BELFAST (SFZ) - Misia splnená! Úloha roka 2020, ktorou bol postup na majstrovstvá Európy, sa skončila v metropole Severného Írska tak, ako sme si všetci želali. Po Eure 2016 bude aj Euro 2020 - hoci hrané v roku 2021 - so slovenskou účasťou. Sokoli pod taktovkou Štefana Tarkoviča vyhrali v Belfaste po góloch Juraja Kucku a Michala Ďuriša!

Na zápasovej súpiske sa z našich hráčov neobjavili Hancko a napokon ani Weiss, ktorých neopustili zdravotné šrámy. Tréner Tarkovič postavil k Škriniarovi do stredu obrany Šatku, na hrot vysunul Dudu a rozostavenie narysoval na 4 – 1 – 4 – 1. 
Základný účel to splnilo, slovenský tím nepôsobil bezradne, hráči vedeli, čo sa od nich chce aj ako majú s určenými úlohami naložiť. Hoci nie každá činnosť bola dokonalá a stopercentne prevedená, sokoli jasne ukázali, že do Windsor parku prišli pre úspešný výsledok.

Prvá štvrťhodina bola obojstranne bojovná, dôrazná, dôsledná v plnení taktických pokynov trénerov, hráči sa zrážali v dvojiciach aj pri bežeckých priestoroch do akože voľného priestoru, ani jeden tím nemal navrch.
Preto ako blesk z jasného neba udrela 17. min, domáci chybovali v rozohrávke, kapitán Davis svoj part nezvládol a jeho chybnú loptu využil Kucka. Parmský vlak nabral rýchlosť, na bočnú koľaj ho neodstavili ani dorážajúci Evans a vracajúci sa Lewis, v správnej chvíli presne vystrelil a poslal loptu popri žrdi do siete – 0:1! Miestenka na Eura pre Slovensko si začala vypĺňať potrebné kolonky...
Zďaleka sme však ešte nemali vyhraté, domáci síce márne hľadali kľúč na otvorenie našej obrany, zamknutej Škriniarom na tri zámky, nejakou kombináciou, usilovne však zbierali rohové kopy a snažili sa hroziť zo vzduchu. My sme sa nestiahli úmyselne, časť priestoru sme však Ostrovanom pustili pod tlakom ich bojovnosti. Šlo sa v každej činnosti, najmä súbojoch obojstranne až na doraz, ale nebyť chyby Lobotku pri rozohrávke v 44. min, ani by sme sa do prestávky nenaľakali. Brych zapískal aj minútu nadstaveného času a my sme boli polčas od majstrovstiev Európy.
Ťažkých desať minút po návrate z kabín začali domáci hneď skraja rohovým kopom, po ktorom lietala lopta pred Rodákom vyše minúty, napriek chladu nám bolo sakramentsky horúco, lebo sme strácali lopty a domácich tlačila tisícka  fanúšikov za celý plný štadión. Keď v 53. min stál Washington zoči-voči Rodákovi, jediný Slovák s pokojom na tvári bol náš brankár, ktorý domáceho útočníka bezpečne vychytal.
Severní Íri dotláčali každú loptu, každý súboj, dreli o centimeter priestoru, im bežal nenávratne čas a nám sa maľovala mapa Eura, lenže bolo treba uspieť ešte ďalších tridsať minút. Mysleli sme si... Potom sa ešte Rusnák napriahol a len tesne minul bránu, škoda, padol by nám balvanisko zo sŕdc aj duší. Netrafil a tak sa drelo ďalej, každý na trávniku odvádzal maximum. Nešlo o krásu, hralo sa o majstrovstvá Európy!
Našej hre prospela fyzičnosť Ďuriša i skúsenosť Hrošovského, no k výsledkovémun duhu šla obrovská obetavosť všetkých, ktorí aj vlastnými telami zastavovali čoraz lavínovítejšie útoky domácich, založené na jednoduchosti. Ich cieľ bol čo najskôr sa dostať k Rodákovi. A potom si cestu za neho prekliesnili: v 87. min sa na našej ľavej strane otvoril priestor, v ňom bol naraz McNair a jeho prudký center si Škriniar vrazil nešťastne do brány – 1:1. Zamrazilo nás všetkých a mohlo byť ešte ťažšie, lebo v 90. min napálil z 18 m Lafferty ľavú žrď... Ďalšie tri minúty nerozhodli, predlžovalo sa. Ďalšia polhodina!
V nadstavenom čase veľa síl nebolo, domácich hráčov chytali často kŕče, medzi žrde sa dostali len dve slabé lopty, na jednej strane ju vyslal Laffertty, na druhej Mráz. V 110. min to však prišlo. Aj so šťastím naši udržali loptu pod kontrolou, Kucka zavelil k výpadu a Ďuriš zvládol svoj part proti Evansovi dokonale. Spravil si priestor a poslal loptu k ľavej žrdi. Nechytateľne. Gól znamenajúci postup bol na svete, bolo treba ešte vydržať, odolať desať minút. Aj voči gestu, keď domáci nevrátili loptu, úmyselne hodenú za čiaru po strete spoluhráča, ktorý ostal v bolestiach na zemi. Čas sa odporne vliekol, sekunda trvala minútu, minúta desať, po ďalšom súboji ostal ležať Hubočan a nad ním sa strhla strkanica... Domáci už vsadili na jediný spôsob hry tímov, ktoré naháňajú výsledok, nakopávali každú loptu čo najrýchlejšie pred Rodáka. V 120. min zahral priamy kop Peacock-Farrell, po ňom sa hráči opäť nakopili a rozhodca natiahol nadstavenie o ďalšie tri minúty. Nekonečné minúty, mužstvá už nemali sily, domáci ani čas, Severní íri všetko nakopávali a my sme všetko odkopávali.

A potom rozhodca Brych, mimochodom skvelý, odpískal koniec!!! Postupujeme na majstrovstvá Európy!!!! Druhý raz v našej samostatnej histórii. Vďaka všetkým, ktorí sa o to zaslúžili. Hráči, všetci tréneri, ľudia z futbalu viditeľní aj tí nenápadní, fanúšikovia reprezentácie. Na slovenskej miestenke medzi dva tucty účastníkov Eura 2020 je podiel každého!

SEVERNÉ ÍRSKO – SLOVENSKO 1:2 po predĺžení  (1:1, 0:1)
Góly: 17. Kucka, 87. vlastný Škriniar, 110. Ďuriš.
ŽK: Duda.
Rozhodovali: Brych – Borsch, Lupp (všetci Nemecko) – 1060 divákov.
SEVERNÉ ÍRSKO: Peacock-Farrell -  Dallas, Cathcart (98. Flanagan), J. Evans, Lewis – McGinn (76. Lafferty), McNair (104. Ferguson), S. Davis, Saville (65. Thompson) – Magennis (76. Boyce), Washington (65. Whyte). Tréner: Ian Baraclough.
SLOVENSKO: Rodák – Pekarík, Šatka, Škriniar, Hubočan – Lobotka (65. Hrošovský) – Rusnák (117. Gyömbér), Kucka, Hamšík (106. Greguš), Mak (65. Ďuriš) – Duda (84. Mráz). Tréner: Štefan Tarkovič.

HLASY PO ZÁPASE

ŠTEFAN TARKOVIČ (tréner Slovenska): “Zápas mal priebeh v podstate taký, aký sme očakávali, aj keď v ňom boli fázy, keď sme boli v hlbšej defenzíve. Pokoj mi dodával fakt, že som vnímal, ako mužstvo vie, čo chce dosiahnuť. Mali sme rešpekt k súperovi, ale zároveň zdravé sebavedomie, ktorým nás napĺňala naša kvalita. Zaradenie Šatku vychádzalo z celkovej stratégie, z pohľadu hráčskej typológie bol najvhodnejším adeptom pre to, čo sme chceli hrať. Bol som presvedčený, že rolu zvládne. Hráči boli nastavení na 120 minút, nebol dôvod na taktickú zmenu v našej hre pred predĺžení. Na ihrisku sme jeden tím, tak sme vyhrali a tak by sme aj prehrali. Hráči nechali na ihrisku srdce, boli ochotní biť sa v každom okamihu pre Slovensko. Na celom štadióne nebol človek, ktorý by nechcel postúpiť na ME, týkalo sa to aj severoírskej strany. Ja som tímový hráč, vďaka za postup na šampionát patrí hráčom a ľuďom okolo tímu.“

MAREK HAMŠÍK (kapitán Slovenska): “Veľmi ma teší, že sme dosiahli aj tretí postup na šampionát. Som pyšný na nás, na celé mužstvo. Treba si ceniť, čo sme dokázali. Nebol to ľahký zápas, inkasovali sme gól krátko pred koncom, ale psychicky sme to ustáli a napokon sme postúpili, potešili sme ľudí doma, potešili sme celé Slovensko.Treba si užiť túto chvíľu, dosiahli sme veľkú vec, dokázali sme potešiť celý národ..“

MILAN ŠKRINIAR (obranca Slovenska): “Vlastný gól bol veľmi ťažký moment pre mňa, to je jasné. Ja určite na tento moment nebudem spomínať v dobrom, ale tým, že sa postúpilo, tak ľudia si ho možno ani nezapamätajú... Veľa mi okamžite prebehlo mysľou, pomohlo mi, že aj tréner mi pred predĺžením niečo povedal. Potreboval som vtedy aj chvíľku pre seba a som šťastný, že sme napokon zápas zvládli víťazne. Každý zápas sme sa snažili odviesť maximum, nevychádzalo to vždy, aj preto je dnešok veľkou satisfakciou. Sme radi, že sme urobili ľudí šťastnými, sme šťastní aj my, ďakujeme fanúšikom, ktorí stáli pri nás celú kvalifikáciu, verím, že sa čoskoro uvidíme spolu na štadióne.“

IAN BARACLOUGH (tréner Severného Írska): "Mojim hráčom som poďakoval za statočnosť, nemôžem im nič vyčítať, vydali všetko. Osobne sa cítim asi najhoršie, ako sa po zápase dá, lebo sa to pre nás neskončilo dobre. Mali sme plán, ako hrať, chceli sme dostať súpera pod čo najväčší tlak, centrovať lopty do šestnástky. Tak sme to aj robili. Podľa mňa sme v I. polčase sme hrali vynikajúco, po prestávke dobre. lenže sme neboli feketívni, nedali sme gól ä, súper naopak bol až príliš efektívny. Športovo mu musím zagratulovať , využil dve svoje príležitosti na dva góly. Brankára nám zápas neprehral, jeho za druhý gól neviním."