich mesiacoch ideš zase na ihrisko. Proste choď tam a uži si to!‘ A tak to presne aj bolo. Všetky emócie, ktoré na svete existujú, tak boli naraz u mňa. (úsmev) Je to pocit, ktorý, keď človek nezažije, tak si ho nevie predstaviť,“ opísala emotívne chvíle slovenská futbalistka. „Bola som najšťastnejšia na svete, i keď to bolo len trinásť minúť a nedalo sa veľa vymyslieť na ihrisku. Máme dohodu s trénerkou, že to bude stále viac a viac.“

Pre Ondrušovú to už bola druhá operácia, po prvej bol návrat rýchlejší, ale Lucia to nevzdala ani teraz a makala. „Cítim sa fajn, no vždy musím to koleno rozhýbať, aby som sa tak cítila. Nie je to automatické. Teda aj pred tréningom ho treba rozohriať. Na ihrisku som však bolesť necítila,“ pridala šikovná stredopoliarka. Má v podvedomí uložený príkaz operované koleno akoby šetriť? „Počas zápasu, keď som v hre, aj na tréningu, tak to nemám. Až po tom... Po prvej operácii som také myšlienky nemala. Teraz si to uvedomujem akoby viac. Aj keď nad tým nechcem rozmýšľať, stále to tam, bohužiaľ, je,“ vysvetlila Lucia.

Takmer celý rok 2018 slovenská reprezentantka robila všetko pre svoj návrat. „Najťažšie bolo, keď som začala mať bolesti. To už bolo tu vo Verone, lebo som do toho vhupla a koleno bolo preťažené. Nemohla som poriadne ani chodiť, nie ešte hrať futbal. Hovorila som si, že keď sa mi po dvoch operáciách nepodarí vrátiť, začnem hľadať nové cesty, čo ďalej. To boli najťažšie chvíle, keď som si uvedomila, že možno už nebudem hrať futbal,“ zaspomínala na náročné obdobie Lucia. Vtedy jej veľmi pomohli kamaráti a najbližší. „Určite tu vo Verone Lucka Haršanyová, jedna z mojich najlepších kamarátok, a moja rodina. Keby som nemala kamarátov, ktorí ma podporovali v mojich snoch, tak by som to nedala. Veľa to pre mňa znamenalo...,“ pridala futbalistka, ktorá stále verila, že návrat sa podarí a vyšlo to. 

Dlhoročná reprezentantka je veľká bojovníčka a veľmi rada by si ešte zahrala aj v národnom drese Slovenska. „Dúfam, že koleno bude držať a podarí sa to. Už mi volal reprezentačný tréner, že ako som na tom, lebo v januári máme kemp v Turecku. Hovorili sme spolu asi pred dvomi týždňami, avizovala som mu, že už nastúpim, bol veľmi rád. Keď sa budem cítiť dobre, že so mnou počíta,“ uzavrela Lucia Ondrušová.