Patrí do generácie, ktorá zažila úspech pod vedením trénera Pavla Hapala na európskom šampionáte do 21 rokov v Poľsku. Reč je o krídelníkovi, prípadne ofenzívnom stredopoliarovi Albertovi Rusnákovi, ktorý túži po úspechu aj s prvým mužstvom. Z postupu na Euro 2020 sa môže radovať už po záverečnom zápase kvalifikácie s Azerbajdžanom.

Slovensko nastúpi proti Azerbajdžanu v poslednom zápase kvalifikačnej skupiny, po ktorom sa môže tešiť z postupu. Cítite už správne športové napätie?
“Je to dôležitý zápas. Uvedomujeme si, že môžeme postúpiť na šampionát. Nehovoril by som o tom, že cítime napätie. Skôr sa na tento súboj tešíme. Vieme, čo sa od nás očakáva.“
V Baku v prvom vzájomnom zápase zvíťazilo Slovensko 5:1 po zrejme najlepšom kvalifikačnom výkone. Napĺňa vás táto skúsenosť optimizmom pred druhým duelom s týmto súperom?
“Odohrali sme tam veľmi dobrý zápas, každý si plnil taktické pokyny a aj preto sme vysoko zvíťazili. Všetky stretnutia sa však začínajú od stavu 0:0 a rovnako to bude aj teraz.“

Ako si spomínate na súboj v Baku?
“Dali sme dva rýchle góly, kontrolovali sme hru, držali sme loptu. Po kontaktnom góle súpera sme ďalej hrali, čo sme chceli a dokázali sme ešte trikrát skórovať.“
Veľa sa pred zápasom v Baku hovorilo o nešťastnom júnovom asociačnom termíne v dovolenkovom období. Navyše sa hralo vo veľkom teple a vlhku. Čomu pripisujete, že ste duel napokon bravúrne zvládli?
“Vedeli sme, že Azerbajdžan bude nepríjemný súper a to najmä na domácej pôde. Povedali sme si, že niekomu body dokáže zobrať,ale že to nemôžeme byť práve my. Nepodcenili sme nič. Uvedomovali sme si, akú hodnotu bude mať víťazstvo. Napokon sme zápas zvládli aj napriek tomu, že niektorí z nás mali počas reprezentačného zrazu sezónu už za sebou.“
Čo bude dôležité v zápase s reprezentantmi Azerbajdžanu v Trnave?
“Najmä nesmieme súpera podceniť a nesmieme si myslieť, že vyhráme, lebo sme doma a Azerbajdžanu o nič nejde. Musíme k zápasu pristúpiť zodpovedne. Na ihrisku súpera nám padol vhod rýchly gól, ktorý by nám pomohol aj tentoraz.“
V kvalifikácii je dôležitý každý zápas, no tento bude iný v tom, že práve po ňom padne definitíva. Ako sa na to správne pripraviť  psychicky?
“Netreba nad tým veľmi rozmýšľať. Jediné, čo vieme ovplyvniť, je náš zápas. Naša úloha bude zvládnuť ho. Ako dopadne súboj Wales - Maďarsko, ktorý môže ovplyvniť našu účasť na šampionáte, to zistíme až po stretnutí.“
V čom spočívajú silné a slabé stránky azerbajdžanského kolektívu?
“Hráči súpera budú určite behať, bojovať a vpredu budú mať pár individualít, ktoré sú schopné mužstvo potiahnuť. Čím dlhšie budú držať v rukách priaznivý výsledok, tým viac budú chcieť. Preto bude nesmierne dôležitý prvý gól.“
Zápas sa uskutoční v Trnave, kde ste si odkrútili celú kvalifikáciu. Teší vás, že vzhľadom na dôležitosť súboja nastúpite v známom prostredí a Tehelné pole si bude musieť ešte počkať na kvalifikačnú premiéru?
“Ja osobne sa na Tehelné pole teším. Proti Paraguaju som nehral, ale štadión vyzerá naozaj krásne. Bolo by pekné, keby sme kvalifikačnú bodku v Trnave skrášlili víťazstvom.“
Aké sú vaše očakávania na atmosféru?
“Očakávam, že atmosféra bude ako vždy. Keďže je to posledný kvalifikačný zápas, verím, že tribúny budú plné a ľudia nás budú podporovať tak, aby sme všetci spoločne získali tri body.“
Koľko rodinných príslušníkov a známych si od vás zháňalo vstupenky na tento zápas?
“Bolo ich viac než obvykle. Je pekné, keď cítime záujem o futbal, keďže ho hráme pre divákov.“

V reprezentácii ste debutovali pred troma rokmi. Čo hovoríte na to, akým spôsobom ste sa etablovali v národnom tíme?
“Myslím si, že od prvej chvíle som dobre zapadol. Reprezentovať pre mňa vždy bola a aj bude česť. Je to iné, ako keď nastupujete v klube. Počas sezóny odohráte v národnom tíme menej zápasov v porovnaní s klubom a to robí tieto duely špeciálnymi.“
Čo považujete zatiaľ za svoj vrchol v reprezentácii?
“Určite ním bude postup na šampionát. Zažil som to v národnom tíme do 21 rokov a chcem to okúsiť aj v seniorskej reprezentácii. Záverečný turnaj má úplne inú atmosféru. Z doterajšieho pôsobenia v slovenskom drese určite nezabudnem na strelené góly a takisto reprezentačný debut.“
Najčastejšie nastupujete za Slovensko na poste krídelníka, no v klube máte odlišné úlohy. Je ťažké prispôsobiť sa hernému systému?
“Ani nie. Pod trénerom Pavlom Hapalom som vždy hrával na krídle, takže viem, čo sa odo mňa očakáva.“
Na zrazy národného tímu zvyčajne cestujete z ďalekej Ameriky, kde hrávate MLS za Real Salt Lake. V čom je to pre vás najnáročnejšie?
“Najťažšie sú prvé dva dni, keď sa musím nastaviť na časový posun. Potom je už všetko v poriadku.“
Akým spôsobom sa vyrovnávate so zmenou časového posunu?
“Dôležitý je spánok po prílete, aby som posun času zachytil čo možno najskôr a správne sa nastavil.“
Ste súčasťou úspešnej generácie, ktorá na majstrovstvách Európy do 21 rokov v Poľsku v roku 2017 obsadila 5. miesto. Motivuje vás táto skúsenosť dosiahnuť úspech aj na seniorskej úrovni?
“Určite áno. Na šampionát v Poľsku nikdy nezabudnem. Atmosféra, štadióny, zápasy a podpora slovenských fanúšikov... To všetko sú momenty, ktoré si pamätám dodnes. Zažiť niečo takéto aj na seniorskej úrovni je určite jeden z mojich cieľov v reprezentácii.“

Čo hovoríte na to, koľko hráčov z vtedajšieho mužstva sokolíkov sa uplatnilo v seniorskom národnom tíme?
“Dá sa povedať, že skoro každý z chlapcov už odohral zápas za reprezentačné áčko. Ukazuje to kvalitu, ktorú sme mali už v dvadsaťjednotke. Škoda, že sme v Poľsku nepostúpili do semifinále. Proti Španielsku by to tam bolo ešte zaujímavejšie...“
Po tom, čo ste sa viacerí etablovali v prvom tíme Slovenska, prišiel za vami po konci Jána Kozáka st. aj tréner Pavel Hapal so svojím realizačným tímom. Nemáte niekedy pocit, že by sa história mala zopakovať?
“Určite áno. Pamätám si celú kvalifikáciu v národnom tíme do 21 rokov pod jeho vedením. Chvíle, keď sme postúpili, boli nezabudnuteľné. Určite by sme si to všetci radi zopakovali.“
Vaša úspešná generácia je spolu dlhé roky. Neleziete si niekedy na nervy?
“Nevidíme sa tak často, aby sa to mohlo stať. Po reprezentačných zrazoch sa všetci vrátime do svojich klubov na dlhšiu dobu a sme v kontakte len na diaľku. V národnom tíme je veľmi dobrá partia a každý sa na zraz vždy veľmi teší.“
Cítite, že ste ako generácia ešte nepovedali posledné slovo a že môžete viacerými účasťami na záverečných turnajoch napodobniť éru národného tímu za čias kapitána Martina Škrtela?
“Je to náš cieľ. Určite sme nepovedali posledné slovo. Nejaký šampionát je každé dva roky a budeme chcieť postúpiť na každý jeden. Ľahké to nebude, ale nie je to nemožné. Myslím si, že máme na to kvalitu.“
Váš Real Salt Lake skončil v tejto sezóne americkej MLS vo štvrťfinále play-off. Vládne v klube spokojnosť s týmto výsledkom?
“Určitá spokojnosť áno. Dostali sme sa tam, kde to každý očakával. Chceli sme však urobiť ešte krôčik naviac, ale to nám už nevyšlo, keďže sme prehrali vonku v Seattli.“

V uplynulej sezóne MLS ste strelili desať gólov, zastávali ste dôležitú pozíciu v mužstve. Z osobnej stránky ste spokojný s uplynulým ročníkom?
“Áno. Z tímového pohľadu sme chceli určite postúpiť ďalej, ale v základnej časti sezóny sme skončili na treťom mieste, čo je veľmi solídne. Z individuálnej stránky sa mi podarilo zopakovať 10 strelených gólov za jednu sezónu.“
Ste v mužstve spokojný? Plánujete dodržať platný kontrakt?
“Zmluvu mám ešte na dva roky. Uvidíme, čo sa udeje teraz v zime. Momentálne som v Salt Lake spokojný, ale nevylučujem ani návrat do Európy.“
Aká je americká MLS z pohľadu kvality, podmienok a diváckeho záujmu?
“Liga má určite vyššiu kvalitu, ako som si myslel pred príchodom do Ameriky. A úroveň každým rokom rastie. Takisto divácky záujem je čoraz väčší. Týka sa to najmä nových mužstiev, ktoré prichádzajú do MLS. Nové štadióny sa budujú každý rok a počas sezóny sú vypredané. Futbal v Amerike určite napreduje.“
Zvykli ste si na život v USA?
“Áno. Aj na cestovanie na každý zápas vonku pár dní dopredu. Nejaké veci zo Slovenska mi ale určite chýbajú. Najmä jedlo.“
V Amerike nedominuje futbal. Prím majú americký futbal, basketbal, bejzbal či hokej. Navštevujete tieto športy?
“Chodím na NBA, v Salt Lake sídli mužstvo Utah Jazz. Basketbal ma od príchodu do USA začal oveľa viac baviť. Teda, predtým som ho nesledoval vôbec. Pozerám aj hokej, ale ešte som nebol naživo na žiadnom zápase. Ostatné športy príliš neriešim.“
Spoznávajú vás fanúšikovia na ulici, aj keď je futbal v USA v ústraní?
“U nás v meste áno, je tu len futbal a basketbal. V Salt Lake nie je až tak veľa ako napríklad v Los Angeles či New Yorku. Máme aj spoločných fanúšikov, takže navzájom si prajeme.“