BRATISLAVA (SFZ) – 20. apríla 1994 odohrala slovenská futbalová reprezentácia prvý oficiálny medzinárodný zápas na domácej pôde v novodobých dejinách. O spomienky na obdobie vzniku národného tímu, v súvislosti s historický duelom s Chorvátskom (4:1), sa v priestoroch Siene slávy slovenského futbalu podelili traja aktéri zápasu Tomáš Stúpala, Vladimír Kinder a Martin Obšitník.

Zverenci trénera Jozefa Vengloša mali pred týmto zápasom na konte iba štyri zápasy na medzinárodnej scéne. Prvé tri v rámci turnaja v Spojených arabských emirátoch, kde zdolali domácich 1:0 a podľahli Egyptu a Maroku (0:1, resp 1:2), štvrtú, víťaznú kapitolu, napísali v La Vallette, kde sa tešili po výhre 2:1. Prvýkrát na domácej pôde sa predstavili 20. apríla 1994, na Tehelnom poli zdolali Chorvátsko 4:1. Dva penaltové góly zaznamenal Dubovský, tretí gól vsietil Vladimír Kinder, štvrtý pridal Ľubomír Moravčík.

Zaujímavo vyznela niekoľko dní pred zápasom informácia o ponuke pre nášho súpera z Chorvátska zo strany Angličanov. Tí núkali za zápas na Wembley finančnú odmenu, v tom istom čase prejavilo záujem o prípravný zápas s Chorvátskom aj Nemecko. "Asi sme boli lepší súperi pre nich ako Anglicko a Nemecko,“ reagoval vtipne na predzápasové špekulácie Vladimír Kinder. Záujem o Chorvátov vzbudilo ich senzačné víťazstvo vo Valencii nad Španielskom 2:0. Boban, Bokšič, Šuker, Prosinečki patrili medzi najlepších hráčov Európy, do Bratislavy však nepricestovali. V bránke sa predstavil Dražen Ladič. Neskorší bronzový medailista z MS 1998 inkasoval na Tehelnom poli štvorku.

Absencie nerátali iba v tábore súpera. Tréner Vengloš sa musel zaobísť bez kvarteta M. Zeman, O. Daňko, Hýravý a Penksa, spomedzi náhradníkov povolal Hippa, Zvaru, Š. Rusnáka a Obšitníka. "Mal som šťastie v nešťastí zranených hráčov. Hral sa prvý domáci zápas, každý hráč by chcel byť pri tom. To, že som nakoniec mohol nastúpiť, v spojitosti s dobrým výsledkom, ešte umocnilo moju radosť. Myslím si, že Chorvátsko je futbalová krajina a aj bez štyroch najlepších hráčov predstavovala veľkú futbalovú kvalitu. Každý dobrý výsledok proti nim má svoju cenu a víťazstvo 4:1 určite takým bol," spomína Martin Obšitník.

Tomáš Stúpala bol historicky prvým kapitánom slovenskej futbalovej reprezentácie na zájazde v SAE. V dueli proti Chorvátsku privádzal mužstvo na ihrisko s kapitánskou páskou Ľubomír Moravčík. "Ľubo bol kapitán a dá sa povedať, že som ho zastupoval v tých zápasoch, v ktorých chýbal. Ja a ani nikto z nás túto tému neriešil. Ľubo dostal pásku a tým to bolo vybavené,“ spomína na okolnosti spred 25 rokov pilier vtedajšieho národného tímu Tomáš Stúpala.

Napriek slnečnému počasiu, na tribúny na Tehelnom poli zavítala iba šesť a pol tisícová návšteva. Fanúšikovia sa ešte akoby nestihli preorientovať zo „starých“ federálnych časov a vytvoriť si bližší vzťah k novej samostatnej reprezentácii Slovenska. Vladimír Kinder a spol. boli zvyknutí aj na vyššie návštevy. "Na ligových zápasoch sme zažili aj viac ako dvadsaťtisícové návštevy, je pochopiteľné, že ľudia nemali celkom jasnú predstavu o tom, do čoho idú, čo ich čaká. Bol to len prvý zápas, postupne si na reprezentáciu zvykali a tribúny sa postupne zapĺňali.“

Prispelo k tomu aj víťazstvo 4:1 nad Chorvátskom. Po stretnutí tréner Vengloš hráčom v kabíne poďakoval. "Tréner Vengloš bola v tom čase už veľká, rešpektovaná persóna, či už medzi hráčmi alebo novinármi. Ja mám pocit, že on poďakoval po každom zápase. Vedel, že každý hráč nechá na ihrisku maximum a hráčom to dal pocítiť,“ spomína Tomáš Stúpala, Vlado Kinder dodáva: "Poďakoval dokonca aj po prehre 0:5 vo Fortaleze proti Brazílii. Súper nastúpil s najlepšími hráčmi sveta a dovolím si povedať, že nás trochu „odpálili“ aj rozhodcovia. Tréner Vengloš však prišiel aj po takomto nevydarenom zápase do kabíny, poďakoval. Vždy sa choval férovo.“  

Práve Kinder v 68. minúte zvyšoval v súboji s Chorvátskom na 3:1. Po prieniku do šestnástky zavesil nekompromisne delovkou pod brvno Ladičovej brány. "Všetky góly som strieľal delovkami, no nie je tak Maťo?“ podpichoval s úsmevom bývalého reprezentačného spoluhráča Martina Obšitníka. "Pamätám si, že som dal gól. Prvý a posledný,“ žartoval pri spomienke na jediný presný zásah v reprezentačnom drese, "detaily si však v spomienkach nevybavujem."

Prvé dva strelil Dubovský, štvrtý pridal Moravčík. Na rozdiel od zápasov na turnaji v SAE, v súboji s Chorvátskom nastúpila aj dvojica legionárov Peter Dubovský (Real Madrid) a Ľubomír Moravčík (AS Saint – Étienne). "Základ tímu tvorili hráči, ktorí sa predstavili na MS 1990 Weiss, Hýravý, Moravčík. Ľubo mal v tom čase odohrané štyri sezóny v zahraničí, Peťo Dubovský asi rok. Peťo prišiel na tréning a bolo na ňom vidieť, že je ešte lepší, silnejší a sebavedomejší hráč ako pred odchodom do Realu,“ spomína na opory vtedajšieho tímu Martin Obšitník.

20. apríl 1994 sa tak nezmazateľne zapísal do histórie slovenského futbalu. Od víťazstva 4:1 nad Chorvátskom uplynulo práve dnes 25 rokov.

SLOVENSKO - CHORVÁTSKO  4:1 (1:0)  

Góly:  24., 61. Dubovský (oba z 11 m), 68. Kinder, 84. Moravčík - 67. Popovič
ŽK: Š. Rusnák, Moravčík – Toplak, Miše
R: Puhl - Fekete, Bozóki (Maďarsko), 6.511divákov

SLOVENSKO:  Vencel – Moravec - Stúpala, Hipp, Kinder - Tomaschek, Weiss st. (77. Zvara), Dubovský (77. Obšitník), Moravčík - Š. Rusnák, Gostič. Tréner: Jozef Vengloš.   
CHORVÁTSKO:  Ladič – Ištvanič (46. Soldo) - Pavličevič (46. Rapajič), Brajkovič, Toplak – Vukič, Računica (46. Popovič), Kozniku (46. Mumlek), Miše – Cvitanovič, Mladenovič. Tréner: Miroslav Blaževič.