BRATISLAVA (SFZ) – V seriáli rekordov a zaujímavostí z histórie slovenskej futbalovej reprezentácie sme dnes upriamili pozornosť na žlté karty. Doteraz bolo v oficiálnych zápasoch napomínaných 124 hráčov, „žltým“ rekordérom je Martin Škrtel. Najviac žltých kariet v jednom zápase sme si vyslúžili v marci minulého roka v kvalifikačnom dueli s Walesom v Cardiffe (0:1), kde nemecký arbiter Felix Zwayer napomenul až siedmich Slovákov.

Skôr ako sa pustíme do čísiel a faktov, povedzme si, že žltá karta, aj keď je symbolom napomenutia hráča aby hral v duchu fair-play, nemusí byť vždy výsledkom nedisciplinovanosti a herného nedostatku hráča. Nie je karta ako karta. Držiteľ „žltej“ častokrát hasí po chybe spoluhráča a niekedy mu nezostáva nič iné, len takticky prerušiť rozvíjajúcu sa akciu súpera. Pravdepodobnosť žltého napomenutia sa zvyšuje aj v závislosti na poste, logicky sú väčšiemu riziku vystavení defenzívni hráči. A skôr ako označíme hráčov s najvyšším počtom žltých kariet za „zlých mužov“, zohľadnime priamu úmeru medzi počtom odohraných zápasov. Je logické, že čím viac ich odohráte, tým viac ich nazbierate. A jedným z množstva objektívnych faktorov je v konečnom dôsledku aj obetavosť. Srdciari a hráči, ktorí vložia nohu aj tam, kde by iní odvrátili zrak, ich jednoducho nazbierajú viac. Takže skôr ako sa pozrieme na nasledujúce rekordy a zaujímavosti, doprajme si aj istú dávku nadhľadu. Nakoniec, žltá karta nie je žiadna futbalová tragédia, je to len súčasť hry.

37-čku nosil a nosí Martin Škrtel od nepamäti na svojom klubovom drese a presne v toľkých reprezentačných zápasoch bol napomínaný rozhodcami v oficiálnych reprezentačných zápasoch. V skutočnosti ich inkasoval 38, v nešťastnom domácom kvalifikačnom stretnutí v Trnave s Anglickom (0:1), v septembri 2016, mu ukázal Srb Milorad Mažić až dve žlté a proti Albiónu sme dohrávali oslabení. Najvýdatnejšiu sériu žltých zápasov potiahol od 15. novembra 2014 (Macedónsko – Slovensko 0:2 v Skopje), do 13. novembra 2015 (Slovensko – Švajčiarsko 3:2 v Trnave). Počas roka nastúpil v 9 zápasoch a inkasoval 7 žltých kariet.

51-násobný kapitán odohral v reprezentácii 104 zápasov, nazbieral 8942 odohraných minút a inkasoval 38 napomenutí. V priemere tak videl žltú kartu každú 235 minútu pobytu na trávniku.

POČTY ŽLTÝCH KARIET – REPREZENTÁCIA SR

38 – Škrtel
14 – J. Ďurica, Kucka
13 – Tomaschek
12 – Karhan
11 – Dzúrik, Hubočan, Stoch
10 – Zabavník, Šesták, Weiss ml.

Pod údajom 38 nasleduje mimoriadne dlhá medzera, na delenom druhom mieste je dvojica Ďurica–Kucka so 14 žltými kartami. Možno by niekto čakal, že Janko Ďurica toho bude mať v rovnakej ére, proti rovnakým súperom na rováši podstatne viac, ale napríklad od septembra 2014 (Ukrajina – SVK 0:1) po jún 2016 (Rusko – SVK 1:2) dokázal na stopérskom poste odohrať tucet zápasov bez jedinej karty.

Juraj Kucka zvádza neľútostné súboje v strede poľa, nuž pri obetavom spôsobe hry 14 žltých zodpovedá počtu 72 odohraných zápasov v slovenskej repre. Pre zaujímavosť dodajme, že poslednú videl v marci 2019 v Cardiffe v zápase Wales – Slovensko (1:0), odvtedy ťahá sériu šiestich duelov bez napomenutia.

Keď sme končili Kuckov výčet žltých, narazili sme na Cardiff. Ale tam bolo umením kartu nedostať. Zápas, ktorý priebehom a intenzitou súbojov ani trochu nepripomínal duel, v ktorom by si mali naši "sokoli" zarobiť na rekord, vytiahol Nemec Felix Zwayer až sedemkrát žltú kartu našim hráčom. Okrem Kucku bol napomínaný tiež Mak, Vavro, Lobotka, M. Ďuriš, Hamšík a Stoch. Keď k tomu prirátame Walesanov Allena a Brooksa, rozhodca si zahral nebývalý kartový mariáš, keď kartu tasil v priemere každých 10 minút. Len pre zaujímavosť, v predošlom dueli s Maďarskom sme inkasovali 4 (Vavro, Kucka, Hamšík, Škriniar). Po dvoch úvodných kvalifikačných zápasoch o postup na ME 2020 sme ich mali na konte 11.

V novodobej histórii odohrala slovenská futbalová reprezentácia spolu 276 oficiálnych medzištátnych zápasov. A v 49 dokázali naši reprezentanti odchádzať z ihriska bez jediného napomenutia. Štyrikrát sa im podarilo odohrať po tri zápasy v rade s čistým štítom. Dvakrát v ére trénera Jozefa Adamca. V roku 2000 doma proti Bolívii (2:0), Chorvátsku (1:1) a Macedónsku (2:0), o rok neskôr v Rumunsku (0:0), v Nemecku (0:2) a vo Švédsku (0:2). Dva čisté hetriky bez karty dosiahli aj Kozákovci. Prvý v roku 2014 doma proti Čiernej Hore (2:0), v Rusku (0:1) a doma s Maltou (1:0), repete zaznamenali v príprave na Euro 2016 proti Gruzínsku (3:1), v Nemecku (3:1) a doma proti Severnému Írsku (0:0).

Posledný duel bez kartového napomenutia odohrali Slováci v septembri minulého roka doma proti Chorvátsku (0:4), čakáme na nasledujúci duel bez žltej karty - bude jubilejný 50-ty.

Tu by sme upriamili pozornosť najskôr na Róberta Maka. V 58 zápasoch inkasoval iba 8 žltých kariet, čo je však raritou – je jediný hráč, ktorý dokázal zaznamenať dvakrát po dve žlté karty v rovnakom zápase, čo sa vo futbale rovná predčasnému odchodu pod sprchy. Stalo sa tak v októbri 2017 v Glasgowe v dueli so Škótskom (0:1) a tiež v novembri minulého roka v Rijeke v stretnutí proti Chorvátsku (1:3). „Robinho“ je tak v očiach verejnosti považovaný za zberateľa kariet, v skutočnosti je to jeden z najmenej trestaných hráčov.

Za pozornosť stojí tiež bilancia Mareka Hamšíka, ktorý v 120 zápasoch nazbieral iba 9 žltých kariet (v skutočnosti bol „trestaný“ iba v ôsmich dueloch, v súboji s Českom (2:2) v septembri 2009 inkasoval dve žlté). 

Neuveriteľnú bilanciu má v tomto smere Peter Pekarík. V drese s dvojkrížom na prsiach odohral doteraz na poste obrancu 91 zápasov a na konte má iba 6 žltých kariet.

Čo dodať na záver? Azda len ponúknuť argument a dôkaz, že držitelia žltých kariet v skutočnosti nie sú tí čo nestíhajú, ale naopak, sú to lídri a tí, ktorí ťahajú káru a dosahujú výsledky. Desať žltých kariet a viac zaznamenalo v slovenskej reprezentácii len 11 hráčov. Škrtel, J. Ďurica, Kucka, Stoch, Weiss ml. a Šesták reprezentovali Slovensko na záverečných turnajoch MS 2010 a ME 2016. Zabavník bol pilierom reprezentácie na MS v JAR, Hubočan na ME vo Francúzsku. Karhan vybojoval historicky prvý priamy postup z kvalifikácie na MS 2010 s kapitánskou páskou na ruke (žiaľ, do JAR pre zranenie neodcestoval), Tomaschek ako prvý dosiahol métu 50 odohraných zápasov v slovenskej reprezentácii.