Rok 2020 sa v kariére Mareka Rodáka zapíše veľkými písmenami. Dvadsaťtriročný košický rodák v ňom pomohol Fulhamu k postupu do najvyššej anglickej súťaže, ako tretí Slovák si zachytal v Premier League, prvýkrát nastúpil v drese seniorskej slovenskej reprezentácie a stihol toho ešte oveľa viac. Teraz je v kádri na tri októbrové zápasy národného tímu, pri neúčasti tradičnej brankárskej jednotky Martina Dúbravku mal opäť nádej, že si pripíše za slovenské áčko ďalší štart či štarty.

Opäť ste v nominácii Pavla Hapala, cítite, že ste sa v národnom tíme už usadili?
“Neviem, či som sa usadil. Pravda je taká, že už dva roky dostávam pravidelne pozvánky, takže sa dá povedať, že som v nej isté obdobie. Všetko je na trénerovi, on rozhoduje, koho povolá. Pavel Hapal ma dobre pozná ešte z reprezentácie do 21 rokov, nemusí si v mojom prípade nič overovať  či skúšať. Samozrejme ma teší, že ma voláva na zrazy. Dúfam, že som ukázal potrebné kvality a udržím sa v národnom tíme čo najdlhšie.“
Znovu pre zranenie chýba Martin Dúbravka, myslíte si, že tak máte šancu na zápis v medzištátnom zápase?
“V prvom rade neúčasť Dúbravku vnímam ako veľké oslabenie tímu. Vypracoval sa na osobnosť našej reprezentácie, pravidelne chytá v Premier League. Je pravda, že pri jeho neúčasti je šanca, že nastúpim, väčšia. Záleží aj na tom, ako sa ukazujeme v tréningoch a hlas určite majú aj kouči brankárov. Vnímam to tak, že pred každým zápasom je šanca 50:50, že nastúim alebo nie.“

Môže byť vaša výhoda, že ste proti Izraelčanom chytali v prvom zápase a poznáte ich trochu viac ako vaši dvaja brankárski kolegovia?
“Asi nie. Hovorí sa, že každý zápas je iný a je to svätá pravda. Tréneri sa rozhodnú, komu dajú príležitosť, podľa momentálneho nastavenia. Ja som síce chytal v Izraeli a nedá sa povedať, že by som vybuchol, ale tréneri môžu vybrať kohokoľvek z nás troch. Myslím si, že všetci traja máme rovnaké šance a zrejme sa rozhodne až krátko pred zápasom."
Prvý duel v Netanyi nášmu mužstvu nevyšiel podľa predstáv, v odvete treba hrať inak, súhlasíte?
“Súhlasím. Nielen výsledkovom, ale ani herne to nebol z našej strany dobrý výkon. V odvete musíme byť sebavedomejší smerom dopredu. Izraelčania nás trochu tlačili a aj keď si nevypracovali vyložené šance, mali prevahu. Teraz by sme chceli mať hru pod kontrolou my. V prvom zápase sme neboli v najsilnejšom zložení, chýbali niektorí hráči, teraz už bude k dispozícii aj kapitán Marek Hamšík. Navyše, niektorí chalani vtedy prišli rovno z dovoleniek, nemali za sebou tréningy ani zápasy. Teraz to bude úplne niečo iné, ligové súťaže sa už rozbehli, každý niečo odohral. Očakávam, že budeme na tom oveľa lepšie ako pred mesiacom."  
Kto z Izraelčanov predstavoval najväčšiu hrozbu?
“Kapitán Zahavi skúšal strelecké šťastie z každej pozície. Je to najznámejší a najnebezpečnejší izraelský hráč."
Ako vnímate ešte stále novú súťaž Ligu národov a zároveň fakt, že vás čaká tretí duel v priebehu siedmich dní?
“Vezmem to odzadu. Tri stretnutia za týždeň je dosť veľa, najmä keď sa nám striedalo prostredie a hrali sme doma, vonku a teraz znovu doma. Lepšie by bolo odohrať dva zápasy po sebe doma, ale taký je žreb, s tým už nič nespravíme. Sme profesionáli a každý z nás si už viac či menej zvykol na časté a únavné cestovanie. Liga národov sa mi páči, určite je lepšia, ako keby sme hrali prípravné zápasy. Je to súťaž, hrá sa o niečo, čiže super." 

Prelaďme teraz na klubovú nôtu, z úvodných štyroch stretnutí Fulhamu v Premier League ste odchytali iba jedno. Ako ste spokojný s minutážou?
“Spokojný by som bol, keby som chytal vo všetkých zápasoch… Nastúpil som len v úvodnom kole, potom dostal šancu môj konkurent. Takže síce som si zachytal v Premier League, ale potešilo by ma, ak by bola moja minutáž vyššia. Musím čakať na svoju klubovú šancu.“
Konkurenciu vám robí Alphonse Areola, podkutý skúsenosťami z Realu Madrid a parížskeho Saint-Germainu. Aký je to chlapík?
“Ako človek je super, zapadol okamžite do kabíny. Samozrejme brankár je tiež veľmi dobý, má skúsenosti a nespochybniteľné kvality. Mne môže pomôcť, že do mužstva pribudol niekto s jeho skúsenosťami, môžem sa od neho niečo naučiť.“
Nenahnevalo vás, že vedenie angažovalo na váš post veľkú konkurenciu iba pár dní pred začiatkom sezóny?
“Počítal som s tým, že vedenie niekoho privedie. Zároveň som však dúfal, že by som mohol zostať v pozícii brankárskej jednotky. Rozprával som sa s trénerom, vyjadril sa tak, že Areola je skúsenejší, preto ho berie, aby pomohol v zápasoch proti veľkým klubom a že Francúz bude zo začiatku ročníka jednotka medzi žrďami. Ďalej povedal, že dlho váhal, kým sa definitívne rozhodol. Nevylúčil, že sa môžem kedykoľvek vrátiť do bránky. Stále mám jeho dôveru, veď som pomohol Fulhamu k postupu do Premier League. Ak nebudú dobré výsledky, tak sa možno niečo zmení aj medzi žrďami. Zlé výsledky si však neželám... Najlepšie by bolo, keby som sa prepracoval späť do zostavy svojimi schopnosťami. Verím, že nebudem stagnovať a posuniem sa vďaka konkurencii ďalej.“
Zaregistrovali ste iniciatívu fanúšikov s názvom Spravodlivosť pre Rodáka, ktorá žiada, aby ste chytali vy a nie francúzsky brankár?
“Som rád, že mám dôveru fanúšikov. Mal som dobrú minulú sezónu a prispel som veľkým dielom k postupu. Som vo Fulhame už takmer osem rokov, čo asi tiež zohralo úlohu pri tejto iniciatíve. Hoci som chodil po hosťovaniach, priaznivci „chalupárov“ si ma obľúbili. Teší ma, že ma podporujú a zároveň im ďakujem.“

Hovorí sa, že ak chcete ísť v Londýne na „pravý“ futbal, mali by ste vyhnúť tuctovým Arsenalu a FC Chelsea a ísť radšej na Fulham. Prečo?
“Arsenal a Chelsea nie sú tie typické anglické kluby. Skôr by som ich označil za európske kluby s fanúšikmi z celého sveta. U nás na štadióne Craven Cottage je klasická futbalová atmosféra, ktorá stojí za to. Určite nie je najlepšia v Anglicku, ale prial by som vám zažiť ju.“
Čím by ste nalákali fanúšikov, aby prišli práve na váš domovský štadión?
“Náš štadión je najstarší v Londýne, treba ho vidieť. Jedna z tribún vyzerá ako domček, je zapísaná v nejakom pamiatkárskom zozname a nemôže sa rekonštruovať. Stále sú na tribúnach drevené sedadlá, štadión dýcha históriou.“
Vráťme sa ešte k minulej sezóne, ktorá bola pre vás životná, ako na ňu spomínate?
“Určite bola najlepšia v mojej kariére. Druhýkrát po sebe sa mi podarilo postúpiť do vyššej súťaže. Vlani som mal to šťastie s Rotherhamom United, kde som bol na hosťovaní a dostali sme sa do druhej ligy. Postup do Premier League je však niečo extra. Najlepšia ligová súťaž na svete je len jedna, odmalička som sníval, že sa do nej raz dostanem. Do konca života budem spomínať na minulý ročník.“
Vy ste však spočiatku nedostávali šance. Všetko sa zlomilo vo váš prospech v októbri, keď ste sa v 13. kole dostali do bránky na úkor Marcusa Bettinelliho a už ste svojho anglického konkurenta nepustili naspäť medzi žrde.
“Úvod sezóny veru nebol ľahký. V bránke dostával šancu môj kolega. Bolo to prirodzené, keďže je starší a mal bohatšie skúsenosti. Výsledky však neboli najlepšie a ako to už v živote brankárov chodí, urobil aj nejaké chyby. Ja som sa dobre ukazoval v tréningu i v pohárových stretnutiach, tak som dostal šancu. A potom som ju už nepustil.“  
Nezastavilo vás ani vylúčenie v Middlesbrough, ako si spomínate na tento duel?
“Úplne presne. Len druhýkrát v sezóne som dostal príležitosť v ligovom zápase, v Middlesbroughu, a rozhodca ma vylúčil už v 17. min. Vybehol som pred šestnástku, lopta ma trafila do hrude, ale rozhodca si myslel, že som zahral rukou. Bum, červená karta. Dostal som automatický jednozápasový trest, hoci sa klub odvolal proti môjmu vylúčeniu. Hoci televízne zábery ukázali, že som nezahral rukou, nebolo to dobre vidno, takže červená karta aj môj trest zostali v platnosti. Tréner ma hneď po jeho vypršaní vrátil do zostavy a odvtedy som v nej nechýbal ani minútu.“
Vyvrcholenie prišlo v baráži o účasť v najvyššej súťaži na prelome júla a augusta, keď Fulham vo finále zdolal Brentford 2:1 až po predĺžení. Predtým ste mali s týmto súperom negatívnu bilanciu, nebáli ste sa konfrontácie s ním?
“Práveže to bola pre mňa aj spoluhráčov motivácia. Z tábora súpera prichádzali vyhlásenia, že keď nás zdolali dvakrát v základnej časti, nemôžu prehrať vo finále baráže a že nevieme proti nim hrať.  Som rád, že sme sa im športovo pomstili na ihrisku za tie nemiestne reči.“
Čím ste si spestrili postupové oslavy?
“V čase koronakrízy sme toho veľa nemohli robiť. V noci sa nedalo nikam ísť, podniky boli zavreté, tak sme zostali len v hoteli a tam sme sa zabávali do rána spolu s manželkami a partnerkami všetci, teda aj členovia realizačného tímu.“
Vás vyhlásili za najlepšieho brankára druhej anglickej ligy. Verili ste tomu po rokoch, ktoré ste strávili na hosťovaniach v nižších súťažiach?
“Vzhľadom k okolnostiam, že som začínal na lavičke náhradníkov a bol to v podstate môj prvý celý ročník vo Fulhame, to ani nemohlo dopadnúť lepšie. Do Anglicka som prišiel ako mladý chlapec v januári 2013. Cez mládežnícke tímy a dorast som sa dostal až do áčka a hneď v prvom roku sa mi veľmi darilo. Musím byť spokojný. Preskákal som si všeličo, mnohí mi neverili, vraveli, aby som to vzdal a vrátil sa na Slovensko. Ja som si vytrvalo šiel za svojím snom, nezastavili ma žiadne prekážky. Som taký: trpezlivý a zároveň tvrdohlavý.“ 

Ako vníma vaše zápasy a výkony váš otec, ktorý trénuje brankárov v prvoligovom Zemplíne Michalovce?
“Sleduje každý môj zápas, keď je to možné. Je môj najväčší fanúšik a zároveň najväčší kritik. Najmä vďaka nemu a jeho radám som tam, kde som. Trénoval som s ním odmalička, v Košiciach som chodil na jeho zápasy aj tréningy. V podstate bolo jasné, že pôjdem v otcových stopách a budem brankár.“
Na brankára máte solídnu gólovú bilanciu, skórovali ste už dvakrát. Také číslo nemá väčšina ani na konci dlhej kariéry...
“Prvý gól som dal za rezervu Fulhamu v ligovom zápase proti Aston Ville. Vykopol som dlhú loptu a tá nečakane preskočila po odraze súperovho brankára. Dá sa povedať, že to nebol úmysel, ale náhoda, taká však poteší. Druhý som dal za reprezentáciu do 21 rokov. Hrali sme na Islande kvalifikačný zápas, bolo to pred dvoma rokmi. V nadstavenom čase sme zahrávali rohový kop. Vybehol som do šestnástky súpera a hlavičkou k žrdi som rozhodol o našom víťazstve 3:2. To už bola iná káva, pekný gól, chcel som takto zakončiť. Navyše bol víťazný!“

DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 13. decembra 1996 v Košiciach

POST: brankár

HRÁČSKA KARIÉRA: mládežnícke roky  v MFK Košice, FC Fulham (od 2013), Farnbourgh (2014/15 hosťovanie), Wellking United (2015/16 hosťovanie), Accrington Stanley (2017), Rotheram United 2017 – 2019, hosťovanie)

ÚSPECHY: postup do Premier League (2020), postup do Championship (2018), účasť na ME 21 (2017), účastník ME 21 (2017), účastník MS 17 (2013)

REPREZENTÁCIA: SR A 2/0, SR 21 14/1, SR 19 8/0