BRATISLAVA (SFZ) - “Reprezentácia je vždy vrchol. Cítim to tak, vnímam to tak, to nie je fráza. Nominácia je pocta, či ste hráč alebo tréner,“ reagoval Martin Poljovka, nový asistent Mareka Bažíka pri reprezentačnej sedemnástke.

V lete sa v Podbrezovej presunul k dorasteneckému tímu do 17 rokov. Zhodou okolností práve v tomto klube sa druhým asistentom trénera seniorského áčka stal Pavol Mlynár, dlhoročný Bažíkov spolupracovník pri národnom tíme, naposledy v kategórii do 17 rokov. Trénerské posty sa rozhýbali a pred Poljovkom bola zrazu ponuka na spoluprácu pri reprezentácii.

“Žiadne veľké debaty, žiadne dlhé úvahy, ponuka k reprezentácii sa neodmieta, zvlášť ak ide od človeka, ktorému verím,“ povedal oslovený, ktorý je už aj v novej funkcii. 

S hlavným trénerom sa dobre pozná. “Desaťročia. Pochádzame z jednej oblasti, hrali sme spolu aj proti sebe, prežili sme nejeden zápas či zraz. Potom sme spolupracovali v Podbrezovej aj ako tréneri pri devätnáske, kým šiel Marek k reprezentácii. Máme na futbal zhodné názory, rozumeli sme si na trávniku a rozumieme si aj teraz, môžem povedať, že na lavičke i mimo ihriska.“

Pracovné úlohy si rozdelili, aj keď zatiaľ len na papieri, pretože prvý zraz – pred dvojzápasom v Chorvátsku – ich ešte len teraz čaká. Zmluvu so SFZ má pripravenú na podpis, s právami aj povinnosťami ako iní na tomto poste. “Marek je hlavný tréner a ako bývalý ofenzívny hráč bude mať pod palcom najmä túto časť hry, ja ako obranca tú defenzívnu. Samozrejme, to je len taká hrubá deľba, podrobnejšie priamo v akcii.“

Poljovka sa netají, že ho láka medzinárodný futbal. Tieto sokolíčatá do 17 rokov hrajú kvalifikáciu, majú tak možnosť prebiť sa na európsky šampionát. “Jasné, je to náročné, ťažké, kľukaté a neviem aké ešte, s koľkými prekážkami, ale veď o tom je futbal, šport, život: zdolať prekážky, byť dobrý, obstáť v konfrontácii. Mám vysoké ciele, toto je jeden z nich.“

Poljovkova futbalová vizitka je bohatá. S loptou začínal ako 7-ročný v Partizáne Banská Bystrica. V roku 1995 nastúpil po prvý raz v I. lige. Od roku 1999 do roku 2007 hral v Trnave, potom sa vrátil na Štiavničky. Na konte má dva reprezentačné štarty. Stal sa prvým hráčom najvyššej slovenskej futbalovej súťaže, ktorý si v nej pripísal 400 štartov, potom pridal ešte tri. 

Po skončení hráčskej kariéry bol funkcionárom, dostal možnosť pracovať ako športový riaditeľ v Dukle. “Páčilo sa mi to, mal som okolo seba skúsených ľudí, s otvorenými očami a ušami som nasával všetko možné. Športový riaditeľ je funkcia, ktorá ma k ihrisku najbližšie, ale lákalo ma trénovanie. Aj preto, že otec bol štyridsať rokov trénerom.“

Verejnosť má Martina zafixovaného aj ako spolukomentátora pri televíznych prenosoch či analytického publicistu v denníku Šport. “Práca externého novinára ma celkom baví. Lenže to chce čas, more času, pokiaľ to má byť zmysluplné, treba sa pripraviť, treba sa nastaviť, načítať si veci, premyslieť poznatky, fakty o kluboch, hráčoch, ľuďoch z futbalového prostredia. Čas je vzácna komodita, aj preto som posledné mesiace v televízii absentoval. A teraz, keď mám trénerskú dvojpozíciu pri reprezentácii i v Podbrezovej, s ním musím narábať veľmi starostlivo. Takže rád by som si ešte sadol za mikrofón k nejakému zápasu, ale musí to všetko do seba ideálne zapadnúť. Písanie článku je z tohto pohľadu jednoduchšie, ale zodpovednosť za vypovedané slovo je rovnako veľká.“